Slovenský kopov je jedinečné národné plemeno duriča, ktoré vzniklo na území Slovenska a dodnes zohráva významnú úlohu v poľovníctve. Je to pes s vysokou energiou, ostrým čuchom a neúnavným vyhľadávaním teplej stopy v náročnom teréne, pričom jeho povaha kombinuje odvahu, inteligenciu a lojálnosť k majiteľovi.
Historický vývoj a pôvod plemena
Hlavnou črtou histórie slovenského kopova je jeho pôvodný horský charakter a prax starých poľovníkov, ktorí potrebovali spoľahlivého a odvážneho psa pre lov zveri. Slovenský kopov je jediné národné plemeno loveckého psa uznané Slovenskou republikou, a to na základe postupného výberového chovu, ktorý mal za cieľ udržať čistotu a zároveň získať potrebné poľovné vlastnosti. Prvé písomné zmienky pochádzajú zo 17.-18. storočia, ktoré uvádzajú zákaz kríženia s inými psami. Ustálenie jednotného typu a zníženie výšky na 50 cm nasledovalo, aby sa zhodovali s požiadavkami na naháňanie zveri.
Za začiatok novodobého šľachtenia sa považuje rok 1936, keď bola v Banskej Bystrici usporiadaná prvá chovateľská prehliadka a vyberali sa prvé chovné jedince. V roku 1963 FCI uznala slovenského kopova ako samostatné plemeno. Podstatný podiel na tom mal aj Klub chovateľov duričov, ktorý vznikol v roku 1962 a ktorý si stanovil cieľ konsolidovať vzhľad a poľovné vlastnosti kopova.
Vzhľad a stavba tela
Slovenský kopov je stredne veľký, ľahšej, ale pevnej kostry s obdĺžnikovým tvarom tela. Hlava je klenutá, s tylovým hrbolčekom a čiernym nosom. Oči mandľového tvaru sú tmavé a výrazne živé; uši sú nasadené nad líniou oka, priliehavé a stredne dlhé. Plece a rameno sú dobre vyvinuté a svalnaté, ramenný uhol okolo 110°. Hrudník je primerane hlboký a široký; chrbát je rovný a stredne dlhý. Chvost nesený v pokoji zvislo, v behu šabľovito hore. Srsť je 2-5 cm dlhá, hustá a priliehavá, podsada hustá najmä v zime. Kolorita je vždy jednofarebná - čierna s pálením od tmavých až po mahagónové odtiene na končatinách, s čiernymi nosmi a tmavými očami. Výška v kohútiku: psi 45-50 cm, sučky 40-45 cm. Váha: 15-20 kg (psi), 13-18 kg (suky).
Povaha a temperament
Slovenský kopov je inteligentný, temperamentný a ostrý pes s výrazným orientačným zmyslom a výnimočným čuchom. Dokáže hlasne sledovať stopu aj niekoľko hodín, čo ho predurčuje na lov diviačej zveri a škodnej. Je odvážny, sebavedomý, no tiež lojálny k rodine. Ku cudzincom je rezervovaný, no nie agresívny, a vyžaduje dôsledný, ale citlivý prístup pri výcviku. Je aktívny, potrebný je dostatok pracovného vyťaženia a fyzickej aj psychickej stimulácie. Výchova musí byť láskavá, no dôsledná; nesprávne vedenie môže viesť k ťažšej ovládateľnosti, pretože kopov býva tvrdohlavý a vyžaduje skúseného majiteľa, ktorý mu dá priestor na samostatnú prácu.
Využitie a pracovné zameranie
Hlavné zameranie plemena je lov čiernej zveri a dohľadávanie postrelených kusov. Kopov je výborný poľovný durič a farbiar, s výborným nosom a ochotou prehľadávať veľké aj malé húštiny. Vhodný je na individuálny aj spoločný lov, do podhorských a horských revírov, ale aj na roviny. Je dobre zvyknutý na spoluprácu s inými psami a vhodný aj pre aktívnu rodinu.
Starostlivosť, zdravie a kŕmenie
Srsť slovenského kopova je krátka a nenáročná na údržbu; pravidelné česanie 1-2× týždenne pomáha odstraňovať odumreté chlpy a stimuluje krvný obeh. V období línania je potreba častejšie česať, uši a oči je potrebné pravidelne čistiť, najmä počas aktívneho využívania v teréne. Pes potrebuje dostatok pohybu a misť na pobyt na čerstvom vzduchu; ak býva vonku, je potrebné mať vyhrievanú búdu a vhodný koterec. Kvalitná výživa je dôležitá pre udržanie kondície; najvhodnejšie sú vyvážené granule s vyšším obsahom mäsa alebo BARF strava, ak majiteľ pozná potrebné zloženie. Zvýšená starostlivosť sa vyžaduje o zuby a chrup, pravidelná veterinárna starostlivosť a ochrana proti vonkajším parazitom, najmä v lete.
Podľa dostupných údajov je slovenský kopov pomerne zdravé plemeno bez výrazných dedičných ochorení, hoci predispozície k pohybovému aparátu, ako dysplázia lakťov a bedrových kĺbov, sa môžu objaviť. V staršom veku môžu nastať nádorové ochorenia mäkkých tkanív a bežné zranenia počas práce v teréne vyžadujú prvú pomoc a pripravenú veterinárnu lekárničku.
Výchova a výcvik
Výchova by mala začať čo najskôr a mala by byť trpezlivá, láskavá a zároveň dôsledná. Kopov vyžaduje skúseného majiteľa a často najlepšie výsledky dosahuje skúsený poľovník, ktorý psa zapojí do lovu. Pes dokáže byť veľmi intuitívny a pracovať samostatne, čo si vyžaduje správny prístup a dostatok času na výcvik a socializáciu. Deti chápe väčšinou dobre, ale treba ich zoznámiť s potrebou rešpektu a opatrnosti. K ďalším domácim zvieratám býva kopov tolerantný, avšak vždy je potrebný dohľad pri súžití s mladšími zvieratami, aby sa predišlo nežiaducemu loveckému inštinktu.
Bonitácia, chov a genetika
Bonitácia exteriéru a testy DNA sú súčasťou procesu uchovania kvality a pôvodu kopova. Pre získanie chovnosti musí jedinec absolvovať bonitáciu a DNA test; bonitácia je otvorená jedincovi staršiemu ako 12 mesiacov. Genetickú diverzitu plemena je dôležité udržiavať a zabrániť zúženiu základu populácie. Zdroje: štandard FCI č. 244 a dlhodobý výskum slovenského kopova, ktorý potvrdzuje jedinečnosť a potrebu udržať domáce chovné zdroje.
Vzťah k ľuďom a spoločenské väzby
Slovenský kopov je veľmi lojálny a oddaný svojmu pánovi, s hlbokým putom k rodine. Pre svoju povahu sa hodí najmä pre aktívnu rodinu, pričom vyžaduje dostatočný kontakt so svojimi ľuďmi a pravidelné spoločné aktivity. V komunikácii potrebuje pevný, ale férový prístup a výcvik zameraný na sebaovládanie a poslušnosť, aby bol spokojný a vyrovnaný v priebehu života.
