Maltezský psík: Temperament, starostlivosť a história

Maltezský psík je malý, elegantný a mimoriadne prítulný spoločník s typickou snehobielou, hodvábnou srsťou. Napriek drobnej postave ide o odvážneho, živého a zvedavého psa. Maltezský psík patrí medzi najstaršie známe spoločenské plemená. Jeho pôvod siaha do oblasti Stredomoria a meno pravdepodobne získal podľa ostrova Malta. Dnes je maltézsky psík rozšírený po celom svete ako ideálny pes do bytu.

Malý pes s dlhou bielou srsťou.

Veľkosť a stavba tela

Maltézsky psík môže dorásť do výšky približne 25 cm a dosiahnuť hmotnosť asi 3 až 4 kg. Maltézsky psík má do dĺžky pretiahnuté, nie príliš útle telo, štíhly stredne dlhý krk a širokú okrúhlu hlavu so zašpicatenou papuľou.

Veľkosť: Kohútiková výška psa je asi 25-30 cm, suky 18-23 cm. Hmotnosť 2,8-4 kg.

Srsť

Srsť maltézskeho psíka je pravou pastvou pre oči. Je hustá, dlhá a mäkká. Rastie veľmi bohato. Uprednostňovanou farbou je biela farba.

Srsť je bohatá, lesklá, hodvábna a veľmi dlhá po celom tele. Srsť musí byť po celej dĺžke rovná, bez viditeľných vĺn alebo kučier. Srsť na trupe musí byť dlhšia ako výška v kohútiku a musí smerovať k zemi ako priliehavá srsť.

Farba: Čistá biela, prípustné sú svetlé odtiene slonoviny.

Povaha a temperament

Tento malý štvornohý priateľ je čulý, bystrý, veselý a hravý. Navyše je aj láskyplný a prítulný.

Maltezský psík je živý, inteligentný a nesmierne oddaný svojmu majiteľovi. Aj keď je malý vzrastom, má veľké srdce, plné lásky a lojality.

Maltezský psík silne lipne na svojom majiteľovi a vytvára s ním hlboké puto. Jeho nežná povaha z neho robí perfektného rodinného psa, ktorý sa dobre znáša s deťmi aj staršími ľuďmi. Nie je typickým strážnym psom, ale ak zacíti niečo podozrivé, vie na to hlasno upozorniť. Maltezák je večné šteňa, ktoré si zachováva svoju hravosť až do vysokého veku. Je plný energie, no zároveň vie byť aj pokojný a nežný.

Maltezák je "tieňom" svojho majiteľa, jeho neúnavným sprievodcom, ktorý radšej oblietí s ním celý svet, než by mal sám zostať doma. Kto sa rozhodne pre maltezáka, mal by si byť vedomý toho, že patrí k málo plemenám, ktoré úžasne trpia, ak ich ich partner - človek dá preč. Mimochodom k cudzím je veľmi nedôverčivý.

Maltezský psík je inteligentný a vnímavý, vďaka čomu sa dokáže rýchlo učiť nové povely a prispôsobiť sa životu v rodine. Začnite so socializáciou už v šteňacom veku - čím viac podnetov a situácií zažije, tým sebavedomejší a prispôsobivejší bude v dospelosti. Používajte pozitívne posilňovanie - maltezák reaguje výborne na pochvaly, odmeny a nežný prístup. Tresty a krik môžu spôsobiť strach alebo tvrdohlavé správanie. Tréningy by mali byť krátke a zábavné - pri dlhých a nudných cvičeniach môže stratiť záujem.

Maltezský psík ako plemeno s priateľskou povahou je skvelý ako druhý pes.

Vhodné prostredie

Psík je vhodný aj na chov v menších bytoch. Samozrejme potrebuje pravidelný pohyb. Vo vzťahu k iným psom je považovaný za znášanlivého. K deťom je priateľský.

Maltezák je tiež vhodný do bytu. Pri búde vonku by mu to ani nepristalo. Jeho srsť je hodvábna a snehovo biela a stále dorastá. Nebudete mať trápenie s pĺznutím psa, pretože maltezák nemá podsadu a nepĺzne.

