Louisianský leopardí pes, známy aj ako Catahoula, je plemeno s fascinujúcou históriou a jedinečnými vlastnosťami. Hoci nie je oficiálne uznané FCI, získalo si priaznivcov po celom svete, najmä v Spojených štátoch a v Českej republike.
História a pôvod plemena
Pôvod plemena louisianský leopardí pes dodnes nie je presne známy. Dľa povestí, ktoré sú však vedecky nepotvrdené, vzniklo křížením vlka obecného s vlkem rudohnědým a následným křížením s španělským mastifem, právě u jezera Catahoula v americkém státě Louisiana. Španělští mastifovití psi se do Ameriky dostávali nejspíše proto, že byli využíváni jako bojoví psi, které Španělé používali proti indiánům. Původně byl využíván k nahánění volně žijících prasat a dobytka, který utekl. To vše se odehrávalo asi v 18. století, i když toto datum nemůže být zcela přesné, protože první zmínky o psu se skvrnitou srstí nahánějícím zatoulaná domácí zvířata jsou nacházeny již v první polovině 17. Další teorie všechny předchozí informace popírá, neboť tvrdí, že toto plemeno vzniklo v 19. století.
Catahoula je sladkovodné jazero v centrálnej časti štátu Louisiana v Severnej Amerike. Brehy jeho priezračnej vody obklopuje celoročne zelená vegetácia bohatá na divú zver a vtáctvo, tak typické pre pevninské subtropické podnebné pásmo. K dokonalej predstave tejto nádhernej krajiny sa ale musíme v mysli presunúť v čase do roku 1492, aby sme mohli zazrieť, ako sa pri brehu jazera pohybuje nenápadná postava lovca - Indiána, po boku ktorého nebojácne kráča jeho oddaný štvornohý priateľ, indiánsky pes. Dve bytosti, ktoré mali dve srdcia, ale len jednu dušu a spolu tvorili dvojicu, ktorá bola vládcom všetkého, kam až ich oči dovideli. Indiánsky pes, priamy potomok severoamerického červeného vlka, bol výsledkom primitívneho šľachtenia psa severoamerickými Indiánmi za účelom získania oddaného priateľa a nenahraditeľného pomocníka. Je potrebné si však uvedomiť, že títo Indiáni žili v relatívne malých kmeňoch na obrovskom území, ktoré začínalo v oblasti dnešného Mexika a končilo až niekde pri severnom polárnom kruhu dnešnej Kanady, a medzi sebou nijako významne nespolupracovali a nespolunažívali. A práve indiánsky pes v oblasti jazera Catahoula zažil začiatkom 16-teho storočia kolonizáciu územia, ktoré bolo jeho domovinou, španielskymi prisťahovalcami, ktorí si so sebou brali aj psie plemená ako chrt a mastif. sa dozvedáme, že to boli práve tieto plemená, ktoré sa začali medzi sebou krížiť. Toto kríženie psích plemien, s prihliadnutím na vojnový stav v tomto období, bolo chaotické a náhodné, bez cieľavedomého zásahu človeka. Z kynologického pohľadu bola významnejšia takzvaná druhá, francúzska kolonizačná vlna na území dnešnej Louisiany. Francúzski farmári nepriniesli iba nový názov pre túto oblasť (Louisiana), ale aj francúzskeho pastierskeho psa, predchodcu dnešného beauceróna, ktorý bol pôvodne využívaný na lov diviakov. V krížení psích plemien beauceróna, mastifa, chrta a domáceho indiánskeho psa už môžeme tušiť vznik nového plemena, dnešného louisianského leopardieho psa - Catahoula. Bol to pastier, ktorý sa staral o ochranu a presúvanie nespočetných stád dobytka. Pri práci sa rozhodoval samostatne a autoritatívne, svojím myslením a pohybom bol vždy o krok pred kravkami, ktoré viedol, apri práci s dobytkom sa nezľakol a poradil si aj s obrovským býkom. Poľovník, ktorý pre svojho pána prinášal korisť z močaristého terénu či z hladiny jazera. Lovec, ktorý vo svorke dokázal uloviť divého kanca, jeleňa či inú zver. Sebavedomý strážca a ochranca teritória, ktoré považoval za svoj domov.
