Každý psičkár už dávno vie, že pes rozumie jeho slovám. Avšak to, že to tak naozaj je, a princíp toho, ako to vlastne funguje, vyslovili vedci len nedávno. Ak vyslovíš slovo chvály „šikovný“ s intonáciou podporujúcou toto slovo, mozog psa spracuje túto informáciu ako pozitívnu a vie, že je úprimne pochválený. Dr. Attila Andics so svojimi kolegami z Eötvös Loránd University v Budapešti sa bližšie pozreli na to, aký proces sa deje v mozgu psa vo chvíli, keď sa mu prihovárame. Výsledky skúmania sa javia viac ako zaujímavé. Psy rozlišujú to, čo hovoríme a ako to hovoríme. Pozoruhodný je však ich mechanizmus rozpoznávania reči. Výskum dokázal, že psy využívajú ľavú hemisféru mozgu na rozpoznávanie slov. Naopak, pravá hemisféra sa aktivuje pri potrebe rozpoznať intonáciu ľudského hlasu. Privilégium využívania slov stále patrí človeku. Tím vedcov tiež zistil, že oblasť mozgu, ktorá u psov reaguje na odmeny, je totožná s tou, ktorú ľudia využívajú pri príjemných podnetoch, ako je jedlo, dotyky, sex alebo hudba.
Experimenty a zistenia zo zahraničných štúdií
Na záver si zopakujme, čo dokázala štúdia tímu šikovných maďarských výskumníkov. Nezabudni sa zaregistrovať medzi nás, milovníkov, majiteľov, priateľov a obdivovateľov psov. Tvoja registrácia ti môže priniesť veľa výhod. Nielen že budeš vždy v obraze a informovaný čo sa deje v psom svete, prečítaš si v našom blogu veľa poučných článkov, ktoré ti pomôžu viac porozumieť svojmu psovi a navyše sa môžeš zapojiť do našich súťaží. Většina majitelů psů ten experiment zná - řeknete svému psímu mazlíčkovi „ty obludo šeredná, smrdutá, hloupá…“ s úsměvem na tváři a láskyplnou intonací a chlupáč vrtí ocáskem a tváří se jako byste mu skládali největší poklonu v jeho životě. Mohlo by se zdát, že psi reagují výhradně (nebo alespoň částečně) na intonaci našeho hlasu, než na vlastní obsah sdělení. Vědci připojili skupinu 13 psů na funkční magnetickou rezonanciu (fMRI) a zkoumali, jakým způsobem reaguje psí mozek na různá sdělení. Psi poslouchali pozitivní a neutrální sdělení s pozitivní a neutrální intonací. Psí mozek podle vědců zpracováva informácie o slove a intonácii súčasne; levá hemisféra je zodpovedná za obsah, pravá za intonáciu. Celkový význam sdělení vzniká kombináciou signálov z oboch hemisfér. Experiment ukázal, že schopnosť spracúvať reč nie je výsadou len človeka. Človek tak nie je výnimočný svojou nervovou sústavou, ale hlavne jej využitím.
Štúdie o výcviku šteniat a vnímaní reči
Ľudia sa so psami často rozprávajú ako s deťmi. Či už sú to šteňatá, alebo dospelé psy. Kým šteňatá si vysvetľujú našu pozornosť ako vyzvanie k hre, staršie psy sú k tomu ľahostajné. K mláďatám prenášame melodické, sladké slovíčka bez zmyslov miernym hlasom a nezáleží na tom, či ide o ľudí alebo o zvieratá. Ale predovšetkým si pes vysvetľujú našu pozornosť ako vyzvanie k hre, ale jedine vtedy, ak je ešte šteňa. Ak však vnímame dospelé domáce zvieratá stále ako mláďatá a hovoríme na ne stále rovnakým spôsobom, zostáva dospelý pes k našej „detskej“ reči ľahostajný.
