Svalová sústava psa predstavuje komplexný systém kosterných svalov, ktoré sú kľúčové pre aktívny pohyb tohto zvieraťa. Celkovo svalovú sústavu psa tvorí presne 498 svalov. Svalová sústava predstavuje aktívnu zložku pohybovej sústavy, pričom kosterné svalstvo tvorí významnú časť telesnej hmotnosti psa, konkrétne 30 až 50 %.
V psích svaloch je len málo spojivového tkaniva, prevláda svalová tkáň. Hlboké svaly končatín sú tvorené prevažne pomalými červenými vláknami typu I, ktoré zabezpečujú nepretržité napätie bez únavy. Povrchové svaly obsahujú okrem červených vláken aj rýchle biele vlákna typu II.A, ktoré umožňujú rýchle a silné pohyby, pričom sú zároveň odolné voči únave. Táto štruktúra svalov zodpovedá prispôsobeniu psa ako vytrvalého bežca. Naopak, rýchle červené vlákna, ktoré umožňujú maximálny silový pohyb, ale sa rýchlo unavia, u psa chýbajú. Pes nemá mechanizmus pre neúnavné státie, preto v pokoji sedá alebo si ľahá.
Okrem kosterného svalstva sa v tele psa nachádza aj hladké svalstvo, ktoré tvorí steny vnútorných orgánov, vývodov žliaz a ciev. Príčne pruhované svaly na svoju činnosť využívajú aj tzv. pomocné svalové orgány, ako sú šľachy, tínové vačky, šľachové pošvy a povázky.
Mimické a žuvacie svaly
Pes disponuje dobre vyvinutými mimickými svalmi, ktoré mu umožňujú širokú škálu výrazov tváre, dôležitých pre komunikáciu. Medzi tieto svaly patria napríklad kruhový sval ústny (m. orbicularis oris), svaly pohybujúce pery, zvedač horného pysku (m. levator labii maxillaris) a ďalšie.
Žuvacie svaly psa sú mimoriadne mohutné. Zahŕňajú zevný žuvací sval (m. masseter), spánkový sval (m. temporalis) a stredný krídlový sval (m. pterygoideus medialis), ktorý funguje ako synergista žuvacích a spánkových svalov. Bočný krídlový sval (m. pterygoideus lateralis), ktorý u človeka umožňuje bočné pohyby čeľuste pri žuvaní, je u psa malý a slabý.
Svaly končatín a trupu
Svaly hrudných končatín psa sú zväčša analogické svalom človeka, s výnimkou svalov ruky, kde pes disponuje obmedzeným počtom svalov ovládajúcich prsty. Tieto svaly sa výrazne nelíšia od svalov hrudných končatín iných cicavcov.
Lopatková skupina svalov pripevňuje končatinu k trupu. Zahŕňa pilovité svaly krčné a hrudné (m. serratus ventralis cervicis et thoracis), kosoštvorcové svaly (m. rhomboideus thoracis, cervicis, capitis) a lopatkopriečny sval (m. omotransversarius).
Skupina prsných svalov umožňuje addukciu končatiny a ťahá trup dopredu. Patrí sem šikmý sval prsný (m. pectoralis transversus), vzostupný a zostupný prsný sval (m. pectoralis ascendens a descendens), podkľúčkový sval (m. subclavius) a široký sval chrbtový (m. latissimus dorsi).
Svaly vlastnej končatiny sa delia na vonkajšie a vnútorné lopatkové svaly. Medzi vonkajšie patria nadhrebeňový sval (m. supraspinatus), podhrebeňový sval (m. infraspinatus), deltový sval (m. deltoideus) a malý oblý sval (m. teres minor). Vnútorné lopatkové svaly zahŕňajú podlopatkový sval (m. subscapularis), veľký oblý sval (m. teres major) a hákový sval (m. coracobrachialis).
Svaly prednej časti ramena, ako sú dvojhlavý sval ramenný (m. biceps brachii) a hlboký sval ramenný (m. brachialis), slúžia na ohýbanie lakťa. Na zadnej strane je trojhlavý sval ramenný (m. triceps brachii) a lakťový sval (m. anconeus), ktoré slúžia na natiahnutie lakťa.
Na predlaktí sa nachádzajú svaly, ktoré pomáhajú ohýbať lakťový kĺb, ako aj svaly na natiahnutie zápästia a prstov. Drobné svaly predlaktia umožňujú otáčanie predlaktia - pronáciu a supináciu.
