Jazvečík, známy aj ako dakel alebo tenkel, patrí medzi plemená s dlhou a fascinujúcou históriou, ktorá siaha až do stredoveku. Bol šľachtený z rôznych duričov s cieľom vytvoriť psa vhodného na prácu pod zemou. Jazvečík vyniká svojimi schopnosťami na povrchu aj pod zemou - je známy hlasitosťou na stope, durením a prácou na pofarbenej stope.
Nemecké dogy si zachovali postavu a silu potrebnú pre svoje pôvodné poslanie, lov diviakov, v priebehu storočí, ale ich agresivitu nahradila jemnosť. Keď sú nemecké dogy vycvičené - čo by malo byť relatívne jednoduché - vychádzajú dobre s deťmi a môžu byť skvelými rodinnými miláčikmi s jedinou výhradou - vyžadujú totiž o niečo vyššiu úroveň odhodlania ako u menších psov. Pokiaľ máte nedostatok priestoru, alebo ste zberateľom cenných porcelánových nádob, stačí jeden švih silným chvostom nemeckej dogy, ktorý je vo výške stola, a bude to mať zničujúce následky.
Charakteristika jazvečíka
Jazvečík má nízku, krátkonohú a predĺženú, no zároveň kompaktnú postavu. Jeho telo je dobre osvalené, hlava je nosená smelo a výraz tváre je pozorný a odhodlaný.
Povahovo je jazvečík priateľský a vyrovnaný pes, nie je bojazlivý ani agresívny. Je veľmi temperamentný, inteligentný a sebavedomý, niekedy až priveľmi odvážny. Šľachtené boli tak, aby boli v teréne samostatné a vytrvalé, čo môže viesť k tvrdohlavosti a svojhlavosti. Tieto črty sú však dôležité najmä pri práci pod zemou, kedy sa pes musí spoliehať sám na seba. Svoju odvahu vie preukázať aj pri práci na diviačej stope, kde čelia rádovo väčšiemu zvieraťu. Dohľadaného diviaka vytrvalo hlásia, no držia si odstup. Štekotom privolajú psovoda, ktorý následne lov ukončí. Z tohto dôvodu sa v chove podporujú hlasité jedince.
Charakteristickou vlastnosťou jazvečíka je nedôverčivosť voči cudzím ľuďom. Pri návšteve často hlasitým štekotom dávajú najavo príchod. Ako každé plemeno, aj jazvečík potrebuje včasnú socializáciu a zoznámenie sa s novými ľuďmi, zvieratami a prostrediami. Konzistentnosť a trpezlivosť sú kľúčom k úspešnému výcviku jazvečíka. Je vhodné venovať sa mu viac krát denne v kratších intervaloch, pretože rýchlo strácajú pozornosť. Jazvečík je vhodným plemenom aj pre mladšie deti, s ktorými rád trávi čas a hrá sa. Je však dôležité, aby bol správne socializovaný - rovnako aj deti. S inými zvieratami vychádzajú dobre, ale to závisí od včasnej socializácie.
Jazvečík nebol, aj napriek svojej veľkosti, nikdy typickým gaučovým psom, aj keď má samozrejme rád hladkanie. Toto platí aj pre rodinné spolužitie s týmto psíkom a mali by ste tento rys určite zohľadniť nielen Vy, ale hlavne deti.
