V bežnej reči je slovo „pitbul“ synonymom pre bojového psa. V USA sa týmto slovom označuje plemeno americký pitbulteriér. Oproti tomu v Európe nie sú pitbuly uznané ako samostatné plemeno a nemajú to ľahké ani v iných ohľadoch. Pritom sú tieto silné štvornohé kamaráti niečim výnimočným. Zlá povesť, no dobré srdce - dobre vychovaný americký pitbulteriér je milým spoločníkom.
Pitbul a jeho európsky príbuzný, americký stafordšírsky teriér, vyzerajú na prvý pohľad takmer na chlp rovnako. Americký pitbulteriér je svalnatý, kompaktný pes, ktorý váži približne 27 kilogramov pri výške v kohútiku až 53 centimetrov. Pitbuly majú nápadnú mohutnú hlavu s napoly zvesenými ušami, ale len za predpokladu, že uši neboli kupírované, aby pes „vyzeral nebezpečnejšie“. Našťastie je táto prax vo väčšine európskych krajín už zakázaná. Krátka srsť pitbulov môže mať všetky rôzne farby okrem farebnej kombinácie merle.
Merle zafarbenie ako fenomén súčasného chovu
Jedná sa o farebnú variáciu, ktorá je v posledných rokoch u psov niektorých plemien veľmi populárna. Psík s merle zafarbením má strakatú srsť, kedy jeho základná farba sa strieda s miestami farby zosvetlenej alebo zmiešanej. Toto sfarbenie je vždy nepravidelné a v srsti ho pozorujeme ako náhodné fŕkance. Merle zafarbenie má niekoľko rozličných farebných variet. Najtypickejšia, ktorú stretávame na uliciach a v parkoch bude pravdepodobne blue merle. A jej nositeľom je pes, ktorého pôvodná základná farba je čierna. Fŕkance merle sú tu v rôznych tónoch šedej farby, ktorá ide aj do modra. Obvyklým znakom, sprevádzajúcim merle havinov, je špecifické sfarbenie očí.
Najväčší problém nastáva pri krížení dvoch merle jedincov. Podľa štatistík môže až 25 % ich potomkov byť dominantní homozygot, čo je jedinec, ktorého obe alely pre gén farby sú rovnaké. K postihnutiu sluchu dochádza vďaka tomu, že bunky vnútorného ucha neobsahujú potrebný pigment. Toto postihnutie môže zasiahnuť jedno ucho alebo obidve. Vrodené chyby očí sú ďalšou častou poruchou homozygotov. Od ľahkých porúch s videním až po úplnú slepotu alebo iné poškodenie očí. Veľké nebezpečenstvo poskytujú psy so skrytým mramorovaním, u ktorých sa voľným okom nedá odhadnúť, či ide o merle zafarbenie. Preto je veľmi vhodné u chovných jedincov vykonať genetické testovanie pre vylúčenie neskorších zdravotných problémov.
Príprava na chov a výber chovnej stanice
Pre budúcich majiteľov, ktorí sa rozhodnú pre psíka s merle zafarbením máme niekoľko rád. Po prvé vždy si vyberajte takú chovnú stanicu, u ktorej budete mať istotu seriózneho jednania, dlhoročných skúseností s plemenitbou a dobrou povesťou. Zaujímajte sa o ich genetickú výbavu, rovnako tak ako o výbavu jeho rodičov. V súčasnosti existujú genetické testy, ktoré dokážu so 100% istotou potvrdiť či daný jedinec je, alebo nie je merle.
Cryptic merle (skryté merle) predstavuje ďalší zaujímavý a zároveň rizikový fenomén. Výskyt Cryptic merle je pomerne zriedkavý a ide o jedenca geneticky merle, ale s minimálnymi alebo žiadnymi zosvetlenými oblasťami. Double merle (homozygotný merle) je stav, ktorý prináša významné zdravotné riziká, vrátane hluchoty a očných defektov. Z tohto dôvodu je zakázané krížiť dve merle plemená v niektorých krajinách ako ČR alebo SR a testovanie genetických markerov sa stalo bežnou súčasťou zodpovedného chovu.
Chov Amerického pitbulteriéra v Európe a v USA
Americký pitbulteriér, často označovaný aj ako pitbull, je plemeno psa s bohatou, no zároveň kontroverznou históriou. Napriek svojej často negatívnej povesti, dobre vychovaný pitbull je oddaný, láskavý a všestranný spoločník. Pochopenie jeho vývojových štádií, vrátane toho, kedy dospieva, je kľúčové pre jeho správnu výchovu a zabezpečenie plného potenciálu ako rodinného maznáčika.
