Yorkšírsky teriér: Povaha a temperament

Yorkšírsky teriér, často označovaný ako „yorkšír“ alebo aj "jorkšír", je plemeno s bohatou históriou, ktorá siaha do polovice 19. storočia v severnom Anglicku, konkrétne v grófstvach Yorkshire a Lancashire. Toto plemeno bolo vyšľachtené v polovici devätnásteho storočia a jeho úlohou bolo vyhubiť potkany, myši a iných škodcov. Vďaka svojmu malému vzrastu, elegantnému vzhľadu a hravej povahe si Yorkshire teriér získal srdcia milovníkov psov po celom svete.

Yorkšírsky teriér je drobný, no o to viac odvážny pes, ktorý v sebe stále nesie niečo z loveckého ducha svojich predkov. Je živý, inteligentný a sebavedomý. Tento pes je veľmi lojálny a rýchlo sa naviaže na svojho majiteľa. V rodine je priateľský a hravý, no môže byť mierne rezervovaný voči cudzím ľuďom. Je výnimočne ostražitý, čo z neho robí výborného malého strážcu. A pritom vôbec nevadí, že ho nie je takmer vidieť, pretože o to viac je ho počuť. Plemeno je celkom uštekané, ale so správnym prístupom ho dokážete naučiť regulovať štekanie.

História a pôvod

Pôvod yorkšírskeho teriéra je úzko spojený so škótskymi robotníkmi, ktorí sa v 19. storočí presťahovali do Anglicka počas priemyselnej revolúcie. Títo robotníci so sebou priniesli malé teriérovité psy, ako bol napríklad Paisley teriér, Clydesdaleský teriér a škótsky teriér, ktoré boli známe svojou schopnosťou loviť hlodavce. Cieľom bolo vytvoriť malého, ale energického a pracovitého psa, ktorý by sa dokázal pohybovať v úzkych priestoroch, ako sú banské šachty a textilné továrne, a účinne likvidoval hlodavce.

Prvýkrát sa názov "Yorkšírsky teriér" objavil v roku 1870, keď sa plemeno začalo formálne uznávať. Významným medzníkom bolo predstavenie plemena na výstavách, čo prispelo k jeho popularizácii. Jedným z najvplyvnejších psov v histórii plemena bol pes menom Huddersfield Ben, narodený v roku 1865. Tento pes je považovaný za otca moderného yorkšírskeho teriéra. S rastúcou popularitou výstav a zmien životného štýlu v Anglicku sa yorkšírsky teriér postupne stal viac spoločenským psom ako pracovným plemenom. Jeho atraktívny vzhľad, hodvábna srsť a malá veľkosť oslovili vyššie vrstvy spoločnosti. Yorkšír sa stal obľúbeným spoločníkom šľachty a aristokracie.

Vzhľad

Yorkšírsky teriér je malý pes s kompaktným telom. Výška v kohútiku je približne 17 - 20 cm a hmotnosť by nemala presiahnuť 3,2 kg. Vzrast je okolo 20 cm a váha okolo 3 kg, môže byť ale aj menšia. Neexistuje žiadne rozdelenie jorkšírov na mini, stredných a veľkých, to si vymysleli len ľudia, ktorí si z množenia týchto obľúbených psíkov urobili biznis. Štandardná a ideálna hmotnosť jorkšíra je 2,8-3,2 kg. Neexistuje žiadne rozdelenie jorkšírov na mini, stredných a veľkých, to si vymysleli len ľudia, ktorí si z množenia týchto obľúbených psíkov urobili biznis. Jorkšír je kompaktne stavaný pes vysoký 20 až 24 cm, s ideálnou hmotnosťou 1,8 - 2,8 kg, pričom štandard povoľuje hmotnosť do 3,2 kg. Telo má mať pevné a krátke, pričom pri chôdzi musí ostať chrbtová línia rovná. Predné a zadné končatiny sú rovné a pevné, správne zauhlené. Psy so správnym pigmentovaním majú čierne pazúriky. Vzpriamene nesený chvost býva dnes už s ustupujúcou tendenciou kupírovaný.