Malý psík s veľkým sebavedomím: keďže bol jazvečík pôvodne vyšľachtený pre samostatnú prácu pri love, rástlo s touto úlohou aj jeho sebavedomie. Tento charakterový rys sa môže hlavne pri stretnutí s väčším psom prejaviť a vyvolať konflikt, pretože jazvečík sa zdráha prejaviť náležitý rešpekt. Jazvečíky patria medzi psov, ktorí pracujú samostatne a radi tiež určujú všetko, ako sa len dá. Jazvečíky typu „will to please“, ktorí s radosťou čakajú na nové úlohy a snažia sa urobiť svojich pánov na každý pád šťastnými, tvoria prehliadnuteľnú menšinu. Pre milovníkov jazvečíkov platí jedno heslo: začať už od štenacieho veku s láskyplnou, ale dôslednou výchovou! Tým sa posilňuje aj prepojenie medzi majiteľom a zvieraťom, ktoré by malo byť pri jazvečíkoch vytvárané pozvoľna a opatrne. Hoci majú sklony k tvrdohlavosti a neuznávaniu autorít, sú to spravidla vyrovnaní sprievodcovia, ktorí nie sú agresívni ani ustrašení.
Chytré hlavičky sa potrebujú stále niečim zaoberať, aby na nich neprišla dlhá chvíľa. Aportovanie, hľadanie skrytých predmetov v dome či na záhrade, trénovanie trikov - to všetko je pre chytrých psíkov vítaná zmena, a zároveň tieto činnosti posilňujú puto medzi človekom a zvieraťom. Pre športové aktivity, ako sú agility, nie sú jazvečíky veľmi vhodní, zato radi podnikajú prechádzky - zaistenie dostatku pohybu je najlepší spôsob ako predísť ochoreniu chrbta, na ktoré jazvečíky trpia. Pokiaľ beriete jazvečíka na prechádzku, určite zaistite, aby mal dostatok priestoru k ňuchaniu a blázneniu.
Záujemci o toto živé plemeno by si mali v prvom rade uvedomiť to, že jazvečík je pôvodom poľovné plemeno. Tento pes nie je vhodný ako prvý spoločník pre neskúsených majiteľov. Jeho výcvik si vyžaduje dôslednosť, trpezlivosť a čas, pretože jazvečík má sklony skúšať hranice svojho majiteľa - a to nielen v šteňacom veku, ale aj v dospelosti. Aj keď je malý vzrastom, jazvečík má veľa energie a potrebuje dostatočný pohyb a mentálnu stimuláciu. Je prekvapivo dobrým plavcom a rád bude tráviť čas pri jazere, kde si môže zaplávať. Prechádzky však majú svoje špecifiká - jazvečík má veľmi silné lovecké pudy, a preto je dôležité, aby bol vždy pod kontrolou. Vodítko je nevyhnutnosťou, najmä v oblastiach, kde sa môže stretnúť so zverou. Pri voľnom pohybe je vhodné použiť GPS obojok s dlhým dosahom - niektoré modely ponúkajú pokrytie až 30 km, čo je užitočné najmä v prípade, že by sa jazvečík rozhodol nasledovať stopu.
Hoci je jazvečík ideálny pre aktívnych majiteľov, ktorí radi trávia čas v prírode, je zároveň skvelým rodinným psom. Má veľmi blízky vzťah so svojou rodinou a vyžaduje byť jej aktívnou súčasťou.
Veľkostné a typové variácie jazvečíka
V súčasnosti sa vo Veľkej Británií však jazvečík vyvinul do plemena zameraného na výstavný vzhľad, čo viedlo ku zníženiu jeho funkčnosti v teréne - kvôli veľkému obvodu hrudníka, váhe a nedostatku svetlej výšky. Považuje sa za samostatnú kategóriu a môže sa páriť len so štandardným. Obvod hrudníka je od 35 do 45 cm u sučiek a od 37 - 47 u psov. Hmotnosť sa pohybuje v závislosti od pohlavia, od 8 - 12 kg.
Štandardný jazvečík je najuniverzálnejším variantom, ideálnym pre poľovnú prácu aj rodinný život.
Dlhosrstý jazvečík je zase obľúbený na výstavách, vďaka svojej elegantnej, krásnej srsti. Má obvod hrudníka od 30 do 35 cm u sučiek, od 32 do 37 cm u samcov. Vzrastom je o niečo menší, než jazvečík štandardný, ale zároveň väčší, ako jazvečík králičí. Hmotnosť sa pohybuje v rozmedzí 4 - 6,5kg. Menší ako štandardný jazvečík, no stále dostatočne odolný a obratný na prácu v lese.
