Český fúzač je pôvodné české plemeno, ktorého korene siahajú až do 19. storočia. Plemeno sa vyvinulo z nemeckých dlhosrstých stavačov, ktorí boli v tom čase v regióne veľmi populárni. Hlavným cieľom bolo vyšľachtiť psa, ktorý bude schopný pracovať vo všetkých terénoch - v lese, na poli aj vo vode. Hoci bol Český fúzač známy a využívaný už od 19. storočia, jeho chov nebol spočiatku systematický. Prvé oficiálne chovné línie sa začali formovať v 20. storočí. Dnes patrí Český fúzač medzi najcennejšie poľovnícke plemená v Česku a je stále obľúbený medzi poľovníkmi v strednej Európe. Čoraz viac sa však uplatňuje aj ako rodinný pes, vďaka svojej priateľskej povahe, inteligencii a dobrej ovládateľnosti.
Vzhľad a charakteristika
Český fúzač je stredne veľký, svalnatý a robustný pes, ktorý pôsobí elegantne a zároveň odolne. Má charakteristický fúzatý výzor, ktorý mu dodáva výrazný a mierne drsný vzhľad. Tvar tela: Pevné, kompaktné, ale nie ťažkopádne. Strapatá hlava skrýva veľmi bystrý mozog. Český fúzač sa učí rýchlo a rád. Jeho srsť sa skladá z troch druhov srsti: z krátkej, hustej podsady, dlhších pesíkov a najdlhších vlníkov. Na tvári vytvára srsť typickú bradu a briadku. Jeho kožuch tvorí celkom tri druhy srsti: základ tvorí hustá, hebká podsada, ktorá ho spoľahlivo chráni pred neférovým zimným nečasom a v teplom období sa takmer vytráca. Ďalšou vrstvou, krycou, sú hrubé pesíky s dĺžkou okolo 4 cm. Tie priliehajú k telu a sú rovné. Čo sa týka sfarbenia, je možné stretnúť "beláka", a to buď s platňami alebo bez nich, ďalej potom "hnedáka" so svetlou náprsenkou a spodnou časťou končatín a nakoniec "hnedáka" bez znakov. Celé telo je svalnaté a budí dojem vytrvalého atléta.
Povaha a temperament
Český fúzač je sebavedomý, inteligentný a priateľský pes, ktorý v sebe spája pracovnú energiu loveckého plemena s oddanosťou rodinného spoločníka. Je výnimočne rodinne založený pes, ktorý si vytvára silné puto so svojou rodinou. S deťmi vychádza výborne, je trpezlivý, hravý a ochotný sa zapojiť do akejkoľvek aktivity. Všeobecne dobre vychádza s inými psami, najmä ak je socializovaný od šteniatka. Hoci nie je primárne strážne plemeno, v prípade potreby dokáže svoju rodinu ochrániť. Jeho prirodzená ostražitosť voči cudzím ľuďom znamená, že si všimne každého nového návštevníka a upozorní na neho štekotom.
Aj keď je priateľský, pokiaľ ide o stráženie je nekompromisný, votrelca nielen hlasno ohlási, ale ak k tomu dôjde, dokáže aj zasiahnuť. Nemusíte sa báť ani spolužitia s deťmi. Vychovaný fúzač sa znesie ako s menšími, tak väčšími ratolesťami. Teplota pod nulou alebo dážď? To fúzača rozhodne nerozhádže, sú to otužilí psi. Dom alebo záhrada? Pre fúzača je ideálne, ak má možnosť výberu. Lov majú v génoch a tak sa najmä v lese nevyhnete vôdzke. Prenasledovať zver je pre nich prirodzené a ťažko ich to odnaučíte. Potrebujú akciu, nejakú činnosť. Pokiaľ ju nemajú, vybijú si energiu inak - na záhone s kvetinami, alebo doma na gauči.
Český fúzač je pes jedného pána. Nie je to tak, že by zvyšok rodiny ignoroval, ale vyberá si jedného člena rodiny, pre ktorého sa rozhodne žiť zvyšok života. A keď píšete, že si vyberá pes, tak je to presne tak. Často sa stáva, že si fúzača zaobstará jeden člen rodiny, ale pes sa rozhodne, že jeho pánom bude niekto iný z rodiny. Zároveň dokážu byť majstri v ignorácii. Ak im z nejakého dôvodu nepríde dôležité počúvnuť, proste sa na to vykašlú. Sú to ale tiež veľmi veselí a maznaví psi. Vydržia sa váľať so svojím pánom na gauči celé hodiny.