Vďaka dlhej, hodvábnej srsti a charakteristickej modrej podsade na chrbte sú tieto teriéry veľmi estetické psy. Ich telo pokrýva hladká, lesklá a jemná srsť, ktorá môže byť veľmi dlhá. U výstavných psov často siaha až po zem. Srsť jorkšíra je hladká, hodvábna, lesklá a veľmi podobná štruktúre ľudských vlasov. Doménou plemena je dlhá hodvábna lesklá hladká srsť, ktorá má štruktúru vlasu, na chrbte je oceľovomodrej farby, na hlave, krku a labkách je trieslovohnedá. Pri koreni by chĺpky mali byť tmavé a pri špičke svetlejšie. Dlhý vlas je bez podsady, toto plemeno pĺzne len výnimočne a aj vtedy to nie je intenzívne. Srsť síce vyžaduje pravidelnú starostlivosť, na druhú stranu sa o nej stará úplne bežným spôsobom. Štandard popisuje jorkšíra ako veľmi kompaktného psa. Slovo kompaktný neznamená, že telo jorka musí byť kvadratické, ako sa často mylne popisovalo. Ono je skôr trochu dlhšia, každopádne nie príliš dlhé. Rovná horná línia je veľmi dôležitá práve tak, ako správny postoj končatín.

Typické sfarbenie srsti od vrcholu hlavy až po koniec chvosta sú kombinácie oceľovo-modrej s hnedými odtieňmi farby kože, pričom tieto hnedé odtiene vo farbe kože sú na koncoch srsti svetlejšie. Typické je tiež sfarbenie tohto plemena. Napriek tomu, že sa všetky šteniatka rodia úplne čierne, dospelé jorkšíri majú farbu tmavú, oceľovo modrú, s hnedočerveným pálením. Farba: Od vrcholu hlavy až po koreň chvosta tmavo oceľovomodrá. Hlava, hruď a nohy trieslovej farby. Veľkosť: Kohútiková výška 20-24 cm pri hmotnosti do 3,1 kg.

Povaha a temperament

Jorkšírsky teriér je plemeno psa plné energie a odvahy. malému vzrastu sa vyznačuje odvahou a srdečným temperamentom. Nenechajte sa zmiasť malým vzrastom tohto chlpatého tvora. Je to odvážny, sebavedomý a nebojácny pes, ktorý sa hlasno a pokojne postaví veľkému protivníkovi. Jorkšír je plný energie, odvahy a zvedavosti. Vyznačuje sa vysokou inteligenciou a lojalitou voči svorke. Je živý a hravý, ale môže byť tvrdohlavý, preto je dôležité začať s výcvikom a socializáciou už od mladého šteňaťa. Ak mu neurčíte hranice, bude sa snažiť prevziať zodpovednosť za celú rodinu.

Yorkšíri zdedili svoju povahu do veľkej miery po svojich loveckých predkoch, ktorí boli statoční a odvážni, ale tiež nezávislí a tvrdohlaví. Preto sa tento malý psík nebojí väčšieho, než on sám (čo môže viesť k dosť veľkým problémom). Nemali by ste sa snažiť ho chrániť pred všetkými nebezpečenstvami sveta, pretože to môže spustiť u psa nervozitu a strach z neznámeho. Dovoľte mu spoznávať svet okolo seba, nielen pohľadom z nášho náručia.

Tento malý teriér je vyslovene živým, temperamentným a spoločenským. Rád sa hrá a vyznačuje sa svojou priateľskosťou a prítulnosťou. Napriek vzrastu je yorkshirský teriér pravým teriérom odvážnym, ostražitým a ostrým, ktorý vie ukázať svoju odvahu. Je to živý, inteligentný a sebavedomý pes. Dominantným znakom charakteru jorkšíra je jeho bdelosť, neohrozenosť a ostrosť. Zvyčajne nemá rád dotyky cudzích a v prípade nutnosti sa nebojí použiť zuby. Vďaka týmto vlastnostiam patrí medzi bdelých strážcov. Rád stráži svoj dom a nebojí sa ani iných psov a ani votrelcov.

Jorkšíri milujú spoločnosť a zábavu. Budú skvelými spoločníkmi pre deti, aj keď na zábavu by mali dohliadať dospelí, najmä v prípade menších detí. Nemali by šteňa chytať do náručia, nemali by ho ťahať za srsť a celá hra by sa mala odohrávať na zemi. Jorkšírsky teriér sa často vyberá ako rodinný pes. Niet sa čomu čudovať - veľmi dobre sa prispôsobí rodinnej rutine, ale len vtedy, ak mu stanovíte vyššie spomínané hranice. V opačnom prípade sa môže snažiť prispôsobiť rodinnú rutinu sebe. Ak to zohľadníte, môžete v ňom nájsť skvelého partnera, ktorý bude brániť svorku do „roztrhania tela“.