Trpasličí jazvečík je vhodný najmä ako spoločník, aj keď pri dôslednom výcviku už od šteniatky môže byť využitý aj na poľovanie. Tento typ je vzrastovo najmenší a obvod hrudníka sa pohybuje do 30 cm u sučiek a do 32 cm u samcov.
Králičí jazvečík je početne najmenej zastúpené plemeno, nakoľko v jednom vrhu sa rodia v priemere jedno až štyri šteniatka - ich cena začína na 1200€. Trpasličí a králičí jazvečík sa môžu navzájom páriť a v jednom vrhu môžu byť šteniatka trpasličie aj králičie - záleží len na tom, ako v dospelosti dorastú. Finálne meranie by sa malo vykonať vo veku 15 mesiacov, kedy sa kostra psa považuje za definitívne vyzretú a ustálenú.
Králičí jazvečík je najmenší z jazvečíkov; bol vyšľachtený účelne na lov králikov v králičích norách, práve preto je obvod hrudníka až životne dôležitý - zaseknutím sa by mohol uhynúť. Pri správnom poľovnom vedení vie prejaviť veľkú chuť pracovať a neraz dokáže prekvapiť a ukázať čo všetko sa v tak malom tele skrýva. Tento typ je svojou veľkosťou a výzorom veľmi populárny ako domáci spoločník.
Kostra králičieho jazvečíka musí byť dostatočne silná pre pracovné určenie, príliš drobné a jemné jedince nie sú žiadúce. Veľkostne sa len veľmi jemne líši od trpasličieho jazvečíka. Jeho hmotnosť sa pohybuje od 3-4 kg.
Typy srsti u jazvečíka
Hladkosrstý jazvečík, často označovaný aj ako „krátkosrstý“, je najstarším variantom tohto plemena a svojim vzhľadom a praktickosťou patrí medzi najviac cenené typy. Historicky sa prvé jazvečíky vyskytovali vo farbe čierna s pálením, ktorá je dodnes jednou z najrozšírenejších. Neskôr, vďaka kríženiu s inými plemenami, sa objavila aj elegantná červená farba, ktorá je dnes rovnako obľúbená.
Hladkosrstý jazvečík vyniká svojou krátkou a hladkou srsťou, ktorá je nenáročná na údržbu. Jednoducho sa čistí od blata a nečistôt, a po osprchovaní alebo kúpaní schne oveľa rýchlejšie ako srsť drsnosrstého či dlhosrstého variantu. Tento praktický typ srsti tiež znižuje riziko, že si pes z prechádzky v lese prinesie množstvo bodliakov alebo lepivých tráv. Aj keď sa na prvý pohľad zdá, že hladkosrstý jazvečík si vyžaduje minimálnu údržbu, v určitých obdobiach, najmä počas pĺznutia, môže jeho starostlivosť predstavovať výzvu. Krátke, tvrdé chlpy majú tendenciu pevne sa zachytávať do kobercov, sedačiek a odevov, čo môže byť pre majiteľov frustrujúce. Počas zimných mesiacov je potrebné venovať zvláštnu pozornosť ochrane psa pred chladom, keďže jeho krátka srsť neposkytuje dostatočnú izoláciu. Dlhodobé vystavenie mrazu môže viesť k zdravotným problémom, ako je vypadávanie srsti (najmä na chvoste a ušiach) alebo podchladenie.
Štandardný jazvečík je najuniverzálnejším variantom, ideálnym pre poľovnú prácu aj rodinný život. Jeho drsnosrstá verzia je obľúbená medzi poľovníkmi najmä pre výbornú ochranu srsti pred chladom a nástrahami lesa, zatiaľ čo hladkosrstý jazvečík exceluje odolnosťou voči bodliakom a trávam, ale zato nie je príliš nadšený pri práci v zimných mesiacoh, pretože ho krátka srsť tak neochráni.