Maltezák sa cíti ako doma aj v mestskom byte, ak má dostatočný pohyb. Aj keď sa rád zabaví hrami, nepotrebuje intenzívnu športovú aktivitu.

Maltezák nepotrebuje dlhé vonkajšie prechádzky, stačí mu denná prechádzka a trochu šantenia, čiže je ideálny aj pre seniorov a ľudí, ktorí nevedú extrémne aktívny životný štýl.

Pôvod a história

Ako iné bišóniky (z ktorých je zrejme najstarší) pochádza pravdepodobne zo Stredomoria. Podľa dokladov zo starovekých malieb, jeho predkovia už patrili medzi obľúbencov rímskych patricijov. Do súčasnej podoby ho vyšľachtili až na začiatku tohto storočia vo Veľkej Británii.

Maltezský psík patrí medzi najstaršie spoločenské plemená a jeho história siaha tisíce rokov do minulosti.

• Prvé zmienky o maltezskom psíkovi pochádzajú už zo starovekého Egypta, kde sa našli vyobrazenia malých bielych psov na freskách a v hrobkách faraónov.
• V starovekom Grécku bol tento psík tak obľúbený, že sa objavoval na keramike a minciach už v 5. storočí pred naším letopočtom.
• Rimania uctievali maltezského psíka ako symbol bohatstva a luxusu. Bohaté rímske ženy ich nosili vo svojich róbach ako módny doplnok.
• Pomenovanie "maltezský" pochádza pravdepodobne z názvu Melita, čo bol v minulosti používaný názov nielen pre Maltu, ale aj pre niektoré ďalšie stredomorské ostrovy, napríklad ostrov Mljet v dnešnom Chorvátsku.
• V stredoveku sa maltezský psík rozšíril na európske kráľovské dvory, kde si získal popularitu najmä medzi šľachtou.
• Kráľovná Mária Stuartová a kráľovná Viktória patrili medzi významné majiteľky tohto plemena.
• V 19. storočí sa maltezský psík dostal do USA, kde si rýchlo získal popularitu.

Maltezský palácový pes je jedným z najstarších plemien psov na svete. Hoci sa názov plemena nespája s Maltou - hoci je ťažké určiť konkrétne miesto pôvodu, väčšina historikov sa domnieva, že psy pochádzajú z oblasti Stredozemného mora. Starbon, grécky geograf a cestovateľ z roku 25 pred n. Maltské psy sa na Britské ostrovy dostali zo stredomorských ostrovov okolo roku 55 n. l. spolu s rímskymi légiami. V 14. storočí sa toto plemeno objavilo na anglických dvoroch. Vďaka svojej elegancii a šarmu sa maltézsky pes stal veľmi obľúbeným a bol aj spoločníkom kráľovnej Alžbety I. V tom čase sa verilo, že liečivá sila týchto bielych štvornohých psov má veľký význam, najmä ich terapeutická schopnosť liečiť reumatické bolesti. V Európe zaznamenal chov maltézskych psov najväčší rozvoj v 19. storočí.

Maltezský psík je jedným z najstarších známych spoločníkov človeka, bol ceneným luxusným psom antiky, milovaným symbolom bohatých a mocných, tešiteľom duší kráľovien a „ maitress “. Luxusná krása a ukážkový charakter maltézskeho psíka nadchýňa priateľov psov už viac ako 2 000 rokov.