Vedci nahrali hlasy 30 žien, ktoré hovorili krátke vety typu „poď sem, miláčik!“ alebo „dobrý chlapec“, zatiaľ čo sa dívali na fotografie šteniat a dospelých psov. Potom vedci pustili nahrávky desiatim šteňatám a desiatim dospelým psom. Zistili, že len šteňatá reagovali a pribehli k reproduktoru s nádejným výrazom v domnení, že sa s nimi niekto bude hrať. Rovnako šteňatá reagovali, keď počuli nahrávky, na ktorých ženy hovorili pri pohľade na dospelého psa. Hlas z reproduktora ich však zaujímal menej, keď ženy hovorili pri pohľade na človeka. A dospelé psy? Vedci zatiaľ nedokážu dôvody toho správania psov vysvetliť. Otázka zostáva otvorená. Reakciu šteniat by asi bolo možné vysvetliť tou skutočnosťou, že „detská reč“ zrejme šteňatám pomáha pochopiť nové slová, podobne ako je to u detí. Túto hypotézu, ktorú iné štúdie spochybňujú, je však potrebné overiť, rovnako aj to, či reakcia šteniat je vrodená alebo získaná.
Ako psy vnímajú jazyk a intonáciu pri reči
Pri psoch sa môže zdať, že pokiaľ ide o príkazy, vedia ľudskú reč hravo rozoznávať, avšak nový výskum naznačuje, že tomu, čo hovoríme, venujú väčšiu pozornosť, než sme si doteraz mysleli. Výskumníci - ktorí zariadili, aby psy so slúchadlami na ušiach počúvali úryvky z novely Malý princ od Antoina De Saint-Exupéryho - odhalili, že mozgy našich psích spoločníkov dokážu pri počúvaní ľudských hlasov rozpoznať rozdiel medzi rečou a časťami, kde sa naopak nehovorí vôbec nič. Tím vedcov uviedol, že ich zistenia podporujú štúdie z minulosti, ktoré tvrdia, že zvieratá môžu mať podobné schopnosti, ako ľudia. Do výskumu zapojili 18 psov rôzneho veku a plemien, ktoré boli vycvičené na to, aby dokázali ležať vo vnútri zariadenia magnetickej rezonancie bez obmedzení a so slúchadlami na ušiach. Boli im prehrávané nahrávky ľudí, ktorí čítali úryvky z Malého princa. Výsledky publikované v časopise NeuroImage odhaľujú, že mozgy psov mali odlišnú aktivitu vtedy, keď počuli alebo nepočuli súvislú reč, a to bez ohľadu na to, či použitý jazyk v ukážkach poznali. Vedci im púšťali španielske a maďarské nahrávky. Zistilo sa, že mozog psa viac reagoval na tie časti, kde reč nebola. „U ľudí zvyčajne vidíte silnejšiu odozvu na reč,“ povedal Andics a dodal, že sa zdá, že psy jednoducho na reč nie sú „naladení“, a teda ju vnímajú pomocou iných mechanizmov v mozgu. Výskum tiež odhalil, že psy reagovali na pre nich známe a neznáme jazyky len v prípade, keď vnímali reč človeka, a nie práve tie miesta v nahrávkach, kde reč chýbala. To tiež znamená, že schopnosť psov rozlišovať medzi jazykmi nezávisí len od toho, že nimi hovoria odlišní ľudia. „To podporuje aj pozorovanie, že staršie psy vedia viac rozlišovať medzi dvoma jazykmi,“ povedal Andics, „má zmysel skúmať reakciu psov na ľudskú reč, pretože žijú v tomto prostredí s nami, no nie sme si istí, či je to niečo, čo dokáže iba psí mozog.
Praktické dopady pre majiteľov psov
Každý majiteľ psa si myslí, že mu jeho čtyřnohý parťák rozumie. I vědci si začínají myslet, že psi věnujú opravdu lidské řeči více pozornosti, než bychom možná čekali. A moc dobře jí rozumějí. Dokáží rozpoznat stejná slova pronesená různými mluvčími a rozlišit význam pouze podle malých detailů. Výskumníci - ktorí zariadili, aby psy so slúchadlami na ušiach počúvali úryvky z novely Malého princa od Antoina De Saint-Exupéryho - odhalili, že mozgy našich psích spoločníkov dokážu pri počúvaní ľudských hlasov rozpoznať rozdiel medzi rečou a časťami, kde sa naopak nehovorí vôbec nič.