Všeobecná charakteristika jorkšíra: Povahovo sú jorkšíri veľmi energické a priateľské psy, ktoré oplývajú prirodzenou zvedavosťou - veľmi radi sú v centre diania aby mali prehľad o všetkom, čo sa okolo nich deje. Jorkšíri sú veľmi inteligentné psíky, ktoré sa správnou motiváciou radi učia nové veci. Zlou výchovou sa z nich však ľahko stanú bojazlivé stvorenia, ktoré sa pri akomkoľvek pocite neistoty začnú triasť a hľadajú útechu v majiteľovom náručí.

Výchova a výcvik

Kvôli tvrdohlavosti tohto plemena štandardný výcvik nebude dobrým nápadom. Ak chcete naučiť Yorkšíra pár trikov tak, ako v prípade starostlivosti, odporúča sa to robiť formou hry - potom by sa mal rýchlo naučiť nové príkazy. Dôležité je tiež zvyknúť šteňa postupne na samotu, aby neskôr nemalo tendenciu vyvádzať, keď nebudete doma (jorkšíri si ľahko zvyknú na pozornosť majiteľov a neradi sa jej vzdávajú). Súčasťou výchovy by malo byť aj jasné stanovenie pozície psa vo svorke a nastavenie pravidiel. Pozor, york vie byť riadne tvrdohlavý a dokáže pekne potrápiť vašu trpezlivosť! To platí aj pre výcvik - pokiaľ dokážete jorka správne motivovať, bude sa s nadšením učiť nové veci. Vedeli ste, že sa jorkšírsky teriér účastní aj súťaží v poslušnosti, či agility?

Cesta k úspešnej výchove jorkšírskeho teriéra je postavená na pochopení jeho povahy. Tento inteligentný a učenlivý pes najlepšie reaguje na pozitívne metódy posilňovania. Chvála, odmeny vo forme obľúbených pamlskov alebo spoločná hra sú kľúčom k tomu, aby sa váš jorkšír rád učil nové povely a triky. Tvrdé metódy výcviku môžu u tohto citlivého plemena vyvolať strach a neistotu, čím sa podporí jeho tvrdohlavosť a neochota spolupracovať. Dôsledná socializácia od útleho veku je nevyhnutná. Zoznamovanie s rôznymi prostrediami, ľuďmi a inými zvieratami pomáha yorkšírovi vyrásť v sebavedomého a vyrovnaného psa, ktorý sa nebojí nových situácií.

Zdravie a starostlivosť

Jorkšírsky teriér patrí medzi plemená, ktoré zvyčajne netrápia veľa zdravotných problémov a často sa dožívajú celkom vysokého veku. Rôzne neduhy sa však nevyhýbajú ani týmto drobcom. Medzi tie najčastejšie trápenia patrí najmä luxácia patelly (vykĺbenie jabĺčka), ktorému sa dá čiastočne predchádzať tým, že mladé jorky nenecháme príliš vysoko skákať. Ďalším častejším problémom u jorkšírskych teriérov môžu byť napríklad anomálie postihujúce ich oči. Zvláštnu pozornosť je nutné venovať tiež chrupu, ktorý je veľmi náchylný k paradentóze, ktorá môže spôsobiť vážnejšie zdravotné problémy.

Rovnako ako iné malé plemená, aj tieto sú náchylné na tvorbu zubného kameňa, takže ho musíte už od šteniatka učiť, aby bolo trpezlivé počas vykonávania potrebných hygienických činností. Vďaka veľkej čeľuste majú Jorkšíri často problémy so zubným plakom a následne paradentózu.

Krásna srsť je nepochybne veľkou výhodou tohto plemena. Vyžaduje si však starostlivosť. Veľmi ľahko sa strapatí a vytvára chumáče, dokonca aj dredy. Preto ju treba pravidelne (ideálne denne) česať. Váš domáci miláčik by si mal na kefovanie zvykať naozaj od malého šteniatka. Ak nemáte výstavné ambície, je možné zvoliť pre psa kratší strih, ktorý uľahčí starostlivosť. Starostlivosť o srsť: hodvábne dlhá a jemná srsť teriéra sa musí denne kefovať. Ideálny je kovový hrebeň so širokými zubami. Aspoň raz týždenne by ste mali psa tiež vykúpať. Opláchnite srsť vlažnou vodou a umyte ju špeciálnym jemným šampónom pre psov. Mali by ste vždy postupovať od zadu smerom dopredu a začať končatinami. Nečistoty, ktoré sa zachytia vonku hrabaním sa v zemi alebo potulkách záhradou, stačí odstrániť rukami.