Keď je niektoré plemeno psov také staré ako maltezáci, potom je takmer nemožné vysledovať ich stopu i dejiny až k ich začiatku. Aj u maltezákov je viac teórií ako dôkazov. Pochádza teda z ostrova Malta, ktorého meno nosí, zo sicílskeho prístavného mesta Melita, alebo dokonca z potopeného jadranského ostrova menom Melitea / Meleda? Pravdepodobne však ani z jedného z menovaných miest. Prezrádza to jeho francúzske meno "Bichon maltais". Adjektívum "Maltais" pochádza zo semitského slova "malat", čo znamená asi toľko ako útočisko, alebo prístav. Tento slovný základ sa vyskytuje v mnohých názvoch oblastí Stredozemného mora: v mene jadranského ostrova Meleda, ako i v sicílskom Melita, ako aj pri názve ostrova Malta. Malý biely psík sa vyskytoval zrejme vo všetkých prístavoch popri antickej obchodnej ceste Stredozemného mora, a to nie ani tak veľmi ako psík na pestovanie, ale ako lovec myší a potkanov. Odkiaľ prišiel a v akom psom plemene sú jeho korene, sa dnes už nedá dokázať. Dnes je historicky podložené, že maltezák nebol objavený na Malte. Z Malty putoval malý psík na obchodných lodiach do celého, vtedy známeho sveta. Najstarší dôkaz existencie maltezáka v stredozemnej oblasti bol nájdený v egyptskom Faynne blízko Kaira pri vykopávkach. Soška tam nájdeného psíka je datovaná asi do 600 r. pred naším letopočtom. Aj na gréckych vázach sa vyskytuje malý biely psík od r.500 pred n.l. Aristoteles (384-322 pr.n.l.) uverejnil prvý opis plemena. Ako pôvod uvádza ostrov Malta. Chváli perfektné proporcie maltezáka a zrovnáva jeho veľkosť s veľkosťou lasice, alebo potkana. Napriek tomu chceli mať všetci bohatí na Peloponéze tohoto psíka. Ak sú pravdivé zachované správy, potom bol maltezák v pravom slova zmysle milý a drahý. Boli ochotní zaplatiť za svojho drobčeka astronomické sumy, živili svojho miláčika vybranými jedlami zo zlatých misiek a po smrti mu nechali urobiť umelecké náhrobné kamene a pamätné miesta. Početné sú správy, podľa ktorých psík náklonnosť opätoval láskou a vernosťou až za smrť. Rimania mali v mnohom celkom iné nároky na svet. Napriek tomu však prepadli malému bielemu psíkovi. Len čo sa stali pánmi Stredozemného mora, stal sa maltezák aj ich symbolom hodnosti. Kto mal určité postavenie a meno v rímskej ríši, napodobnil cisára Claudia a "zdobil sa" maltezákom, predovšetkým dámy zo spoločnosti. S ich obľubou nové veci ihneď zdokumentovať, zaradili rímski dejepisci maltezáka ako import "Catelli", ako nápadne malého psíka do lona s dlhou hodvábnou srsťou a perovito zatočeným chvostom. Básnik Stravon (63 pr.n.l. Za čias apoštola Pavla bol Publius rímskym miestodržiteľom na ostrove Malta. Jeho tieňom bola "ISSA", malý maltezák. Publius miloval svojho psa nadovšetko a nechal ho portrétovať. Namaľovaný obraz mal byť údajne tak vydarený, že originál a obraz bolo len veľmi ťažko od seba rozoznať. Kto bol geniálnym maliarom, nie je známe. Zachovali sa dodnes len verše básnika M.V.Marcialusa (40-104 n.l.), ktoré malú Issu zvečnili: "Issa je hravejšia ako Catullovi vrabci. Issa je čistejšia ako bozk holuba. Issa je jemnejšia ako panna. Issa je drahocennejšia ako indické šperky". Pomalým zánikom rímskej svetovej ríše zmizol v temnotách dejín aj maltezák. Posledné stopy pochádzajú z Byzancie, z hlavného mesta západorímskej ríše. Potom maltezák asi na 1000 rokov zmizol.

