Hľadáte text na Hviezdoslavov Kubín? V závere všetkých debát zvyčajne prídeme na to, že v súčasnosti je na trhu dostatok pôvodnej aj prekladovej literatúry, z ktorej si môžeme vybrať text vhodný na prednes. Generálna otázka však znie: KTO má všetky tie knihy čítať? Recitátor? Učiteľ? Rodič? Odpoveď nájdeme ľahko, ak sme si predtým zodpovedali otázku, PREČO chceme recitovať, prečo chceme ako pedagógovia alebo rodičia pripravovať recitátorov. Respektíve chceme sa prednesu venovať alebo len plníme nejakú povinnosť - napríklad zúčastniť sa na súťaži v umeleckom prednese? Chápem, že pre mnohých môže byť aj toto legitímna motivácia.
Podstatné však je uvedomiť si motiváciu: každý z nás vrátane detí má právo rozhodnúť sa, v akej činnosti sa chce realizovať a rozvíjať svoj talent. Nemusíme všetci recitovať. Ani deti do toho netreba nútiť. Ako kľúčovú vnímam motiváciu a všetky svoje vzdelávacie podujatia začínam tým, že sa pýtam účastníkov, v čom (a či vôbec) vidia zmysel umeleckého prednesu v súčasnosti. Odpovede sa zvyčajne dotýkajú potreby viesť deti k čítaniu, obohacovať ich slovnú zásobu, kultivovať reč, výslovnosť, artikuláciu, vystupovanie na verejnosti, poskytnúť im priestor na sebarealizáciu a prejavenie emócií. Súhlasím so všetkým menovaným, len mi je ľúto, že sa vo výpočtoch takmer vôbec neobjavuje radosť. Radosť z čítania a z komunikácie prostredníctvom prednesu.
Ak by sme tú radosť prežívali, tak by nám ani nenapadlo pýtať sa, kto má čítať knihy a kde hľadať texty na prednes. Po prečítaní skvelej knihy by sme si poznačili, že toto je náš favorit do nasledujúceho ročníka súťaže, že toto sú myšlienky, obrazy či príbehy, s ktorými sa chceme podeliť s ostatnými. Celkom plynulo by sme prešli od čítania k prednesu. Prednes totiž vychádza z čítania a aj k nemu vedie. Ak nečítame, tak nás v januári po oznámení pani učiteľky, že budeme mať triedne kolo v prednese, logicky prepadne panika.
Rodičia si začnú spomínať na všetky básničky a príbehy, ktoré čítali v detstve, potom gúglia na internete. Tam, samozrejme, nejaké texty vyskočia, ale majú veľmi rôznorodú kvalitu. Často natrafia na úryvok z knihy, ktorý môže byť upravený, a ak si recitátori neprečítajú pôvodný text, resp. celú knihu, ak nepoznajú kontext celého príbehu, tak ich prednes nemôže vyznieť presvedčivo. Recitovanie zostane formálne splnenou povinnosťou zúčastniť sa na súťaži v prednese, horšie alebo lepšie ozvučeným textom, radosť však neprinesie. (Možno okrem tých detí, ktoré vyhrajú, aj to len na krátku chvíľu.)
Texty, ktoré nájdeme na internete, môžu poslúžiť ako inšpirácia, len ich nemožno preberať mechanicky; prečítajme si aj ďalšie knihy od konkrétneho autora! V súvislosti s výberom vhodného textu na prednes často zaznieva otázka, či môžu deti recitovať staršiu literatúru, teda „obrecitované texty“, alebo treba vyberať z modernej, súčasnej literatúry. Táto dilema opäť zrkadlí problém súťaženia. Nikto z nás predsa nepochybuje o tom, že každé dieťa má právo prečítať si ktorúkoľvek knihu a nikdy by nám nenapadlo odhovárať ich od čítania Čin-čina, Osmijankových rozprávok, Danky a Janky, Rozprávok o psíčkovi a mačičke a pod. Ak niektorá z nich zaujme deti natoľko, že z nej chcú recitovať, umožnime im to.
Kvalitná literatúra ponúka recitátorom priestor na vlastnú interpretáciu, pretože každý z nás prežíva s príbehom v danom momente to, čo práve potrebuje. Malého vrabčiaka Čima niekto vidí ako lenivé, rozmaznané mláďa, ktoré dostane od života zaslúženú príučku. Iný sa na neho pozerá ako na prešibaného tvora, ktorý si vie poradiť v každej situácii, vie sa pobiť o krásnu Činku a vzápätí sa od nej nechať ošetrovať. Niekto fandí kocúrovi zakrádajúcemu sa k mucholapke, na ktorej uviazol maškrtný Čimo, pretože si za svoje správanie zaslúži trest.