Drsnosrstý jazvečík, nazývaný aj „drôtosrstý“ alebo „drsnosrstý“, je služobne najmladším typom jazvečíka, no aktuálne patrí medzi najobľúbenejšie varianty. Vznikol krížením s plemenami ako bradáč a rôzne typy teriérov, čo prispelo k jeho výraznému vzhľadu a robustnej osobnosti. Drsnosrstý jazvečík vyniká svojou univerzálnosťou, no v jeho exteriéri je najväčšia variabilita. Rôzne línie sa odlišujú nielen veľkosťou, ale aj farbou, štruktúrou srsti a celkovým typom. Starostlivosť o drsnosrstého jazvečíka zahŕňa pravidelné trimovanie srsti, aby sa odstránili odumreté chlpy a podporil zdravý rast novej srsti.
Dlhosrstý jazvečík je symbolom elegancie a ladnosti, čo z neho robí častého účastníka výstavných kruhov. Tento typ vznikol vďaka kríženiu s španielmi a inými plemenami, ktoré mu dodali jemnosť srsti a elegantné proporcie. Najčastejšie farby zahŕňajú červenú, čiernu s pálením a hnedú s pálením, pričom stále väčšiu popularitu získava aj merle. Povahovo je dlhosrstý jazvečík jemnejší a pokojnejší ako jeho hladkosrstý a drsnosrstý náprotivok.
Rozmanitosť panuje pri tomto obľúbenom psíkovi aj v srsti. Rovnako ako rozlišujeme 3 typy jazvečíkov, rozlišujeme aj minimálne 3 druhy srsti, ktoré toto plemeno môže mať. Existuje teda dlhosrstý hodvábny lesklý jazvečík, mierne strapatý drsnosrstý jazvečík so srsťou ako drátiky vrátane fúzov alebo krátkosrstý jazvečík s lesklou hebkou srsťou. Všetky tri varianty môžeme obdivovať v mnohých rôznych farbách. Môžeme nájsť jedinca s napr. hrdzavým, zlatistým alebo hrdzavo-zlatistým sfarbením, často sú tiež dvojfarební jedinci v kombinácii hnedej a čiernej či s fliačikmi, pričom základná farba je tmavá a pokrývajú ju svetlejšie fľaky. Biela sa tu však nevyskytuje, pretože len tak môže jazvečík farebne zapadať do svojho okolia vďaka typickému maskovaciemu sfarbeniu.
Zdravotné aspekty a starostlivosť
Celkovo sú jazvečíky zdravé psy, avšak ako každé plemeno, aj oni sú náchylní na niektoré ochorenia. IVDD : degenerácia medzistavcových platničiek; riziko úrazu vplyvom degenerácie sa dá znížiť udržiavaním zdravej váhy jedinca, dobrým osvalením a zabránením častým skokom - najmä smerom dolu.
Hlavnou časťou starostlivosti o jazvečíka je poskytnúť mu dostatok pohybu a rôznych aktivít (napríklad rýchla chôdza, plávanie), ktoré zamestnajú jeho hlavu a telo (nosework, poľovanie, pachové práce). Len prechádzka okolo domu nie je dostatočná. Jazvečík je atletické plemeno, zvládne aj dlhšie túry s prihliadnutím na vhodný terén - pravidelná pohyb je potrebný pre budovanie svalstva a pre lepšie držanie tela "core" a samotnej chrbtice.