Louisianský leopardí pes bol vďaka Kline Rushing a dcére Betty Ann Eeves uznaný štátom Louisiana ako národné plemeno v júni 1979, toto rozhodnutie podpísal guvernér Edwin Edwards. Kline Rushing a Betty Eeves založili National Association of Louisiana Catahoulas (NaCl), kde viedli podrobnú plemenami knihu leopardích psov. Vo svojej domovine je leopard stále veľmi rozšírený. Psy tu stále plní svoju funkciu ochrancov, lovcov a naháňač. Väčšina amerických chovateľov sú rančeri, ktorí leopardím psom doprajú prácu, pre ktorú boli stvorení.
Na európsky kontinent sa toto plemeno dostalo v roku 1998 a to priamo do Českej republiky. Prvé dva jedinca doviezol do ČR Ing. Gerhard Stein (CHS šumiace Krídla). Zakladateľmi českého chovu sú dva páry psov, ktoré nájdeme u väčšiny registrovaných jedincov. Postupne sa k týmto dvom krvným líniám pridávajú ďalšie importovaní psi. Dovolím si SR označiť ako "CATAHOULA veľmoc", ktorá nasleduje hneď po domovine v USA. Obľuba tohto plemena sa pomaly ale iste rozširuje, aj keď leopardí pes naďalej zostáva plemenom málopočetným. Ďalšími krajinami, kam sa CATAHOULA rozšírili, sú Slovensko, Nemecko, Fínsko a Holandsko. Dúfajme, že sa chov týchto jedinečných psov bude do budúcnosti skvalitňovať a bude sa tešiť obľube. V súčastnosti po našom území behá okolo štyroch stoviek CATAHOULA.
Od roku 1979 je toto plemeno národným plemenom štátu Louisiana v Amerike a získalo oficiálne označenie catahoula, napriek tomu je dnes v Európe známejšie pod menom louisianský leopardí pes. FCI nie je plemeno uznané, ale uznáva ho UKC (United Kennel Club) a AKC (American Kennel Club).
Vzhľad
Louisianský leopardí pes je strednej až väčšej veľkosti, svalnatý, elegantný, silný, činorodý a veľmi vytrvalý. Psy by mali merať 55,8 - 66,0 cm. Veľkosť fen je 50,8 - 60,9 cm. Váha sa pohybuje medzi 22 a 43 kg. Chrbát má rovný a pevný, hrudník široký a hlboký s dobre klenutými rebrami. Zadok mu mierne klesá, chvost je stredne dlhý a pohyblivý.
Hlava by mala byť mohutná, ale nie príliš veľká. Lebka je strednej dĺžky, široké temeno s dobre vyznačeným stopom. Papuľa je silná, hlboká a približne rovnako dlhá ako lebka. Nos môže mať akúkoľvek farbu. Perá sú blízko čeľustí a zubov. Skus by mal byť nožnicový, ale prípustný je aj štipcový. Uši sú stredne veľké až krátke, zavesené na úrovni alebo tesne pod vrcholom hlavy a priliehajúce k lícam.
Srsť je hladká, priliehajúca k telu a viac-menej krátka. Farba srsti má nekonečné množstvo farebných kombinácií a vzorov. Rozpoznávame dva druhy základného zafarbenia. Psi môžu byť strakatí, tzv. leopardí, nazývaní tiež „merle“, alebo aj jednofarební, tzv. „solid“. Obe tieto zafarbenia môžu byť navyše pruhované (pásikavé) - „žíhané“, alebo s pálením, teda s červenohnedými znakmi nad očami, po bokoch papule, na hrudi, vnútornej strane končatín a na tlapách. Ani jedna farebná kombinácia nie je preferovaná. Najčastejšie sa vyskytujú jedinci strakatí, vo farbe modrej, šedej, červenej, jantárovej či bielej so znakmi. Takzvaný „leopardí“ vzor má jednu základnú farbu a kontrastné škvrny jednej alebo aj viacerých farieb a veľkostí. Jednofarební jedinci sú vo farbe čiernej, hnedej, červenej a žltej.
Za vážnu chybu sa považuje 70% a viac bielej farby, celá biela hlava alebo albinizmus. Diskvalifikácia nastáva pri 90% bielej farby na tele.