BIELY SYMBOL NEŽNOSTI Akonáhle znovu získalo vyššie miesto umenie a kultúra v živote bohatých a mocných, je aj maltezák znovu tu. Objavuje sa na francúzskych tapisériách zo 14.storočia a.i. ("Dáma s jednorožcom" Cluny múzeum, Paríž), flámskym maliarom Hansom Menelingom (1425-1500) je postavený k márnivosti, na jednom talianskom obraze z rovnakého obdobia beží vedľa archanjela Raffaela, ktorý vedie svätého Tobiasa, alebo sedí pri nohách cisára Karola V. v jeho študentskej izbe. Pritom však bol len podmienene myslený umelcom ako obrazový atribút alebo znak hodnosti. Obrazy z tejto doby neboli len dekoráciou. To, čo obklopovalo človeka, bolo jasnou výpoveďou v jeho postavení, názoroch, charaktere, alebo to bolo určitým prísľubom. Tak sa nechal napríklad namaľovať Federico II. Gonzaga, knieža z Mantony okolo r. 1530 Tizianom, aby ho jeho nevesta lepšie spoznala. Na tomto obraze spočíva ruka kniežaťa láskyplne na bolonskom psíkovi, ktorý bol priamo vyšľachteným väčším "synom" maltezáka.

VO VYŠŠEJ SPOLOČNOSTI NUTNOSŤ V Anglicku bol prvým majiteľom maltezáka Henrich VIII., je tu predpoklad, že ho dostal ako "Lyončana". Nie však preto, že by niekto chcel kráľovi predať niečo, čo tu ešte nebolo, ale jednoducho preto, že plemeno nevedeli lepšie určiť. Lyon prevzal od Malty dávno postavenie svetového obchodného mesta. Na Malte tiež už viac neboli psi, ktorí by zodpovedali antickému opisu maltézskeho psíka. Ale do Lyonu a z Lyonu odchádzali obchodníci do celého sveta. Súčasníci si tieto skutočnosti zrátali ako v matematike a celkom prirodzene predpokladali, že psík musí pochádzať z Lyonu. Henrichova dcéra Elisabeth I. dostala v r. 1583 svojho maltezáka ako darček od sultána z Turecka. Počas jej panovania sa zopakovalo v anglickej šľachte to, čo už predtym zažili Gréci a Rimania. Malý psík sa stal "nutnosťou". Dr.Johannes Caius, osobný lekár Alžbety v r. 1570 vo svojej encyklopédii psov pomenoval dôvody pravým menom. Zaradil maltezákov, resp. ich nazval "Canis delicati" medzi "Spaniel Gentle" a ďalej napísal: tento druh je veľmi malý a je predovšetkým vhodný pre potešenie a zábavu žien. Čím menšie je zviera, tým je pre nich milšie, aby ho mohli nosiť na prsiach, mať v posteli, alebo držať na rukách, keď sedia v koči. Dr. Caius uvádza, že vo všeobecnosti sa verilo že títo malí psi majú liečivú silu. Ich vlastnou telesnou teplotou údajne "vytiahli" bolesti a chorobu z oblasti hrudníka a žalúdka, keď ich chorému priložili na tieto miesta. Caius neuvádza, ako sa podarilo pri vtedy bežnom šľachtení "krížom-krážom" dodržať mini veľkosť maltezáka. Uváda to však E.Topsel v r. 1607. Títo, podľa jeho slov priateľskí a odvážni psi s luxusnou hodvábnou srsťou boli zatváraní do malých bedničiek, aby ďalej nerástli. Pre istotu dostávali aj málo jesť. Za čias Topsela bol dospelý maltezák asi 1 stopu vysoký, t.j. asi 30,48 cm.