História plemena
Prvé zmienky o stavačovi, ktorý sa podobal na českého fúzača, pochádzajú zo 14. storočia. Český kráľ a rímsky cisár Karol IV. choval na svojom dvore niekoľko psov. Informácie o ďalšom vývoji plemena sa rozchádzajú. Pred prvou svetovou vojnou bolo na území Česko-Slovenska značne rozšírené medzi poľovníkmi a horármi. V dvadsiatych rokoch však upadalo. „Chovy českých fúzačov raz pohlcovali nemecké drôtosrsté stavače, inokedy to bolo naopak. Súviselo to aj so striedaním poľovníckych organizácií v Čechách a na Morave,“ pripomína Ing. Miroslav Stanovský, CSc. Plemenu hrozil zánik. O jeho obnovu a rozvoj sa zaslúžil najmä František Houska z Písku, ktorý sa stal hlavným poradcom chovu. Druhá svetová vojna opäť utlmila poľovníctvo a kynologické aktivity, ale napriek tomu v roku 1944 uznali českého fúzača za národné plemeno. Na doplnenie zdecimovaných stavov používali aj iné plemená hrubosrstých stavačov, ktoré mali výrazné znaky českého fúzača. Keď v auguste 1944 zomrel F. Houska, v jeho činnosti pokračovali Zdeněk Horák, MVDr. Josef Kuhn a Josef Valenta. Od roku 1949 v Českej republike na počesť významného poľovníka a kynológa usporadúvajú Memoriál Františka Housku. Medzinárodná kynologická organizácia FCI plemeno uznala v máji 1963, štandardu pridelenila číslo 245. Pozíciu českého fúzača posilnil hlavne Ing. Josef Najman. Záujem o plemeno stúpal doma i v zahraničí, vznikol Klub chovateľov českého fúzača, v ktorom sa angažovali aj slovenskí chovatelia. Rok po rozdelení republiky, v roku 1994, vznikol Slovenský klub chovateľov českých fúzačov (SKCHČF). Ten sa stal členom Európskeho klubu chovateľov českých fúzačov, ktorý združuje chovateľov z Holandska, Poľska, Nemecka, Francúzska a Českej republiky.
Výcvik a výchova
Český fúzač je inteligentný, učenlivý a vytrvalý pes, ktorý výborne reaguje na tréning. Má silný lovecký inštinkt, takže jeho výcvik musí byť dôsledný a konzistentný. Základné povely, ako Sadni! Ľahni! či privolanie môžete trénovať už s malým šteňaťom. Využívajte najmä pozitívnu motiváciu, trestom sa vyhýbajte! „Keď volám mladého psíka k sebe a nechce prísť, tak si čupnem. V jeho očiach už nebudem taký obrovský, a psíča pribehne,“ delí sa o svoje skúsenosti Ľ. Juhás. Sedem- až osemmesačné šteňa začnite oboznamovať s pachmi zveri. Voľne sa prechádzajte v poli a psíka nechajte hľadať bažanta, či popreháňať zajaca. Pri každej disciplíne dodržiavajte určité rituály a povely. Ak má napríklad hľadať zver, psa posaďte a prikážte Hľadaj! Jeden povel a rituál však nepoužívajte pri rôznych úkonoch, lebo pes nebude rozumieť, čo od neho chcete. Slovný príkaz podporte signálom ruky, ten býva pre psa zrozumiteľnejší. Nácvik úkonov si rozdeľte do viacerých etáp. Psíkovi sa venujte denne, ale v krátkych intervaloch, ktoré striedajte s hrou. Zdĺhavé cvičenie unavuje a stráca na efektívnosti.
S poľovným výcvikom začnite najskôr pri ročných, respektíve jeden a polročných jedincoch. Ak chcete s českým fúzačom súťažiť, zamerajte sa na jeho kondíciu. Dospelý pes má denne nabehať aspoň desať kilometrov. S kondičným tréningom začínajte ráno alebo večer, počas letných horúčav cvičte len so psom v dobrom stave. Psa dostatočne napájajte. „Začiatkom augusta bývajú jesenné skúšky, neskôr sa konajú memoriály. V horúčavách po každej disciplíne dám psovi napiť, alebo ho aspoň ovlažím vodou. Mokrý kožuch zviera ochladí a osvieži,“ upozorňuje výcvikár. Dodáva, že vodiči na to zabúdajú. „Pes je upachtený, jazyk mu visí z papule. Keď má v takomto stave robiť dohľadávku alebo vlečku, niet sa čo čudovať že nevládze, odmieta pracovať a nedonesie úlovok.“ Precvičujte aj čuchovú orientáciu zvieraťa v priestore. Ak žijete na rovine ako Ľuboš Juhás, lesné práce trénujte napríklad v kukuričnom poraste. „Kamaráti sa mi smejú, ale keď psovi natiahnete vlečku krížom cez riadky kukurice, nevidí do strán ani hore. A tak sa musí orientovať podľa čuchu a vrátiť sa po svojej stope,“ usmieva sa majiteľ.