Pri príprave prednesu je dôležité ujasniť si uhol pohľadu, z ktorého sa na text pozeráme. Zaujať k nemu postoj. Vedieť, prečo stojíme pred poslucháčmi a akú myšlienku im chceme odovzdať. Iba v takomto prípade bude recitátorova výpoveď autentická, bez ohľadu na to, či prednášaný text vznikol pred sto rokmi alebo v súčasnosti. Ak sa pripravujeme na súťaž, môžeme, samozrejme, zvážiť aj fakt, že pozornosť divákov získame ľahšie s literárnou novinkou.
Ako teda posúdiť literárne kvality textu? Odpoveď pekne zhrnula Renata Jurčová v článku Hľadáte text na Hviezdoslavov Kubín? Pre mňa je spoľahlivým vodidlom skutočnosť, že po prečítaní knihy na ňu dlhší čas myslím, vraciam sa k nej, opakovane si čítam niektoré pasáže, resp. básne, a zakaždým v nich nachádzam nové a nové obrazy, asociácie, myšlienky a súvislosti, ktoré mi predtým unikli. Uvedomujem si, že text prebúdza moju predstavivosť, pozýva ma k hľadaniu vlastného postoja k problematike, ktorú tematizuje.
Nezabúdajme, že čím je jazyk textu bohatší, čím viac provokuje zmyslové vnímanie, tým bohatšiu predstavu vyvolá v mysli čitateľa a poslucháča, je pútavejší, príťažlivejší, vťahuje nás do deja a my sa stávame jeho spolutvorcami. Začal padať sneh. Bolo ticho. Mrazom vyštípané hviezdy sa triasli na nebi. Na súťažiach sa pri hodnotení prednesov, ktoré vychádzajú z jednoduchého textu, často stretávame s argumentom, že „deťom sa to páči“. Neuspokojme sa s týmto konštatovaním.
Pri čítaní literatúry pre prednes je dôležité, aby báseň alebo proza zaujala, no často sa to deje práve tým, že text nie je prvoplánovo zrozumiteľný. Tam, kde je všetko jasné, nie je priestor na tajomstvo, kladenie otázok a objavovanie. Literárnu kvalitu textu musíme posúdiť my, ktorí s recitátormi pracujeme. Rada by som povzbudila pedagógov a rodičov, že na čítanie detských knižiek nemajú čas? V kníhkupectvách aj v knižniciach dnes nájdeme literatúru, ktorá zaujme aj dospelých čitateľov, takže čítanie nemusí byť iba povinnosťou, ale skutočným zážitkom.
Ďalším bonusom toho, že sme s deťmi prečítali rovnakú knihu, je debata o nej. Či už v rodine, alebo v škole. Pri rozhovoroch o literárnom texte sa deti učia porozumieť svetu, sebe aj vzťahom medzi ľuďmi, a to bez moralizovania a poučovania. V dnešnej dobe, keď sa veľa hovorí o kríze čítania s porozumením, by sme mohli v školách využiť umelecký prednes. Pri jeho príprave sa deti učia klásť otázky, hľadať súvislosti, pomenúvať emócie a uvažovať o tom, ako by sa ony zachovali v konkrétnej situácii.
Je pravda, že to, o čom píšem, si vyžaduje úsilie. A pravda je aj to, že toto úsilie pri príprave detských recitátorov musíme vynaložiť aj my dospelí. Hviezdoslavov Kubín je najstaršou a najprestížnejšou celoštátnou súťažou v umeleckom prednese. V roku 2026 sa uskutoční jej 72. ročník. Od roku 1954 sa do súťaže zapájajú stovky žiakov a osobností ako Július Satinský či Soňa Behulová-Müllerová. Súťaž prebieha v regiónoch (krajských úrovniach) a následne na celoštátnej úrovni, s kategoriami podľa veku a stupňa vzdelania.
Súťaž je po slovensky a prednášané diela môžu byť slovenské alebo svetové básne a prózy (nie dramatická literatúra). Prednášaný text musí byť naspamäť odborene zvládnutý. Pri výbere textu je dôležité zohľadniť vek, intelektuálnu a citovú zrelosť recitátora a predovšetkým vážne zaujímavo a autenticky interpretovať literárny materiál. Úspešný prednes stojí na dôkladnom čítaní a vnútornom zamilovaní sa do textu alebo jeho časti.