Údržbe srsti sa pri krátkosrstých jazvečíkoch treba venovať len v období presrsťovania, kedy zvyknú viac pĺznuť. Vhodnou pomôckou je pracné vyčesávanie alebo ozonoterapia (bublinková kúpeľ) v psích salónoch. Hrubosrstého jazvečíka je potrebné trimovať (odstraňovanie odumretej srsti), približne každé 2 až 3 mesiace. Ak sa s úpravou srsti začne už v šteňacom veku (4-6 mesiacov), pes si na tento proces zvykne a nebude ho vnímať ako stresujúci. Hrubosrstí jazvečíci potrebujú tiež občasné vyčesávanie, aby sa predišlo zamotávaniu srsti. Dlhosrstý jazvečík potrebuje pravidelné vyčesávanie, najmä v oblastiach, kde sa srsť ľahko zamotáva (za ušami, na chvoste a nohách).
Drsnosťou patria jazvečíky k naozaj robustným zástupcom plemena, ale sú tiež patrične tvrdohlaví. Aby sa jazvečíky cítili skutočne dobre vo svojej koži, je potrebné im venovať náležitú starostlivosť. Kefujte svojho psíka najlepšie viackrát týždenne - nezáleží na tom, či sa jedná o dlhosrsté alebo krátkosrsté plemeno. Starostlivosť o dlhú srsť je samozrejme náročnejšia. Svojimi krátkymi nôžkami jazvečíky často šramotia v hustom kroví. Preto pri kefovaní nezabúdajte ani na kontrolu prípadnej hávedi, ktorá sa mohla v srsti Vašeho miláčika ubytovať.
Krátke nohy jazvečíkov môžu znamenať nešťastie: môže dochádzať k skorej osifikácii, ktorá potom vedie k pokriveniu končatín. Kvôli dlhému chrbátu, v pomere ku krátkym nohám, sú jazvečíky veľmi náchylní práve na ťažkosti s chrbátom a stavcami, hlavne vyskočenie platničky sa im často stáva. Pri tomto ochorení dochádza k stlačeniu nervu vo vnútri stavca, vďaka čomu potom psík nemôže ovládať napr. zadné končatiny. Pokúsiť sa tomuto problému predísť je samozrejme lepšie, ako ho potom liečiť: preto je treba psíkovi dopriať veľa pohybu, aby posilňoval svalstvo v oblasti chrbta a tiež si udržoval správnu hmostnosť, čo je veľmi dôležité pre zdravie Vašeho štvornohého miláčika. Pokiaľ už ku krívaniu zapríčinenému ochorením došlo, nie je možné stav zvrátiť, ale je možné zmierňovať symptómy liekmi, fyzioterapiou alebo chirurgickým zákrokom. Tiež chodenie po schodoch je pre tohto psíka nebezpečné, keďže aj toto prispieva k skorému nástupu ochorenia chrbáta, preto jazvečíka cez schody pokiaľ možno preneste.
Dôležité je správne nastaviť kŕmnu dávku, pretože jazvečíky majú sklony k obezite. Nie však vinou ich metabolizmu - ich pohľad, vytrvalosť a pažravosť obmäkčí nejedného majiteľa. Množstvo podávaného krmiva vždy závisí od veľkosti, veku a aktivity psa. Dôležité je vybrať krmivo s vysokým obsahom mäsa a bez častých alergénov, ako sú kukurica a obilie.
Krátke porovnanie s Nemeckou dogou
Nemecké dogy vyžadujú pomerne dosť pohybu, aj keď napriek svojej veľkosti nepatria medzi najaktívnejšie plemená. Keď vyrastú, užívajú si rôzne druhy pohybu - prechádzky, behanie a možnosť potulovať sa v uzavretom priestore (našťastie nevedia veľmi skákať, takže nebudete musieť svoj plot zvyšovať).
Jedinou skutočnou nevýhodou nemeckých dôg ako domácich zvierat je to, že dosť slintajú. Nemecké dogy slintajú pomerne veľa.
Kríženie a potomstvo
Hybridy psov s láskavým a sladkým labradorom majú špeciálnu výzvu. Métis má 2 čistokrvných rodičov, ale sú považovaní za čistokrvných. Nemajú pas alebo rodokmeň. Prekročením Labradora s inými plemenami psov je ťažké predpovedať, aký charakter bude mať budúci maznáčik.