Povaha a temperament
Louisianský leopardí pes je dominantný, samostatné a tvrdohlavé plemeno. Jeho majiteľ by sa mal spokojit s tým, že ho pes nikdy nebude otrocky poslouchat jako třeba labradorský retrívr. Než něco udělá, rozmyslí si, zda mu to za to stojí. Je velmi dominantní. Má obranářské vlohy a vyvinuté teritoriální pudy, je to tedy dobrý a hlasitý hlídač. Pokud si myslí, že je jeho majitel nebo majetek v ohrožení, nebojí se zakročit. Je odvážný, ale zároveň nepředvídatelný. Může se projevovat bázlivě vůči cizím lidem. Děti i svou rodinu miluje.
Je to nezávislý, úplne nebojácny, pracovitý, inteligentný, ale aj veľmi dominantný pes, medzi ktorého typické vlastnosti patrí sila, odvaha, vytrvalosť a odolnosť. Má dobré vlastnosti na to, aby sa pri správnom vedení stal vynikajúcim spoločníkom človeka. V práci je mimoriadne zodpovedný a spoľahlivý, vonku veselý, s klaunskými sklonmi. K cudzím ľuďom je nevšímavý, nikdy nie je agresívny ani bojazlivý. Je nezávislý, sebavedomý a má silne vyvinutý obranný a teritoriálny inštinkt, dôsledne chráni zverené územie pred všetkými nepovolanými.
Na priamy pohľad do očí louisianského leopardieho psa len tak ľahko nezabudnete. Aký úžasný charakter má „pard“ som sa osobne presvedčil počas písania tohto článku na stretnutí s mladou chovateľkou Petrou aj s jej psami. Petra má vo svojej chovateľskej stanici viacerých psov a ja som netušil, ktorého mi privedie ukázať. Na moje obrovské prekvapenie prišla s tromi sučkami. Každá „pardica“ bola iného veku a mala iné zafarbenie srsti. Pohľad na nich mi poskytol nielen dokonalý estetický, ale aj kynologický zážitok. Sučky kráčali popri svojej chovateľke veľmi poslušne a sebavedomo. Pohľadom neustále pozorovali okolie a podchvíľou upreli zrak na svoju „paničku“, či náhodou neprekročili hranicu (ne)slušného správania. K dokonalému naplneniu mojej zvedavosti ale došlo až vtedy, keď sučky dostali povel k voľnej zábave na lúke. Boli v neustálom pohybe, zabávali sa spolu aj samostatne, hrali sa so všetkým, čo našli, ale najviac ich zaujala stojaca voda, v ktorej sa zjavne cítili ako doma. Keď sa však na blízku objavil zajac, okolitý svet pre nich prestal existovať a všetky zrazu sústredili pozornosť k jednému bodu. Na ich veľké sklamanie neprišiel povel, ktorý očakávali, ale do ich uší sa dostalo rázne: „Dievčatá, ideme domov“.
Využitie a výcvik
Toto plemeno vyžaduje pevnú ruku a tvrdú výchovu bez kompromisov. S výcvikom je nutné začať už po príchode do nového domova, aby si šteňa mohlo zvyknúť. Vyžaduje pohyb. Sú pre neho vhodné všetky typy pohybu, od behania pri kole až po horské túry. Je vhodný aj pre psie športy, ako je agility. Je upotrebiteľný aj ako pastevecký a honácký pes, ale aj ako lovec drobné zveri a hlídač. Ve smečke jsou schopni ulovit i černého medvěda nebo divoké prase.
Louisianský leopardí pes je pracovná, húževnaté plemeno. Používal a používa sa ako pes dobytkári, drevorubačov, spoločenský pes, strážny a strážnej. V Českej republike sa využíva ako pes strážny, ovčiarsky, spoločenský a tiež ako sprievodca pri športových podujatiach. Má obrovskú silu, húževnatosť a chuť pracovať pre svojho pána. Leopardí pes sa nesmie nudiť, je veľmi samostatný a ak ho jeho pán nezamestná, má tendencie zhostiť sa miesta vodca svorky a organizovať si čas sám. Je to viacúčelový pracovný pes.