STRAPATÝ PES A LEV Existovala naozaj krátkosrstá varianta maltezáka, alebo bola táto krátka srsť "urobená" človekom? Angličania majú totiž ešte dve iné mená pre maltezáka. Tak vystupuje aj pod menom "Shock Dog" / "Strubbel Hund" - ježatý, strapatý pes. Pod týmto milým priateľským menom sa skrýval zanedbaný, nepestovaný psík, ktorý nikdy neprišiel do styku s vodou. Ľudia sa v tomto období tiež nekúpali, pokiaľ sa tomu dalo zabrániť. Pokladali to za zdravé. Nedá sa teda predpokladať, že by boli častejšie kúpali svojho psíka. Druhý, taktiež človekom vytvorený variant bol "malý leví pes". Telo maltezáka bolo zozadu až po rebrá vyholené. Na nohách zostali len chumáče srsti nad labkami a aj chvost bol do polovice vyholený. Táto psia móda bola obľúbená aj na francúzskom dvore, ako ukazuje portrét markízy de Pompadour (1721-1764). Nakoniec to však bola chýbajúca starostlivosť, ktorá zapríčinila, že maltezák vyšiel z módy, ako to zaznamenáva sarkasticky prírodovedec Buffon: "ktorá dáma chcela byť vo vyššej spoločnosti "módna" nosila so sebou svojho mini-maltezáka v rukávniku. Keďže však maltezáci nezostali vďaka zlej starostlivosti žiarivo bieli a krásne hodvábni, ba často boli doslovne celí od špiny, vyšli čoskoro z módy nielen rukávniky, ale aj bieli psíci". Z palácov zmizol maltezák tak dôkladne, že Buffon ho mohol nakresliť vo svojej knihe prírodných vied, vydanej v r. Ako "posledného svojej rasy" ho zachytil na olejomaľbe v Anglicku známy maliar Landseer v r. 1830. Na ostrovoch už takmer neboli maltezáci. Bolo ich tak málo, že sa v r. 1841 rozhodli pri dvore priniesť pre kráľovnú chovný pár z Manily - z Filipín. "Cupid" - psík a "Psyché" - sučka však boli po desiatich mesiacoch na lodi v takom stave, že si netrúfli darovať ich kráľovnej Anglicka. Kráľovná Viktória musela počkať. Napriek tomu neskôr chovala maltezákov. Cupid a Psyché sa dostali k bratovi lodného kapitána, ktorý síce dovtedy choval len mastifov, ale veľmi rýchlo sa zaľúbil do novoprišelcov. Toľko dobrých vlastností sa jednoducho muselo dostať do povedomia ľudí. A to sa aj stalo. V prvej plemennej knihe Anglického kennel klubu bolo medzi rokmi 1859 až 1873 zapísaných 24 maltezákov. Dnešnému štandardu však nezodpovedali. Veľkosť celkom nesedela, srsť bola vlnitá a boli aj psi s vysokými, aj s nízkymi ušami. Na čom sa však dlhé roky nemohli ujednotiť, bolo zaradenie maltezáka. Od roku 1902 do roku 1913 boli v Kennel klube aj triedy pre maltezákov, ktorí mali inú farbu, ako požadovanú "čisto bielu". Američania mali zvláštnu slabosť pre týchto psíkov. Do plemennej knihy AKK boli prvé dve maltézske suky zapísané v r. 1888. Boli to "Snips", ktorej pôvod bol neznámy a "Topsy", import z Anglicka. Do roku 1914 prišlo veľa psov z Anglicka do Spojených štátov amerických a okamžite sa množstvo chovateľov zameralo na "zlepšenie" maltezáka. Krížili ho často s trpaslíčim pudlom a dúfali v pozitívne výsledky pre obe plemená.

EŠTE VŽDY NIEČO ZVLÁŠTNE Americký kennel klub má dodnes iný štandard plemena pre maltezákov ako je európsky a pre všetky k FCI pričlenené krajiny. V Amerike sú psíci viac "šteňacieho" výzoru, resp. ako "bábika", skôr kvadratické, majú vyššie nohy a oveľa guľatejšiu hlavu, čo dosť často vedie k ťažkostiam pri pôrode. Maltezák sa nestal psom, ktorý by bol chovaný masovo po celom svete. Odhliadnuc od Japonska, kde v obľúbenosti vážne konkuruje národnému plemenu Akita-Inu, má maltezák v mnohých krajinách skôr malú, ale ušľachtilú spoločnosť fanúšikov. Tak je napríklad v Austrálii niekoľko málo chovateľov, ktorí ešte k tomu musia zápasiť s mnohokrát rozdielnymi chovateľskými podmienkami v jednotlivých spolkových štátoch. V Taliansku - patronátnej krajine maltezákov, bolo v roku 1970 registrovaných len 5 (!) šteniatok. V r. 1992 to už bolo 775. Aj vo francúzsku už 20 rokov dochádza síce k pomalému, ale trvalému stúpaniu záujmu o maltezákov. Ale samozrejme aj v 20.storočí ostal maltezák psíkom, ktorého je často vidieť vo vilách a palácoch. Napríklad žurnalistku Chairu Pisani sprevádzal pri všetkých interview jej maltezák "Aennchen Kara Dancer". Aennchen bola napríklad tiež pri interview šacha z Perzie, Marlona Branda a Charltona Hestona, kde sa predvádzala divákom.