Yorkšíri by sa nemali kúpať častejšie, než raz za mesiac, pokiaľ to nie je nevyhnutné, napr. ak pes sa pri prechádzke zašpiní od hlavy po päty. Na umývanie zvoľte šampón pre dlhosrstých psov a po umytí je potrebné použiť špeciálny kondicionér alebo zvoliť produkt, ktorý ho už obsahuje. Bez problémov ho kúpite v obchodoch s chovateľskými potrebami šampóny určené špeciálne pre psov tohto plemena.

Psí kaderník: u yorkšírov neprebieha prirodzená sezónna výmena srsti. Gauč, koberce a pelechy tak zostanú našťastie ušetrené od hustých chumáčov chlpov. Zároveň to ale znamená, že srsť je potrebné pravidelne strihať. Strihanie pazúrov a čistenie zubov: zhruba týždenne by ste mali strihať psovi pazúre, aby nedošlo k poraneniu.

Jorkšírsky teriér potrebuje kvalitnú stravu, ktorá je prispôsobená jeho malému vzrastu a citlivému tráviacemu systému. Odporúčame krmivo s vyšším obsahom bielkovín a minimálnym obsahom obilnín kvôli predispozícii na potravinové alergie a kvôli citlivímu tráveniu.

Náročnosť chovu

Jorkšírsky teriér je pomerne nenáročný pes - pokiaľ si odmyslíme starostlivosť o jeho srsť. O nenáročnosti jorkov svedčí aj to, že ich často vídame po boku starších ľudí, ktorí nemajú problém tieto drobce zvládnuť.

Napriek svojej malej veľkosti nie je yorkšírsky teriér len "gaučovým miláčikom". Vzhľadom na svoju energiu a lovecké inštinkty potrebuje dostatok pohybu a mentálnej stimulácie. Každodenné prechádzky, hry a prípadne aj psie športy ako agility alebo dog dancing sú ideálnym spôsobom, ako uspokojiť jeho potreby. Títo maličkí, inteligentní krásavci naopak radi využijú každú možnosť natiahnuť si nôžky. Je to ideálny spoločník pre ľudí, ktorí radi trávia svoj čas aktívne, ale nemajú k dispozícii vonkajšiu haciendu - garzonka jorkovi pri dostatku pohybu bohato postačí.

Pokiaľ si obstaráte jorka, rozhodne ušetríte za kŕmenie. Ak už BARFujete, či krmíte granulami, vyjde vás to určite lacnejšie, než živiť napríklad írskeho vlkodava.

Jorkšírsky teriér sa výborne hodí k rozumnejším deťom, ktoré sa k tak malému zvieraťu dokážu správať s rešpektom. Srsť jorkov vďaka absencii podsady pripomína skôr vlasy, než klasické psie chlpy - takže necítiť psí smrad a naviac býva lepšie znášaný alergikmi.

Tento maznáčik vám bude robiť spoločnosť pomerne dlho - kým jorkšírovi slúži zdravie, môže žiť aj šestnásť rokov. Priemerná dĺžka života jorkšírskeho teriéra je približne 12 až 15 rokov, čo vôbec nie je málo.

Budete vedieť o všetkom, čo sa vo vašom okolí mihne. Prenikavý hlas tohto malého strážcu vás bezpečne upozorní na každé nebezpečenstvo… Alebo aj na poštára, smetiara, či susedku.

S ostatnými maznáčikmi nemávajú jorkšíri žiadny problém. Často sú chovaný po boku iných psov a zvierat.

Jorkšíri milujú svojho pána aj celú svoju rodinu. Keď sa posadíte, radi využijú príležitosť a uvelebí sa vo vašom lone.

Krásny vzhľad si žiada patričnú starostlivosť - srsť sa rada strapatí a keď nie je psík ostrihaný, je nutné časté česanie či “balíčkovanie”.

Uštekanosť týchto drobčekov je povestná. Prenikavý štekot patrí k povinnej výbave väčšiny jorkšírskych teriérov.

Určite to nie sú psy, ktoré sa dajú chovať celoročne vonku. Ich srsť nemá podsadu a vďaka tomu by mohli ľahko prechladnúť. Veľké teplo im ale tiež úplne neprospieva.