Publikácia Interpretácia literárnych textov ako čitateľský stimul, či iné práce Renaty Jurčovej a Ingrid Noskovej podčiarkujú význam hĺbkového čítania a aktivít, ktoré rozvíjajú čitateľskú gramotnosť. Dôraz na vyššiu úroveň čítania a schopnosť vyvodzovať závery, porozumieť štruktúre textu a uvažovať o humoru či tragike v diele predstavujú kľúč k autentickému prednesu. Dnešná doba digitálnych médií si vyžaduje, aby sme neustále posilňovali čítanie na vyššej úrovni, aby sme dokázali odlíšiť dôveryhodné zdroje a rozvíjať kritické myslenie.
Táto cesta k kvalitnému umeleckému prednesu vyžaduje nielen výber textu, ale aj systematickú prácu s textom, kontextom a autorským úmyslom. Keď pedagógovia a rodičia začnú s deťmi prednášať a diskutovať o literárnych dielach na primeranej úrovni, napomáhajú rozvoju čítania s porozumením, ktoré je kľúčovým prvkom demokracie a občianskej zodpovednosti.
Praktické odporúčania pre výber textu a prípravu prednesu
- Stanoviť si jasný „prečo“: čo chceme textom povedať poslucháčom a sebe.
- Čítať viacero diel a hľadať v nich bohaté obrazy a rázny jazyk, ktorý umožní autentickú interpretáciu.
- Vybrať text primeraný veku, citovej zrelosti a skúsenostiam recitátora.
- Naučiť sa text naspamäť, no zároveň porozumieť kontextu a autorovmu úmyslu.
- Diskutovať o diele doma alebo vo škole, aby sa rozvíjala čitateľská gramotnosť a kritické myslenie.
Príklad z literárneho sveta ukazuje, že kvalitný prednes vychádza z hlbokého čítania a zmiatok z textu, ktorý môže priniesť nové interpretácie a sústredený kontakt s publikom. Umelecký prednes nie je iba o diktovaní slov, ale o tvorivom vnútornom vzťahu k textu a schopnosti zdieľať tento vzťah s poslucháčmi.
Historický a kultúrny kontext Hviezdoslavov Kubín
Hviezdoslavov Kubín je najstaršou a najprestížnejšou celoštátnou súťažou v umeleckom prednese. Od roku 1954 sa zúčastnili tisíce žiakov a postupuje sa cez regionálne a krajské kolá až k celoštátnemu kolu. Súťažiaci môžu prednášať slovenskú alebo svetovú báseň či prozu, vybraný text nemusí byť od slovenského autora. Táto súťaž spája literárny výber, jazykovú zručnosť a umelecký prejav do jedného súťažného a vzdelávacieho procesu.
Na priesečníku výchovy k čítaniu a umeleckému prednesu stojí aj potreba rozvíjať zvedavosť, reflektovať kontext a učiť sa viesť dialóg o literatúre. Pri príprave na Kubín je dôležité klásť si otázky: Čo ma trápi? Čo ma zaujíma? O čom by som chcel rozprávať? Ako môžem prispieť svojou interpretáciou k porozumeniu textu? Takýto prístup posilňuje nielen umelecký výkon, ale aj schopnosť čítať s porozumením a s kritickým myslením.
Metodické poznámky a literárne zdroje
V textoch Renaty Jurčovej a Ingrid Noskovej nájdeme ukotvené princípy, podľa ktorých je vhodné vyberať texty pre prednes: dôkladné čítanie, hľadanie hlbšieho významu, prienik medzi osobným vzťahom recitátora a textom, a schopnosť vystavať autentický výpoveď. Ďalej sa zdôrazňuje význam literárnej kvality a možnosti interpretácie, ktoré sú kľúčové pre dlhodobú motiváciu detí k čítaniu a k rozvoju svojej predstavivosti.
V dnešnej digitálnej dobe je potrebné zvažovať, ako podporovať čítanie na vyššej úrovni a zároveň zvládať tlak rýchleho a povrchového čítania. Vzdelávanie by malo prebiehať ako celoživotný proces rozvoja osobnostných a kognitívnych schopností prostredníctvom čítania, analýzy textu a tvorivého prednesu. To všetko prispieva k informovanej občianskej spoločnosti a k slobodnému mysleniu.
Autoritatívna a citačná časť textu Jurčovej a Noskovej podčiarkuje, že výber správneho textu a jeho sociálny dopad na dieťa a spoločnosť sú rovnako dôležité. Učíme deti nielen čítať, ale aj rozumieť textu, vyvodzovať súvislosti a tvoriť si vlastný názor-čo je jadrom tvorivého prednesu.
tags: #hviezdoslav #kubin #proza #pes