S jazvečík. Ukazuje sa, nádherný Labrador s krátkou nohou s hravým strojčekom.
S husky (laboratóriá), Metisses sú priateľskí, silne pripútaní k majiteľovi, dobre si s deťmi.
S sharpei. Gény sú zložené inak, pes môže byť krytý a dobromyseľný, ako lapdog, alebo schopný strážiť ako Shar Pei. Labrador Retrievers sú najlaskavejšie stvorenia. S ľahkým ručným režisérom T. Dreyer ich nazval "najnovšími anjelmi na Zemi". Môžu sa zúčastniť výstav, ale nikdy nič nevyhrá.
V snahe o chov nového plemena sa chovatelia zámerne zaoberajú krížením rôznych druhov zvierat. Častejšie sa však takéto spojenie vyskytuje náhodne, keď ste nešli za pôvodným psom.
C Alabame, Psy týchto plemien sa dobre krížili, pretože majú podobnú štruktúru, takže sa s nimi môžete stretnúť pomerne často. Hrubá vlna mestizo potrebuje pravidelný česanie a špeciálny šampón.
S krížom. Také párenie sa uskutočňuje náhodne a nie je možné predvídať výskyt potomstva. Polovice plemien dostanú od rodičov.
C husky. Zrakom môžu mať šteniatka vlastnosti z každého plemena. Majú béžovú, hnedú alebo čiernu farbu, ale takmer nikdy nie sú biele, ako samojedi. Majú predĺžené rypáky s nožnicovým zhryzom. Uši môžu stáť ako husky, alebo visieť ako Labrador, to všetko závisí od dominantných génov. Laykodory majú šikovný priateľský vzhľad, schopný okamžite zariadiť.
S ovčím psom, Zmes týchto plemien je veľmi populárna, pretože každý z rodičov dáva šteňovi svoje najlepšie vlastnosti. Zvonka, psi tiež vyzerajú skvele. Väčšina Labrunianov má stredne dlhú vlnu s čiernou farbou. Metis má zvyčajne labador visiace uši.
S pitbul, Pitbull málokedy prešiel s Labradorom: bojí sa odovzdať agresiu génu šteniatka. Metis dostane veľkosť a charakter Labradora, ale existujú výnimky.
C pudel, Labradudel (kobberdog) - najpopulárnejší hybrid dnes. Títo psi robia vynikajúcich vodcov, ktorí nekonečne milujú svojho pána a pomáhajú mu vo všetkom. Predpokladá sa, že básnici mestici dostali hypoalergénne vlastnosti vlny, môžu obsahovať ľudí s alergiami. Takíto psi často rodia rodiny s deťmi, pretože sa stávajú nádhernými opatrovateľkami. Šteňa môže zdediť dĺžku, farbu a vzhľad vlasov od ktoréhokoľvek z rodičov.
C Rotvajler, Silná chrbtica labradora nesie istú podobnosť s chrbticou rotvajlera. Ale šteniatka, ktoré sú krížením medzi týmito plemenami, nie sú dnes populárne. Absolútny opak postavy rodičov umožňuje získať nepredvídateľný výsledok. Na privedenie neagresívneho, učenlivého hybridu musí byť jedna generácia psov spracovaná metódou kríženia.
S španiel, Taký zväzok dáva krásnym šteniatkam, ktoré rastú s Labradorom. Metis má najlaskavejší výraz tlamy. Majú zlomyslné oči a visiace uši. Sú podobní obom rodičom.
S vecami, Polovičatá, krátkeho vzrastu so silnou svalovou postavou. Zamestnanci sa často hádajú v exteriéri psa, najmä umiestnenie očí a tvar čela. Ale nos je predĺžený, ako Labrador, a vlna je o niečo dlhšia ako vlna personálu.