Jorkšíri toho síce veľa nezjedia, ale to rozhodne neznamená, že sa nemusia kŕmiť kvalitne! Dajte si záležať na výbere kvalitného krmiva aj pamlskov a svojho jorka neprekrmujte - ľahko skĺzne k nadváhe.

Musíte sa neustále pozerať pod nohy. Jorkšírsky teriér je najradšej v tesnom závese svojho pána a stále sa niekde motá. Pokiaľ si tohoto maličkého obstaráte, začnete si dávať pozor, kam šliapete.

Je jasné, že sa jork veľmi nehodí pre tvrdé výcvikové praktiky. Základná poslušnosť ale nie je u tohoto plemena na škodu. Ostatne, jorkšírsky teriér nemusí byť len rozmaznaný, uštekaný povaľač.

Menej vychovaný Jorkšíri si často dovoľujú na ostatné psy - najmä na tie veľké. Aj tomuto sa však dá dôslednou výchovou predísť a vyvarovať sa tak potencionálnym bitkám, ktoré by pre maličkého jorka nemuseli skončiť dobre.

Často si ich ľudia obstarávajú aj kvôli ich hypoalergénnej srsti, ktorá minimálne pĺzne a pripomína ľudské vlasy.

Jorkšírsky teriér je tak celkom nenáročný, všestranný priateľ do každej rodiny, ktorý sa hodí aj k ostatným zvieratám a tiež k rozumnejším deťom s citom pre tak malého tvora. Pokiaľ si dáte prácu s výchovou jorka a predídete napríklad jeho výpadom voči väčším psom, alebo neustálemu štekaniu, môžete si byť istí, že sa z vášho psíka stane skutočný parťák, ktorý vás vďaka svojej praktickej veľkosti môže nadšene sprevádzať všade na cestách.

Jorkšírsky teriér sprevádza svojho pána aj na také miesta, kde majú psy zvyčajne prístup obmedzený ako sú reštaurácie, obchody či dokonca múzeá a galérie. Napriek tomu to nie je plemeno šľachtené do podoby spoločníka dám a na gauče salónov. Na rozdiel od väčšiny trpasličích plemien nie je jorkšír psom spoločenským, ale pracovným. Ešte na začiatku 20. storočia bežne lovil myši, krysy či potkany v obydliach svojich pánov a tiež strážil ich majetok. Nepatril medzi plemená šľachtené privilegovanými, naopak, bol skôr psom chudobných.

Je to ideálny spoločník pre ľudí, ktorí radi trávia svoj čas aktívne, ale nemajú k dispozícii vonkajšiu haciendu - garzonka jorkovi pri dostatku pohybu bohato postačí.

Napriek veľkému sebavedomiu sa yorkšírsky teriér obvykle bez problémov prispôsobí každodennému životu svojej rodiny. Vďaka svojej kompaktnej veľkosti ho môžete ľahko vziať so sebou kamkoľvek a tiež čo sa týka výbehu, nie je príliš náročný.

Ako spoločník na dlhý jogging alebo cyklistiku nie je tento pes vhodný kvôli svojej malej veľkosti a pomerne krátkym nožičkám.

Jorkšírsky teriér má len malé nároky na domáce prostredie. Psík sa cíti pohodlne v mestskom byte a zvyčajne sa bez problémov prispôsobí každodennému životu svojich majiteľov - prinajmenšom pod podmienkou, že ho budete brať ako psa vážne a budete rešpektovať jeho prirodzenú potrebu hýbať sa a byť zamestnaný.

Yorkšír nie je pes na maznanie sa, je to kopa temperamentu s loveckou vášňou. Aby sa mohol dostatočne vyblázniť, potrebuje aspoň trikrát denne pohyb. Okrem povinných prechádzok, yorkšír miluje aj psie športy. Hravý a inteligentný štvornohý spoločník bude nadšený z agility, flyballu, vyhľadávania a pod.

Ďalšou výhodou psieho športu je spoločenský kontakt s ostatnými psami, ktorý inak veľmi tvrdohlavý a dominantný teriér, potrebuje.

Jorkšírsky teriér je živý, bystrý a veselý pes, ktorý je veľmi oddaný svojmu majiteľovi. Vďaka svojej milej povahe a roztomilému vzhľadu si získal mnoho priaznivcov a zaradil sa tak medzi najpočetnejšie psie plemená v SR.

tags: #jorksirsky #terier #povaha