Svaly hrudníka a brucha psa sú úplne analogické svalom človeka. Zahŕňajú malé svaly chrbtice, medzirebrové svaly (mm. intercostales externi et interni), predný a zadný pílovitý sval, sťahovač rebier (m. retractor costae), priamy sval hrudníka (m. rectus thoracis), priečny sval hrudníka (m. transversus thoracis) a bránicu.
Bránica psa je tvorená hlavne svalom, ktorý začína na 13. - 12. rebre a upína sa na 10. rebro a chrupavku 9. rebra. Bedrová chrbtica je spevňovaná štvorhlavým bedrovým svalom a malými svalovými zväzkami.
Brušnú stenu tvoria vonkajší a vnútorný šikmý sval brucha (m. obliquus externus et internus abdominis), priečny sval brucha (m. transversus abdominis) a priamy brušný sval (m. rectus abdominis).
Svaly chvosta a panvy
Pes má dobre pohyblivý chvost, pohyb mu umožňujú dve skupiny svalov. Malé svaly medzi priečnymi výbežkami chvostových stavcov stáčajú chvost do strán. Na chvost sa upínajú aj svaly vychádzajúce z krížovej kosti, ktoré chvost zdvíhajú alebo stáčajú do strany nahor, a svaly, ktoré naopak chvost schyľujú alebo stáčajú do strany a nadol.
Svaly upínajúce sa na bedrovú chrbticu, ktoré ju pri kontrakcii vyklenujú a zároveň ohýbajú bedrový kĺb, sa súhrnne nazývajú bedrovce. U psa sú tri: veľký bedrovec (m. psoas major), malý bedrovec (m. psoas minor) a bedrový sval (m. iliacus).
Vnútorné panvové svaly sú tvorené svalmi, ktoré uzatvárajú párové otvory v panvovej kosti - vnútorný a vonkajší uzatvárací sval (m. obturatorius internus et externus) a dvojčacie svaly (mm. gemelli). Sú to pritahovače bedrového kĺbu, rovnako ako štvorhranný sval stehna (m. quadratus femoris).
Pes má štyri sedacie svaly: povrchový sedací sval (m. gluteus superficialis), stredný sedací sval (m. gluteus medius), hlboký sedací sval (m. gluteus profundus) a prídavný sedací sval (m. gluteus accessorius). Všetky okrem hlbokého sú natahovačmi bedrového kĺbu, spolu s hruškovitým svalom (m. piriformis). Hlboký sedací sval je pritahovačom bedrového kĺbu. Pri bedrovom kĺbe sa nachádza malý sval (m. articularis coxae), ktorý napína kĺbové puzdro.
Pozrite si tréning policajných psov
Svaly končatín a ich funkcie
Stehenná kosť je obklopená mohutnými svalmi zo všetkých strán. Z prednej (kraniálnej) strany, zo zadnej (kaudálnej) strany, sa nachádza dvojhlavý sval stehenný (m. biceps femoris), pritahovač predkolenia (m. abductor cruris caudalis), pološľachovitý sval (m. semitendinosus) a poloblanitý sval (m. semimembranosus).
Z vnútornej strany stehna sú to krajčírsky sval (m. sartorius), štíhly stehenný sval (m. gracilis), hrebeňový sval (m. pectineus) a veľký, dlhý a krátky pritahovač (mm. adductores magnus, longus, brevis).
Svaly predkolenia sú pretiahnuté, vretenovité svaly, ktoré obklopujú píšťalovú a lýtkovú kosť. Z prednej (kraniálnej) skupiny je najmohutnejší tretí lýtkový sval (m. peroneus tertius), ktorý je ohybačom tarzálneho kĺbu a pomocným natahovačom kolena. Dlhý natahovač prstov (m. extensor digitorum longus) je tiež ohybačom tarzusu, natahovačom kolena a natahovačom prstov.
Zadnú skupinu tvorí mohutný trojhlavý sval lýtkový, u ktorého je u psa vyvinutá len jedna časť - vonkajší dvojhlavý sval (m. gastrocnemius). Je natahovačom členkového kĺbu a pomocným ohybačom kolena. Pod ním leží povrchový ohybač prstov (m. flexor digitorum superficialis).
V podkolennej jamke sa nachádza zákolenný sval (m. popliteus), ktorý súvisí s kolenným kĺbom a pomáha jeho ohnutiu. Malé svaly prstov sú podobne vyvinuté ako na hrudnej končatine.
Celkovo svalová sústava psa umožňuje jeho charakteristický vzhľad a schopnosť vytrvalého pohybu.