C jazvečík. Toto je vzácna a úžasná zmes zvierat. Exteriéri mestizos dominujú labradorské gény, ale krátkosrstý je prenášaný z jazvečíka.
S husky, Labski je jedným z najobľúbenejších krížencov, má veľa chrapľavého vzhľadu: nádhernú tvár, často modré alebo dokonca farebné oči, ale jej uši visia ako labrador. Šteniatka so vzpriamenými ušami sú menej časté. V labrador mestizo mať farbu a tvar tela.
S Sharpey. Chovatelia zriedka kombinujú šarpejov s labradorom. Aj keď polovičné plemená vyzerajú veľmi roztomilé, vyzerajú ako labrador, len so záhybmi. Zvlášť atraktívny vzhľad papule zdobený blchou.
Ak nie je potrebné kupovať čistokrvného psa, aby sa zúčastnil na výstavách a potreboval len priateľa a spoločníka, je pre tieto účely vhodný aj poloradný labrador.
Ľudia, ktorí sa obrátili na krížence, s najväčšou pravdepodobnosťou chcú priateľského psa. Prítomnosť 2 plemien pri získaní potomstva dáva ďalšiu šancu získať požadované vlastnosti. Musíme si však uvedomiť, že gény rodičov ovplyvňujú potomstvo rôznymi spôsobmi. Ak rodina s malými deťmi potrebuje strážcu, pes bude potrebovať priateľský, primeraný charakter, stabilnú psychiku a zároveň strážne vlastnosti. Niektorí majitelia chcú mať malého, takmer hračka psa, ale väčšina zástupcov týchto plemien nesvieti inteligenciou, okrem toho majú často zlý nekontrolovateľný temperament. Ideálnou voľbou je mať šteňa s externými údajmi o mini zvieratku a charakterom labradora. Na vyriešenie tohto problému si môžete kúpiť kríženec medzi labradorom a určitými plemenami.
špicl - veľmi roztomilé šteňa s flexibilným, ale temperamentným charakterom.
lapdogs vtipné, mobilné a dobromyseľné zvieratá. Ak sa rozhodnete pre trpasličie skaly, môže výrazne znížiť rast mestizo.
pekingský - polovica plemena môže dostať peknú tvár, priemer medzi vstavanou formou labradora a plochým pekingským. Majitelia majú šťastie, ak šteniatko získa charakter labradora.
Taliansky chrtík - veľmi šikovný a agilný pes, ktorý sa zhoduje s povahou labradora.
Gén Merle u psov
Gén pre sfarbenie merle sa vyskytuje u mnohých plemien psov, ale ako štandard FCI je uznávaný len u niektorých plemien. Alela merle je SINE inzercia v géne PMEL (SILV), ktorá môže mať rôznu dĺžku v dôsledku svojho retrotranspozomálneho pôvodu. SINE element inzertovaný do génu ovplyvňuje expresiu a narúša jeho funkciu. Typický SINE prvok sa skladá z tela a poly-A chvosta s premenlivou dĺžkou. Zistilo sa, že by to mohol byť rozsah poly-A chvosta, ktorý hrá biologickú úlohu, vizuálne rozpoznateľnú ako rôzne kvality merle vzoru srsti. Ukázalo sa, že poly-A chvost je náchylný na chyby pri replikácii, spôsobené sklzom polymerázy, čo vedie k možným rozdielom v dĺžke výsledných replikónov. Bolo tiež pozorované, že existujú SINE inzercie rôznych dĺžok. Kratší SINE inzert bol pripísaný alele Mc (Cryptic Merle), ktorá nemá zjavný vplyv na fenotyp psov, zatiaľ čo dlhšie inzercie SINE boli zodpovedné za jednotlivé Merle fenotypy.