Využitie

Odjakživa výlučne spoločenský pes, vhodný aj do najmenšieho mestského bytu.

Charakteristika

Nesmierne oddaný a maznavý pes. Je skôr pokojnejšej povahy, vnímavý a citlivý. Veľmi inteligentný, tvárny a prispôsobivý.

Zvláštne nároky

Veľmi náročná je starostlivosť o srsť, ktorú treba denne opatrne prečesávať a kefovať.

Maltezský psík vyžaduje pravidelnú starostlivosť, najmä o svoju dlhú srsť a citlivé oči.

Udržiavať dlhú bielu srsť v dokonalom stave nie je malá úloha. Predovšetkým sa odporúča každodenné česanie psa, inak sa môžu tvoriť chumáče, ktorých sa neskôr veľmi ťažko zbavuje. Osobitnú pozornosť treba venovať ťažko prístupným miestam, ako sú labky, lakte, podpazušie alebo slabiny, pretože tie sú najviac náchylné na zamotávanie. Srsť zvieraťa kefujte v prameňoch, pričom začnite od brucha.

Frekvencia kúpania: Kúpanie psa by sa malo prispôsobiť individuálnemu životnému štýlu, pričom treba mať na pamäti, že príliš časté kúpanie môže vysušiť kožu a srsť. Umývanie raz alebo maximálne dvakrát do mesiaca by malo byť dostatočné. V prípade rovných a dlhosrstých jedincov používajte jemné, hydratačné čistiace prostriedky.

Strihanie: Ak náš maltézsky psík nie je výstavný pes, jeho srsť sa môže zastrihávať. Môžeme požiadať o pomoc kaderníka psov, ktorý nám pomôže vybrať efektívny účes pre nášho miláčika. Prvé strihanie by sa nemalo uskutočniť skôr, ako šteniatko dovŕši šesť mesiacov, a intervaly medzi ďalšími strihaniami závisia od preferovanej dĺžky srsti.

Pazúriky: Strihanie psích pazúrikov zostáva individuálnou záležitosťou.

Starostlivosť o oči: Ďalším dôležitým aspektom starostlivosti o toto plemeno sú oči. Trhanie je u maltézskeho psíka veľmi častým problémom. Tmavé kruhy kontrastujú najmä so snehobielou srsťou. Na zníženie ich tvorby je dôležité používať každodennú hygienu v oblasti očí. Na umývanie možno použiť vatový tampón a vlažnú prevarenú vodu alebo soľný roztok. Existujú aj špeciálne prípravky na očné okolie bielych psov.

Starostlivosť o zuby: Vhodná starostlivosť o zuby vášho psa je mimoriadne dôležitá z hľadiska odstraňovania zubného povlaku a prevencie tvorby zubného kameňa.

Zdravie

Maltezský psík je dlhoveké a pomerne zdravé plemeno, avšak má predispozície na určité zdravotné problémy, ktoré sú bežné u malých plemien.

• Ochorenia očí: Sklon k slzeniu, progresívna retinálna atrofia (PRA) a katarakta môžu postihnúť staršie jedince.

Ako mnoho malých psov, aj toto plemeno je náchylné na patelárnu dislokáciu, bolestivé posunutie kolenného kĺbu. Najlepším preventívnym opatrením je vyhnúť sa nadváhe a dopriať psovi pravidelný pohyb, pretože to posilňuje stabilizačné svaly okolo kolien. Existuje tiež predispozícia na cukrovku, ako aj problémy so slznými kanálikmi.