Pri bežnom rozhovore môžete hovoriť prirodzene. Ak však od psa očakávate konkrétnu reakciu, použite krátke a dobre rozlíšiteľné slovo. Dlhé vety môžu obsahovať viacero známych zvukov, pes však nemusí pochopiť, ktorá časť predstavuje samotný pokyn. Povel netreba bez prestávky opakovať. Ak pes nereaguje, príčinou nemusí byť vzdor. Môže byť rozptýlený, unavený, vystrašený, nemusí pokynu dostatočne rozumieť alebo ho ešte nemá spoľahlivo naučený. V takom prípade pomôže znížiť náročnosť úlohy, odstrániť rušivé podnety a precvičiť povel v pokojnejšom prostredí.
Tipy na efektívnu komunikáciu so psom
- Povel by mal byť krátky a konzistentný. Ideálne je, ak rodina používa jednotný povel na rovnakú činnosť.
- Intonácia a gestá by sa mali zhodovať s obsahom slova, aby zviera nerozpoznávalo protichodné signály.
- Odmena by mala prísť bezprostredne po splnení úlohy, aby si pes spojil odmenu so správnym správaním.
- Odmena nemusí byť len jedlo; môže to byť hračka, pohladenie alebo možnosť pokračovať v prechádzke.
- Majiteľ by mal sledovať aj signály psa, ako sú odvracanie hlavy, olizovanie pyskov, prikrčenie či snaha odísť, ktoré môžu naznačovať nepohodu alebo stres.
Pes číta aj našu tvár a pohyby. Pri komunikácii sa pes nespolieha iba na sluch. Sleduje výraz tváre, smer pohľadu, polohu rúk, držanie tela aj pohyb človeka. Niekedy mu práve tieto signály povedia viac než samotné slovo. Ak vyslovíte pokojný povel, ale prudko sa nad psa nakloníte, napnete telo a začnete hlasno gestikulovať, môže vnímať vaše napätie. Citlivý alebo bojazlivý pes potom nemusí reagovať podľa očakávania, pretože sa sústredí skôr na možnú hrozbu než na splnenie úlohy.
Pri výcviku je preto vhodné, aby si vyslovené slovo, hlas, výraz tváre a postoj tela navzájom neprotirečili. Povel netreba bez prestávky opakovať. Ak pes nereaguje, príčinou nemusí byť vzdor. Môže byť rozptýlený, unavený, vystrašený, nemusí pokynu dostatočne rozumieť alebo ho ešte nemá spoľahlivo naučený. Dôležitá je aj dôslednosť pri gestách a odmeňovaní. Pes potrebuje krátke a jasné povely, ktoré majú byť konzistentne používané členmi domácnosti.
Rozprávanie môže podporovať vzájomné porozumenie. Pravidelná komunikácia pomáha psovi vytvárať si spojenia medzi známymi výrazmi a každodennými situáciami. Ak pred prechádzkou opakovane používate rovnaké slovo, vezmete vôdzku a zamierite k dverám, zviera sa postupne naučí rozpoznať celý sled udalostí. Pokojná a zrozumiteľná komunikácia môže tento proces podporiť a prehĺbiť vzťah medzi človekom a psom.
Záver
Pes pravdepodobne nerozumie všetkému, čo mu hovoríte. Veľmi pozorne však sleduje opakujúce sa slová, intonáciu, gestá a okolnosti. Ak sú tieto signály jasné a navzájom sa podporujú, má väčšiu šancu správne pochopiť, čo od neho očakávate. A vďaka výskumu je jasné, že psy dokážu rozlišovať medzi jazykmi a že ich mozog reaguje odlišne na obsah a na intonáciu - čo umožňuje im lepšie porozumieť ľudskému svetu a aj nám lepšie porozumieť im.
- Štúdie ukazujú, že levá hemisféra spracováva obsah, zatiaľ čo pravá spracováva intonáciu.
- Štenatá reagujú na hlas aj pri pohľade na šteňa, dospelé psy reagujú inak v rôznych kontextoch.
- Jednoduché a konzistentné povely znižujú zmätky a zvyšujú efektivitu výcviku.