Vo všeobecnom povedomí psíčkarov dlho pretrvával názor, že preťahovanie človeka so psom je nevhodné, pretože by u zvieraťa mohlo vzbudzovať agresívne správanie. Je to pravda, alebo len povera? Úplne jednoznačná odpoveď neexistuje, pretože každý pes je individualita, ale poďme sa na celú situáciu bližšie pozrieť. Zákaz preťahovacích hier je vo väčšine prípadov bezpredmetný. Pri výcviku psov dochádza často k dezinterpretácii významu hry pre ustanovenia dominancie a agresivity vo vzťahu k človeku. Majitelia psov bývajú varovaní pred tým, aby nikdy nenechali zvítaziť psa v hre, ktorá zahŕňa súťaženie medzi účastníkmi. Takúto hrou je práve preťahovanie. Predpokladá sa, že ak človek nechá psa vyhrať, tak pes bude mať tendenciu stať sa dominantným nad svojim pánom.
Podľa výskumu Rooneym a Bradshawa (2002) však hra s človekom postráda pre psa súťaživý podtext, ktorý je typický pre hru s ostatnými psami. Psy berú hru s človekom jednoducho inak ako hru s ostatnými príslušníkmi svojho druhu, takže sa nedá predpokladať, že by dôsledky boli rovnaké. Nechávať psa vyhrať v preťahovaní o bavlnený uzol teda samo o sebe neprináša žiadne riziko, že pes bude uplatňovať dominantné postavenie alebo sa správať agresívne. To môžu zapríčiniť iné chyby v ľudskom správaní, nie „víťazstvo“ psa v hre.
Jody Rosengartenová na tvrdenie, že preťahovanie môže u psov vzbudzovať agresivitu, odpovedá, že je to pravda do istej miery. Nevychovaný pes vďaka preťahovaniu môže byť nadmerne stimulovaný. Dôsledkom toho by potom mohol napríklad človeka vláčiť po miestnosti. Hra na preťahovačku teda nie je príliš vhodná pre deti a staršie osoby. Na druhú stranu je to pre psov prirodzené, už aj trojtýždňové šteniatka sa s ostatnými súrodencami ťahajú o handričky a moc je to baví. Preto zakazovať psom prirodzené správanie skrýva nebezpečenstvo, že sa u nich prejaví iné (náhradné) správanie, ktorým si svoju potrebu kompenzujú.
Autorka radí: „Namiesto toho, aby ste šteňaťu hru odmietali, naučte ho, ako sa preťahovať bezpečne.“ A ako na to? Než sa s vaším šteňaťom začnete preťahovať, malo by už vedieť povely „sadni“ a „daj“ alebo „pusť“. Uzlíkom z textilu zamávajte šteňaťu pred ňufákom, iste hneď pochopí, čo po ňom chcete a s chuťou sa do hračky zahryzne. Teraz sa môžete začať ťahať o hračku. Berte do úvahy, či má pes ešte mliečne zuby, v tomto prípade obmedzte silu ťahu. Po chvíli zavelí „sadni“ a psa pochváľte, keď povel splní. Neskôr zavelí „pusť“ a pokiaľ šteňa povolí stisk, odmeňte ho maškrtou. Niekoľkokrát všetko zopakujte a hračku odložte. Princípom je to, že vy riadite kedy, ako dlho a čím sa bude hrať.
Keď nebudú platiť jasné pravidlá, začne ich určovať pes. Ak sa pes začne správať moc divoko, hru ukončite. Tým, že určíte jasné pravidlá hry, obmedzíte výpadom napríklad na uterák, šál, alebo vodítko pri spoločnej prechádzke. Nevychovaný pes sa s vami bude preťahovať o najmenej vhodné veci aj mimo hry, prípadne nebude rešpektovať, že hra skončila. Psy, ktorí zvládli pravidlá preťahovania, budú držať hračku voľnejšie a keď už omylom zovrú vašu ruku, nezanechá to žiadne následky. (Iná je situácia, kedy sa spolu preťahujú dva psy. V týchto prípadoch môže viesť nevinné preťahovanie až k bitke.)