Luxácia pately: Veľkým a častým problémom u tohto plemena býva takzvaná luxácia pately, ktorá má rôzne stupne postihnutia. V mnohých prípadoch je nutná operácia oboch kolien.

Iné zdravotné problémy: Okrem uvedených problémov existuje niekoľko ďalších potenciálnych zdravotných rizík, na ktoré je maltézsky psík niekedy náchylný. Vykĺbenie kolennej čiapky: ide o jeden z najčastejších ortopedických problémov u psov. Hovoríme o ňom vtedy, keď sa čéška (kosť v prednej časti kolenného kĺbu) posunie zo svojej normálnej polohy na laterálnu alebo mediálnu stranu. Toto ochorenie vzniká pri nedostatočnom prekrvení kosti počas rastu. V dôsledku zhoršeného zásobovania krvou nie sú dodávané živiny, ktoré sú potrebné pre normálny vývoj a funkciu. Dôsledkom je postupné odumieranie kostného tkaniva a atrofia hlavice stehennej kosti s následnou deformáciou bedrového kĺbu. Dysplázia lakťa: k tomuto stavu prispieva abnormálny vývoj kĺbovej chrupavky a spomalený rast lakťovej alebo vretennej kosti.

Maltezák býva obvykle zdravý a vo väčšej miere nie je náchylný k výskytu dedičných chorôb. Aj u neho sa však môžu v priebehu života niektoré nemoci objaviť. Vyskytnúť sa môže luxácia pately, progresívna atrofia sítnice, hypoglykémia, reverzný kýchání, syndrom třesu (syndrom bílého psa), kolaps průdušnice alebo portosystémový zkrat jater (PSS).

Pri dobrom zdravotnom stave sa maltézsky psík môže dožiť veku 14 až 16 rokov.

Výživa

Vyvážená strava je pre maltézskeho psíka kľúčová, pretože ovplyvňuje nielen jeho zdravie, ale aj kvalitu srsti, energie a dlhovekosť.

Krmenie: Maltézák nepotrebuje veľké množstvo krmiva. Odporúča sa kvalitné suché krmivo určené pre malé plemená, rozdelené do dvoch denných jedál. Druh krmiva závisí od veku a úrovne aktivity psa. Dávajte pozor, aby ste svojho psa neprikrmovali. Upravte kŕmnu dávku podľa aktuálnych potrieb Vášho psíka tak, aby boli uspokojené jeho nutričné požiadavky, ale zároveň tak, aby nedochádzalo k nadmernému tloustnutiu a obezite psa.

Dôležitosť správnej výživy: U psa, ktorý podľa normy váži maximálne 4 kg, je ešte dôležitejšie vyhnúť sa nadváhe. Pamätajte: 2 kg naviac na rebrách psa zodpovedajú osobe, ktorá váži viac ako 100 kg namiesto ideálnej hmotnosti 70 kg! U maltézskych psíkov s nadváhou sa zvyšuje riziko kĺbových a srdcových problémov, ako aj riziko cukrovky.

Kŕmenie šteniatka: Keď si psa zadovážite, najlepšie je mu podávať krmivo, ktoré už pozná, aby si ľahšie u Vás doma zvykol. Zmeny krmiva by sa mali robiť vždy opatrne, napríklad tak, že každý deň do starého krmiva primiešate o niečo viac nového krmiva. Vyhnete sa tak reakciám z precitlivenosti, ako sú hnačky alebo zvracanie.

Kvalitné krmivo: Bez ohľadu na to, či sa rozhodnete pre mokré alebo suché krmivo, krmivo by malo obsahovať vysoký podiel mäsa - tak aby Váš štvornohý priateľ mohol optimálne zužitkovať výživné látky, ktoré krmivo obsahuje. Kŕmenie psa vysokokvalitným krmivom bez lacných prísad prispôsobené výživovým potrebám Vášho maltézskeho psíka sa odzrkadlí na jeho lesklej srsti, zdravej pokožke a bezproblémovom trávení. Dbajte tiež na to, aby snacky ktoré psovi podávate boli dobrej kvality: okrem snackov na starostlivosť o zuby, sa ako malá odmena medzi kŕmeniami hodia tiež napr. malé bezobilninové snacky sušené mrazom. Samozrejme, Váš pes by mal mať vždy k dispozícii čerstvú pitnú vodu.

