Susedov pes od rána plačlivo vyštekáva, kňučí, vyje a škriabe na dvere hneď, ako jeho majiteľ opustí byt. Jedná sa o pomerne častý problém - najmä u psov chovaných v byte. Toto problémové správanie sa nazýva separačná úzkosť/anxieta alebo aj strach z odlúčenia. Jeho príčiny sú známe, takisto aj možné riešenia tohto problému.
Čo je separačná úzkosť a ako sa prejavuje
Prejavy tejto psychickej poruchy sú rôzne - okrem vyššie spomínaných sa môžeme stretávať s deštruktívnym správaním psa (rozkúsané topánky alebo zničený gauč), čo vedie nahnevaných majiteľov k potrestaniu psa. Tým sa však dostávajú do začarovaného kruhu, ktorý nič nerieši. Môže naopak pôsobiť kontraproduktívne. Pes sa postupne dostáva do stále horšieho psychického stavu a problémy s ním začnú mať stupňujúcu sa tendenciu.
Už pred odchodom z domu na psovi môžete pozorovať známky nepokoja - pozná Vaše rituály ako napr. obliekanie, obúvanie sa a presne vie čo bude nasledovať - jeho stres začína narastať. Po odchode a zatvorení dverí pes začne kňučat, štekať, zavýjať - snaží sa Vás privolať späť. Psovi už nič nepomáha, aby sa dostal do kontaktu s Vami - jeho stres naberá na intenzite- za obeť padnú Vaše topánky, či bunda, gauč, posteľ…
Niektorým ľuďom v strese pomáha žuť žuvačku, aby sa ho zbavili. Psy majú vynikajúci čuch, u niektorých plemien to môže byť zmysel prevyšujúci zrak - predstavte si že nosom dokážete vidieť. Čuch a potreba hrýzť aby sa zviera zbavilo stresu má za následok Vaše zničené topánky alebo gauč. Následkom stresu príde k močeniu, prípadne defekácii počas Vašej neprítomnosti.
Ako riešiť separačnú úzkosť a strach zo samotného odlúčenia
Veľakrát nevhodné, deštruktívne správanie je výsledkom toho, že majiteľ je pre psa jedným jediným zdrojom zábavy a pozitívnych pocitov. Preto je potrebné začať trénovať väčšiu samostatnosť psa doma počas Vašej prítomnosti. Môžete si pomôcť napr. kreatívnymi hračkami - špeciálne hračky pre psy, do ktorých môžete dať dobroty. Ak pes stále vyžaduje Vašu pozornosť, naučte sa v danom momente ho ignorovať. Napr. za Vami pribehne s hračkou, alebo len tak zastaví vedľa Vás a vy ho automaticky pohladíte. Skúste toto chovanie ignorovať a naopak odmeniť psa svojou pozornosťou, keď si ju on od Vás nevynucuje.
Například keď si pokojne ľahne ďalej od Vás, počkajte aspoň 5 minút, zavolajte ho a pohrajte sa s ním. Začnite trénovať so psom povel „miesto“ - jeho pelech presuňte aspoň 2 metre od Vás. Kdekoľvek v byte sa to len dá, nenechajte psa aby Vás prenasledoval. Zatvorte za sebou dvere, aj keď odchádzate z miestnosti len na malú chvíľu. Môžete si pomôcť povelom „zostaň“ alebo „miesto“, aby pes neškriabal na dvere.
Kňučanie ignorujte. Po úspešnom nácviku predchádzajúcich techník prikročíme k nácviku samotného odchodu z domu. Pokiaľ máte možnosť, zatvorte psa počas Vašich ranných rituálov do inej miestnosti. Nechajte psovi pri dverách pohodené tričko s pachom člena domácnosti, na ktorého je najviac naviazaný. Jeho pach mu pomôže rýchlejšie sa upokojiť.
Treba odstrániť z dosahu psa predmety, ktorých poškodenie by Vás mrzelo. Skúste trénovať odchod z bytu najprv počas voľného času. Odídete na 2 minúty a vrátite sa. Skúsite 5 minút, 15 minút atď… Neskôr skúste rôzne obmieňať dlhé a krátke intervaly. Počas príchodu sa so psom nevítajte. Čím výraznejšie prejavíte radosť z opätovného stretnutia, tým ťažšie bude pre psa na druhý deň vydržať Vašu neprítomnosť.
Aj keď Vám to bude trhať srdce, vydržte, kým sa pes neupokojí, a až potom mu venujte pozornosť. Myslite na to, že to robíte hlavne pre jeho dobro. Život v každodennom strese neprospieva Vášmu psovi fyzicky ani psychicky. Keď nájdete doma pohromu, psa netrestajte. Snažte sa vydržať v pokoji, zavrite psa do vedľajšej miestnosti a škody odstráňte. U niektorých psov je takáto technika nevyhnutná, aby nevideli, že svojim správaním vzbudili Vašu pozornosť.