Locus M ovplyvňuje iba čierny pigment eumelanín, takže akákoľvek čierna, pečeňová, modrá alebo isabella v srsti splynie. Červený pigment feomelanín nie je ovplyvnený merle. Takže červené psy (genotyp e/e), ktoré sú geneticky merle, vyzerajú normálne a majú merle skryté, iba oči môžu byť modré. Neexprimujú merle, ale môžu produkovať merle potomstvo v závislosti od genotypu partnera. Podobný prípad skrytého merle je u sobolích psov (aspoň s jednou alelou Ay), kde len špička srsti môže byť spojená s produkciou eumelanínu a je ťažké vizuálne rozlíšiť merle od non-merle.
Vzor Merle možno pozorovať u rôznych plemien, ako je austrálsky ovčiak, border kólia, jazvečík, francúzsky buldoček, louisianský catahoula, jazvečík, labradoodle, miniamerický ovčiak, miniatúrny austrálsky ovčiak, pyrenejský ovčiak, drsná kólia, shetlandský ovčiak, Waleský ovčiak, Cardigan Welsh Corgi, čivava, nemecká doga atď.
Psy heterozygotné pre alelu M vykazujú typický vzor srsti, avšak psy homozygotné pre alelu M môžu tiež vykazovať sluchové a oftalmologické poruchy a abnormality spolu s veľmi bledou alebo úplne bielou srsťou (Strin et al. 2009).
Pes môže byť mozaika, tz. môže niesť viacero typov merle aliel vo svojich bunkách. Medzigeneračne, môže dôjsť ku skráteniu alebo expanzii merle alely. Vo všeobecnosti sa neodporúča kríženie jedincov s merle alelami, z dôvodu potenciálnych zdravotných rizík.
SINE môže mať negatívne zdravotné následky, ktoré boli pozorované pomerne často - poškodenie zraku a sluchu postihnutých zvierat. V súlade s tým môžu SINE inzercie s dlhým poly-A chvostom, ako je M alebo Mh, predstavovať väčšie riziko sluchových alebo očných nepravidelností. Všeobecne sa uznáva, že najvýraznejšie negatívne zdravotné dôsledky (sluchové aj očné) sa týkajú genotypu M/M (nazývaného aj double merle). (Všetky informácie sú z vedeckého článku Langevin et. al 2018).
Výsledky podľa Langevin a kol. zapísané ako veľkosť SINE inzercie v bázových pároch (bp).
- m: Wild type (štandardná alela) bez SINE inzercie, srsť bez Merle vzoru
- Mc: Cryptic Merle - skryté merle (200 to 230 bp); srsť bez Merle vzoru
- Mc+: Cryptic Merle - skryté merle (231 to 246 bp); srsť bez Merle vzoru
- Ma: Atypical Merle - atypické merle (247 to 254 bp); srsť bez Merle vzoru alebo je v zriedenom hnedom odtieni
- Ma+: Atypical Merle - atypické merle (255 to 264 bp); srsť nemá typické merle vzory, merle je nedefinované, väčšinou zriedený-hnedastý odtieň
- M: Merle (265 to 268 bp); Klasický Merle s náhodne zriedenými oblasťami striedajúcimi sa s plne pigmentovanými oblasťami
- Mh: Harlequin merle - harlekýn merle (269 a viac bp); Minimálne Merle, plochy bledé až úplne biele, tvíd
Tu je porovnanie medzi spôsobom popisu aliel Murphy a spôsobom Langevin a kol.
Dedičnosť: neúplná dominancia
Mutácia: SINE inzercia v géne PMEL (staršie označovaný SILV) s variabilnouu dĺžkou
Vzorka: plná krv v EDTA (1,0 ml) alebo výter 2 cytologické kefky. Pre oficiálne účely odporúčame odber veterinárom, ktorý súčasne overí a potvrdí identitu jedinca do tlačiva.
Analýza je vhodná pre nasledovné plemená: Austrálsky ovčiak, Border kólia, jazvečík, Nemecká doga, Louisiana leopard, Cardigan Welsh Corgi