Pre koho je maltézsky psík vhodný?

Maltezský psík je ideálny pre ľudí, ktorí hľadajú malého, inteligentného a priateľského spoločníka. Je hypoalergénny!

Maltezský psík je ideálny rodinný spoločník, ktorý miluje svojich ľudí a rád s nimi trávi čas. Je inteligentný, veselý a hravý, ale môže byť aj trochu tvrdohlavý, ak sa mu niečo nepáči.

Maltezák je tiež vhodný pre seniorov, ktorí trávia veľa času v prírode, ale aj pre pracujúcich, ktorí si svojho štvornohého priateľa môžu vziať so sebou do práce. Maltézski psíkovia vyhľadávajú blízkosť svojho majiteľa, a vzhľadom na svoju veľkosť sú tiež vynikajúcimi spoločníkmi na cesty.

Plemeno je vhodné aj pre začiatočníkov, ktorí sú ochotní sa učiť.

Maltezák je "tieňom" svojho majiteľa, jeho neúnavným sprievodcom, ktorý radšej oblietí s ním celý svet, než by mal sám zostať doma.

Je to psík, u ktorého stačí k výchove len láska. Maltezák je tak nekomplikovaný, milý, veselý, priateľský a inteligentný, že sa sám od seba prispôsobí človeku. Nemá tvrdohlavosť jazvečíka, či svojhlavosť jorkšíra. Maltezák je jednoducho len milý a plný neotrasiteľnej prítulnosti a vernosti k svojmu pánovi.

Kto sa rozhodne pre maltezáka, mal by si byť vedomý toho, že patrí k málo plemenám, ktoré úžasne trpia, ak ich ich partner - človek dá preč.

Jeho prispôsobenie sa človeku ide až tak ďaleko, že jeho chuť k pohybu obmedzí ako samozrejmosť, ak sa zmenia podmienky. Napríklad, keď má človek rád dlhé prechádzky, potom ich má rád aj psík a keď sa človeku nechce ísť pri zlom počasí von, prispôsobí sa tomu aj psík. V prípade nutnosti sa uspokojí aj s pohybom, ktorý mu poskytuje byt a balkón, čo ho robí ideálnym psíkom pre seniorov.

Chovatelia - začiatočníci si nemôžu vybrať jemnejší charakter, ak sú ochotní denne minimálne 30 minút venovať starostlivosti o svojho psíka, nestojí nič v ceste dlhému a šťastnému priateľstvu (maltezáci sa dožívajú asi 15 rokov).

Maltezák je typický „kontaktný pes“. Zbožňuje spoločnosť ľudí, rád sa nosí, mazlí a sleduje dianie okolo seba. Pri správnom vedení je vhodný aj k deťom, ktoré sa správajú jemne.

Maltezák je priateľský, hodí sa k deťom, ale je potrebné myslieť na to, že pes nie je hračka. Jeho vzťah k ostatným psom býva veľmi kladný, nejedná sa o problémové plemeno.

Pre koho nie je vhodný: Maltezský psík ako zviera, ktoré bolo roky chované na to, aby robilo ľuďom spoločnosť, neznáša dlhšie odlúčenie od svojho majiteľa. Kvôli slabej tolerancii samoty sa toto plemeno neodporúča pre zaneprázdnených, pravidelne sa stretávajúcich ľudí, ktorí často trávia čas mimo domova a nemôžu si svojho domáceho miláčika vziať so sebou.

Nevhodný pre malé deti: Hoci maltezáky vynikajúco zapadnú do rodín s väčšími, pokojnejšími deťmi, nie sú vhodné pre rodiny s malými deťmi, pretože im dieťa môže ľahko ublížiť, ak sa k nim správa ako k hračke.

tags: #maltezsky #psik #temperament #statocny