Význam hry pre psov a bezpečné praktiky
Varovanie, že pri preťahovaní s človekom pes nikdy nesmie vyhrať, je nepresvedčivé. Naopak pre plaché a mierne psy to môže byť veľmi prospešné cvičenie. Posilňuje to ich sebavedomie a znižuje plachosť a ustrašenosť. Preto pre psy, ktorým je potreba zdvihnúť sebavedomie, sú také hry žiaduce. Dajte si však pozor u psov, ktorí majú problémy s agresivitou. U nezvládnuteľných a agresívnych zvierat nič neriskujte a preťahovacím hrám sa radšej vyhnite. Jednoducho aj v tomto prípade záleží na charaktere a individuálnych vlastnostiach každého psa. Záverom len spomeniem, že hra na preťahovačku sa využíva tiež v canisterapiu, kde pacientom pomáha tým, že posilňuje rovnováhu a tiež sa zaťažujú svaly. Rovnako tak je táto hra prospešná pri nácviku aportovanie. Pre väčšinu psov je to totiž veľká zábava a to, že občas vyhrajú, je základ. Posilňujte sa tým ich sebavedomie a tým aj vyrovnanosť. Takže s chuťou do toho! :-)
Ďalšie hry a cvičenia pre psov
Hra na schovávačku s psom nie je len obyčajná zábava. Ide o rituál, kde mentálna stimulácia, tréning poslušnosti a posilnenie väzby idú ruka v ruke. Hra na schovávačku stimuluje čuch a lovecké inštinkty psa. Takto sa zlepšuje mentálna stimulácia, čím sa znižuje nuda a deštruktívne správanie. Taktiež poskytuje psovi zmysluplnú úlohu. Keď pes počká na váš povel a potom začne hľadať, trénuje svoju sebakontrolu. To zlepšuje jeho sústredenie a pomáha mu regulovať emócie aj v rušných situáciách. Spoločné hľadanie nás približuje k našim psom a zlepšuje komunikáciu medzi nami. S každým nájdeným objektom sa naša väzba posilní, čo prispieva k lepšiemu vzájomnému pochopeniu. Čuchové hry viac unavia psiu myseľ než fyzické cvičenia.
Príprava bezpečného prostredia pre hru: začíname doma poriadkom, domov prispôsobíme pre psa, odstránime sklo, voľné káble a nestabilný nábytok. Kuchyňu uzatvoríme, zamedzíme prístup k schodom a balkónom. Pre hry vonku zvolíme oplotený dvor alebo park, používame dlhé vodítko a sledujeme reakcie psa na hru.
Správne odmeňovanie a motivácia: maškrty a voda, malé mäkké aromatické odmeny, hryzavé hračky, ťahacie lano, pískacia loptička a klikr tréning zohrávajú dôležitú rolu. Pri zložitejších výzvach striedame odmeny s krátkymi hrami. Marker musí hneď predchádzať odmene. To psa učí, aké správanie prinieslo odmenu.
IMAM LENKTYNES! #158
Spôsoby rozvoja psieho učenia a socializácie prostredníctvom hier
Hra pomáha posilniť sebavedomie u psov, čo je prospešné najmä pri plachých či menej sebavedomých jedincoch. Dajte si však pozor pri agresívnych alebo veľmi reaktívnych zvierat, kde je lepšie vyhnúť sa preťahovacím hrám. Hrá sa tiež pri canisterapii a je súčasťou nácviku aportovania. Hry môžu byť aj súčasťou každodenného života, napríklad hra na schovávačku, ktorá posilňuje čuch a reflexy a zároveň zlepšuje vzťah človeka so psom. Reflexy sa učia cez jasné signály a dobre zvládnuté hry vedú k lepšej spolupráci mimo domova.
Tréningový plán a tipy pre správny rast a výživu
Hra na schovávačku zaradíme do denných aktivít 3-5x týždenne na 5-15 minút, pričom mikrosedenia 2 minúty môžu nahradiť prechádzku v zlom počasí. Tréningový plán rozdelíme na celý týždeň a meráme pokrok podľa úspešnosti, priemerneho času nájdenia a pokoja po hre. Po každom úspešnom nájdení skombinujeme hru s povolaním psa („ku mne“), čo posilňuje spoľahlivý reflex. Raz za mesiac pridáme výzvový deň v novom prostredí. Pri veľkej energii psa preferujeme kratšie 5- až 15-minútové bloky s viac skrýšami. Po každej hre nasleduje oddych, voda a krátke žuvanie, čo podporuje regeneráciu a dlhodobú motiváciu.
Časť venovaná výžive a jej vplyvu na výkon: optimálne načasovanie kŕmenia je 1,5-2 hodiny po jedle. U veľkých plemien je vhodné po kŕmení vyhnúť sa náročným aktivitám. Kvalitný príjem bielkovín a tukov zabezpečuje stabilný prísun energie a vyváženú hladinu glukózy v krvi. Pri tréningu používame maškrty v súlade s denným príjmom. U alergických psov volíme hypoalergénne krmivo s limitovaným zdrojom proteínu. Dvojfázové kŕmenie pre mladých psov veľkých plemien pomáha vyhnúť sa rastovým poruchám a poskytuje potrebné živiny počas vývoja.