Ako reagovať na konkrétne situácie a čo nefunguje
Niektorí majitelia občas argumentujú, že trest je na mieste, pretože po ich príchode do zdemolovaného bytu sa pes tvári previnilo, alebo prejavuje strach. Keď pes v strese ničí Vaše veci, ako sme si už vysvetlili vyššie, nerobí to zo škodoradosti alebo s úmyslom pomstiť sa Vám za Váš odchod - správa sa pudovo a nepremyslene. Previnilé alebo bojácne správanie po príchode majiteľa býva kvôli hnevu, kriku či trestu ktorý nasleduje za zničené veci. Hrozí, že Váš pes sa zo svojho pohľadu bezdôvodne naučí obávať vždy, keď sa vrátite domov a tvárite sa nahnevane.
Podľa mojich skúseností sa u niektorých klientov podarilo tento problém pri dôslednom postupe odstrániť aj behom jedného týždňa. V ťažších prípadoch celý proces môže trvať aj cca 2 mesiace. Pokiaľ, aj napriek pravidelnému výcviku, nebudete v tejto oblasti zaznamenávať progres, poraďte sa so svojim veterinárom.
Keď pes cíti strach zo špecifických podnetov
Když se pes bojí, má to vždy nějaký důvod, který lze naštěstí řešit. I psi mohou mít strach. Mohou se bát téměř čehokoliv. Na rozdíl od člověka jim však původ stresoru nemůžeme racionálně vysvětlit a stresu jich tak zbavit. Pokud si u pejska všimnete, že se něčeho bojí, musíte jednat co nejrychleji. Psí strach se může projevovat různě - štěkotem, kňučením, vytím, třesem, sliněním, zvracením, agresí, destruktivním chováním. Není ale „na obtíž“ jen vám nebo pejskovu okolí obecně, neúměrně zatěžuje i jeho nervovou soustavu a kardiovaskulární systém.
Nepotřebuje svůj strach s nikým sdílet. Paradoxně velmi špatnou reakcí pejskaře je uklidňování chlácholitelnými slůčky, protože pes má pocit, že dělá něco, za co je chválený. Na druhou stranu psí tvár se mění podle toho, zda na něho lidé koukají - tváre psov sú najvýraznejšie, keď vedia, že sa na nich pozerajú ľudia.
Pokytuje sa, že socializácia je klíčová: socializácia by mala probíhať medzi šestným a osmnáctym mesiacem věku. Pes potrebuje jasné povely, denné cvičenie a páníčka, ktorý vie, čo chce. Povel „nesmís“ alebo „prestáv“ nie sú vhodné pre bázlivého psa. Vodítko je dôležitý nástroj pri nácviku zbavenia sa strachu, ale treba s ním zaobchádzať správne.
Keď sa pes bojí ľudí alebo iných psov, socializáciu treba považovať za prioritu. Pes by mal v dospievaní zažiť čo najširšiu škálu podnetov. Ak už máte problémy, buďte suverénni a nepanikárte. Nápomocné je aj použitie vopred osvojených techník a pozitívny prístup k výcviku.
Špecifické poznámky o čuchu, emóciách a vplyve na psa
Veda už dávnejšie ukázala, že psy môžu pochopiť ľudské emócie pomocou zraku či sluchu. Avšak na ich čuch sa v tomto smere zatiaľ nikto nezameral. Úloha čuchu bola doposiaľ do značnej miery podhodnotená. Štúdie naznačujú, že ľudia môžu neúmyselne pomocou emócií ovplyvniť svojich psov. Tvár psa sa líši, keď ho ľudia pozorujú a ponúkajú mu jedlo alebo naopak nič nedávajú. Takže empatia a pozornosť ľudí môžu ovplyvniť reakcie psa na situácie strachu.
V prípade akútneho strachu z hluku (búrky, ohňostroje, streľba) je vhodnou liečbou znižovanie citlivosti na daný zvuk a vytváranie bezpečného útočiska, kam zvuky doliehajú len tlmené. Následne treba pracovať na postupnom zvyšovaní tolerance k daným podnetom.
Rýchly prehľad krokov pre majiteľov
- Začnite s väčšou samostatnosťou psa doma počas Vašej prítomnosti a využívajte kreatívne hračky.
- Ignorujte negatívny signál psa a odmeňujte pokojné správanie.
- Upravte ranné rituály: dajte tričko s pachom člena domácnosti do jeho dosahu, aby sa upokojil.
- Postupne zvykajte psa na odchod na krátky čas a pravidelne zvyšujte intervaly.
- Na príchode sa so psom nevítajte výraznou radosťou - nechajte ho upokojiť sa predtým, než mu venujete pozornosť.
- Použite povely „miesto“ a „zostaň“ na vybudovanie autority a stability.
- Ak prekročíte primeranú hranicu, zvoľte pokojný a suverénny, no nie trestajúci prístup.
Kam by ste mali smerovať ďalšie kroky? Ak sa problém zhoršuje alebo nereagujete na bežné techniky, poraďte sa so veterinárom alebo skúseným cvičiteľom psov. V niektorých prípadoch môže byť potrebná odborná intervencia alebo zdravotné vyšetrenie, aby sa vylúčili fyzické príčiny úzkosti.