Prvé snahy o chov týchto psov boli v USA. Krížením anglických buldogov a teriérov vznikol americký stafordšírsky teriér. Cieľom selektívneho chovu bol dobrý psí bojovník, ktorý by sa osvedčil v aréne na zvieracie zápasy. Slovo „pitbul“ sa nakoniec začali označovať predovšetkým zvieratá, ktoré sa zúčastňovali takýchto zápasov. U takýchto psov sa uprednostňovala z dnešného pohľadu pochybná povaha - uprednostňovali sa zvieratá s nízkym prahom dráždivosti a vysokou agresivitou voči iným psom. V roku 1898 UKC uznal amerického pitbulteriéra ako samostatné plemeno. Slovo „pitbul“ sa časom stalo všeobecným pojmom pre bojové psy. V súčasnosti však UKC a mnoho ďalších organizácií nepotvrdili uznanie tohto plemena v rámci FCI a medzinárodných štruktúr.
Merle a jeho význam pre jeho chovateľov
Merle zafarbenie sa objavuje aj u ďalších plemien, ako border kólia či austrálsky ovčiak, a to v dôsledku viacerých génov, ktoré na seba vzájomne vplývajú. Cryptic merle predstavuje skrytú formu merle, o ktorej sa často ani nevie. Mnohé z týchto variantov môžu mať dopad na zdravotný stav očí a sluchu a vyžadujú genetické testovanie pred akýmkoľvek plánovaným vrhom. Kríženie dvoch merle jedincov môže viesť k dieťaťu s vážnymi poruchami, čo znamená nutnosť etického a zodpovedného prístupu k chovu.
Výchova, socializácia a starostlivosť
Americký pitbulteriér je aktívny a inteligentný pes, ktorý potrebuje dôsledný, pokojný a nenásilný prístup k výcviku. Základom je skorá socializácia s inými psami a ľuďmi, vedomé budovanie rešpektu a jasné vedenie bez násilia. Výcvik by mal byť založený na pozitívnom posilnení a odmenách. Šteňa je treba umiestniť do škôlky na socializáciu a zvyk na prostredie s rôznymi psami; návšteva psej školy môže byť tiež užitočná. Srsť je krátka a vyžaduje minimálnu starostlivosť - pravidelné kefovanie stačí, občasné kúpanie kvalitným šampónom pre psy a kontrola očí a uší.
- Krátka srsť a jednoduchá starostlivosť
- Dôsledný, nenásilný výcvik a socializácia
- Pravidelné prehliadky a očkovanie pre dobré zdravie
- Vhodný pre aktívnych majiteľov a rodiny s deťmi, ak sú deti poučené správnemu zaobchádzaniu so psom
Výživa by mala byť prispôsobená potrebám plemena s dôrazom na vysoký obsah mäsa a vyváženú stravu. Dospelý pitbulterier sa zvyčajne dožíva 12 až 14 rokov pri správnej starostlivosti. Niektoré jedince môžu trpieť predispozíciou k dysplácii bedrového kĺbu a kožným ochoreniam ako demodikóza; preto je dôležité sledovať zdravie, vyberať kvalitné krmivo a zabezpečiť pravidelnú veterinárnu starostlivosť.
Koexistencia s ľuďmi a najčastejšie myšlienky o agresivite
Na rozdiel od všeobecného presvedčenia je pitbul veľmi hravý a veselý pes, ktorý sa veľmi pripútava k rodine a radi prejavujú náklonnosť. Napriek tomu má sklon k dominantnému správaniu a vyžaduje dôsledný dohľad, sociálnu stimuláciu a pravidelný pohyb. Mnohé prípady agresivity prichádzajú zo zlého výcviku, nedostatočnej socializácie alebo nevhodného vedenia majiteľa. Preto je nevyhnutné mať skúseného chovateľa alebo navštíviť psej školu, aby sa predišlo problémom vo výcviku a správaní sa psa.
Ak zvažujete pitbula ako domáceho maznáčika, buďte pripravení na to, že reakcie ľudí na zhliadnutie psa môžu byť rôzne. V poľských kontextoch bývajú používané aj označenia „agresívne plemeno“, no skutočná povesť a správanie psa sú výsledkom výchovy, socializácie a správneho vedenia zo strany majiteľa. Adekvátny výber chovu, skúsenosti a zodpovedný prístup sú kľúčom k pokojnej spoločnosti pitbULA.
Merle v praxi: čo by ste mali vedieť ako potenciálny majiteľ
Pre budúcich majiteľov je dôležité uvedomiť si, že merle zafarbenie nie je samo osebe farba - jedná sa o komplexný genetický fenomén, ktorý môže vplývať na očné a sluchové zdravie. Preto treba klásť dôraz na genetické testy a zodpovedný výber chovu. Ak máte záujem o pitbulla, najlepšie je využiť útulky a zvážiť krížence, ktorí hľadajú domov, pričom zodpovedný majiteľ môže získať verného spoločníka a zároveň pomôcť zvieratám bez domova.