Veľmi rád je zamestnaný, preto uvíta každý aktívny podnet (psie športy, lovecké, ovčiarske práce či poslušnosť). Stretávame sa s ním na špičkových miestach v coursingu či dogfrisbee. Tiež sa pomaly zvyšuje počet leopardov, ktorí skladajú skúšky z poslušnosti. To je dôsledok trpezlivej práce a zohratosti medzi psom a pánom. Na začiatku každého učenie musí Catahoula pochopiť a prísť na chuť danému športu, ale akonáhle nájde zmysel a chuť niečo dokázať, stáva sa z nej ťahúň. Leopardí pes potrebuje vyrovnanú a láskyplnú výchovu. S typickým "ovčákovským" výcvik u neho veľmi nepochodíte. Je veľmi samostatný a dokáže sa samostatne rozhodovať. V povelu musí vidieť určitú inteligenciu a dôvod ho splniť. S CATAHOULA môžete robiť napr. weight pulling, agility, coursing, canicross, dogfrisbee, poslušnosť, obedience.
Je veľmi náročný na pohyb, dlhé prechádzky mu nestačia, potrebuje nejaké zamestnanie, ktoré mu umožní vybiť všetku energiu a aktivitu. Dá sa vycvičiť ako služobné plemeno, je úspešný aj v rôznych psích športoch, vyniká napríklad v agility.
11. díl - Výcvik psa a psí sporty | Vše o psech
Starostlivosť
Srst plemene je téměř bezúdržbová. Je krátká, přiléhající a na dotek jemná. Líná 2× ročně (jaro a podzim), v tuto dobu je nutné ji často vyčesávat. Mimo tuto dobu ale srst skoro nepadá a stačí ji jednou za týden vykartáčovat. Koupání srsti nevadí.
Srst leopardieho psa nie je náročná na starostlivosť. V dobe pĺznutia je dobré psa každý deň kefovať vhodným kefou či gumovou rukavicou. Podľa potreby môžeme zastrihnúť pazúry špeciálnym klieštikmi, ktoré sa na tento účel používajú. Pravidelné čistenie zubov a uší je samozrejmosťou.
Zdravie
Nejčastěji toto plemeno trpí dědičnou hluchotou, obzvláště pak čistě bílí jedinci či jedinci s bílým podkladem. Plemeno je tiež náchylné na očné problémy ako tunelové videnie a dysplázia bedrového kĺbu. Hoci sa u starších jedincov môže vyvinúť rakovina, voči väčšine ostatných chorôb je pomerne imúnne.
Pre koho je vhodný
Louisianský leopardí pes je pes, ktorý sa zrodil, žil a pracoval na louisianských dobytkárskych farmách spolu s drsnými farmármi a ich rodinami, ktorí každodenne tvrdo pracovali, aby si zabezpečili lepšiu budúcnosť. V prostredí, v ktorom našiel svoj domov, a v ktorom sa cítil dobre. Je to pes, ktorý je svojím výzorom, vlastnosťami a charakterom neprehliadnuteľný.
Traduje sa, že leopard by mal prísť skôr ku skúsenejšiemu majiteľovi. Zo všeobecného hľadiska je to myšlienka správna, ale ak sa pozrieme na nej bližšie, nemusí byť vždy pravdivá. Ak sa jedná o človeka, ktorý má skúsenosti s nemeckými ovčiakmi a pristupuje ak vďaka tomu k leopardovi rovnako, potom tieto skúsenosti môžu byť skôr na obtiaž. Naopak zodpovedný začiatočník, ktorý neberie správnu výchovu a socializáciu na ľahkú váhu a zistí si od chovateľa všetky informácie a venuje svojmu psovi čas a starostlivosť, môže docieliť so svojim psom väčších úspechov. Vždy záleží na konkrétnom človeku, ako ku psovi pristupuje, preto v tomto prípade nemožno paušalizovať. Aj začiatočník, ktorý sa bude svojmu leopardovi venovať, môže z neho vychovať verného spoločníka, ktorý ho bude sprevádzať životom do posledného dychu.
Pokiaľ o obstaranie leopradího psa uvažujete, nikdy by ste nemali zabúdať na to, že je to pracovné plemeno, ktoré je náročné na výchovu a veľmi náročné na pohyb a prácu. Leopardí pes potrebuje sebaistého pána, ktorý bude dôsledný a nenechá sa oklamať tým nádherným čarovným a neodolateľným pohľadom.