Jak naučit psa SEDNI a LEHNI | Výcvik psa
Zdravie a starostlivosť
Český fúzač je relatívne zdravé a odolné plemeno, ktoré bolo vyšľachtené s dôrazom na pracovné schopnosti a výdrž. Pri tomto plemene sa môže vyskytnúť: Dysplázia bedrových kĺbov, Gastrická dilatácia a volvulus, Panostitída. Sivý zákal, dedičné ochorenie, keď sa šošovka v oku zakalí a môže viesť až k slepote. Hypotyreóza, keď je štítna žľaza nedostatočne aktívna a neprodukuje dostatok hormónov štítnej žľazy. To môže mať za následok nízku hladinu energie, priberanie na hmotnosti a kožné problémy. Inkontinencia, čo je stav, keď moč začne samovoľne unikať. Epilepsia, abnormálna funkcia mozgu môže viesť k záchvatom, ktoré poškodzujú mozog. Spinocelulárny karcinóm, typ rakoviny, ktorý pochádza z určitého typu kožných buniek.
Ochorenia srdca - Český fúzač môže mať predispozície na srdcové ochorenia, najmä vo vyššom veku. Prevencia: Pravidelná fyzická aktivita, strava podporujúca zdravie srdca. Hoci ten zoznam najčastejších zdravotných problémov vyzerá hrozivo, český fúzač je v podstate zdravé plemeno. Ale ako pri každom psovi je dôležitá prevencia, kvalitná starostlivosť a pravidelné veterinárne prehliadky.
Starostlivosť o srsť nie je nijako náročná, stačí ju raz za čas prečesať kefou a je dobré nechať svojho fúzača dvakrát do roka vytrimovať. Dvakrát do roka ju nechajte vytrimovať a ďalej sa o ňu starať nemusíte.
Výživa
Český fúzač je aktívne pracovné plemeno, ktoré vyžaduje výživovo bohatú stravu, aby si udržal optimálnu kondíciu, zdravú srsť a silné svaly. Bielkoviny (min. 25%) by mali tvoriť základ jeho potravy, spolu s kvalitnými tukmi (min. 15%), ktoré dodávajú energiu a podporujú zdravú kožu a srsť. Dôležité sú aj vitamíny a minerály, ktoré podporujú celkové zdravie a imunitu.
Pre koho je vhodný?
Český fúzač je pracovné, energické a oddané plemeno, ktoré potrebuje majiteľa s aktívnym životným štýlom. Je fantastický pes pre aktívnych majiteľov, ktorí mu dokážu poskytnúť správne vedenie, dostatok pohybu a kvalitnú výživu. Český fúzač je neúnavný pracant, oddaný rodinný pes a všestranný lovecký spoločník. Potrebuje aktívneho majiteľa, ktorý mu poskytne dostatok pohybu, tréningu a psychickej stimulácie. V správnych rukách je to milujúci pes s veľkým srdcom, ktorý vás bude verne sprevádzať na každom kroku.
Je to naozaj čisto lovecké plemeno, alebo si ho môžete zaobstarať aj bez poľovníckych ambícií? Český fúzač je všestranný lovecký stavač. Stredne veľká hlava je úzka a dlhá, so zreteľným stopom. Tmavé oči mandľového tvaru majú pozorný a láskavý pohľad. Vysoko nasadené uši bývajú nesené zvesené pozdĺž hlavy. Stredne dlhý krk prechádza v široký hrudník s dobre klenutými rebrami. Končatiny sú, rovnako ako zvyšok tela, svalnatý. Chvost býva nesený na línii chrbta alebo mierne nad ňou. Srsť českého fúzača sa skladá z troch druhov srsti: z krátkej, hustej podsady, dlhších pesíkov a najdlhších vlníkov. Na tvári vytvára srsť typickú bradu a briadku.
V dnešnej dobe však zažíva úpadok. Je to jedno z českých národných plemien a tak by sa mohlo zdať, že bude na „každom rohu“. Dnes je však český fúzač vidieť čím ďalej menej a záujem oňho nie je veľký. Vďaka tomu, že nie je fúzač žiadne módne plemeno, jedná sa o zdravých a chovom nezničených psov. Tiež ich cena bude pre niekoho prekvapivo nízka. S čím je ale potrebné počítať je, že je to lovec. Lov je pre neho prirodzený a tak nie je múdre si kupovať stavača a čakať od neho, že nebude loviť. Výcvik teda zaberie dosť času. Tiež má kopu energie.
