Pes sa väčšinou chová voči deťom tak, ako voči šteňatám - veľmi tolerantne. Nie je to však dôvod, aby dieťa zaobchádzalo so psom hrubo. Dieťa môže pri svojich búrlivých a hlasitých hrách psovi ublížiť, a je na vás, aby ste tomu zabránili a dieťaťu vysvetlili, ako sa má ku psovi správať. Deti by mali byť poučené, že šteňa nemajú stále zdvíhať zo zeme, vyrušovať ho pri jedle či odpočinku. Staršie deti už môžete zapojiť do starostlivosti o psa, môžu vám tiež pomôcť s výcvikom.
Nie je nič výnimočné, že mladé páry si skôr zadovážia psíka ako dieťa. Je to dobré - naučia sa zodpovednosti, tolerancii a zdravému životnému štýlu. Pri kúpe psa by však mali myslieť hlavne na budúcnosť s dieťaťom. Veď psík sa často dožíva veku aj nad 10 rokov a je voči nemu nefér, ak sa s ním neráta v jednej domácnosti na celý život. Aj na takúto situáciu sa dá psík pripraviť. Využite každú možnosť stretnutia psa s deťmi, a to už od „šteniatkovského" veku - samozrejme len so súhlasom a v prítomnosti ich rodiča.
Pokiaľ sa narodí dieťatko do domácnosti so psom, je dôležité psa neodstrkovať - aby nezačal žiarliť a nepokladal príchod dieťaťa za narušenie hierarchie vo svorke (rodine). Ihneď po príchode s batoľaťom domov dieťa psovi ukážte. Nezabudnite pritom psa hladkať a hovoriť k nemu. Dodržujte psovi režim v kŕmení a vychádzkach. Pokiaľ pes chodí na vychádzky s vami aj s dieťaťom v kočíku, nemá dôvod naňho žiarliť. Je dobré už z pôrodnice poslať psíkovi pachovú stopu (plienočku, košielku), aby si zvykol na nový pach a po príchode dieťaťa neobťažoval ani matku, napríklad skákaním.
Nedovoľte psovi brať dieťaťu hračky. Môže pričuchnúť na pár sekúnd, ale nedovoľte, aby sa k dieťaťu samovoľne približoval. Ak ste sa rozhodli kúpiť si psíka a deti už máte, musíte ich naučiť, ako sa majú k nemu správať. V prvom rade im treba vysvetliť, že pes nie je hračka a bolesť cíti rovnako ako oni. Môžu ho síce objímať, musia si však dávať pozor, aby to nebolo pre psa bolestivé. Ďalej sa musia naučiť rešpektu a vštepiť si, že psa zbytočne nedráždia. Dávajte pozor, aby dieťa nesiahalo na psí „majetok" - hračky, jedlo či misku s vodou. Buďte opatrní najmä pri kŕmení alebo keď je psík na svojom mieste a spí. Treba dieťaťu vysvetliť, že toto nie je čas na hranie - pes chce mať súkromie.
Staršie deti môžete priamo zapojiť do výchovy psa. Svoje povinnosti má však aj pes. Napríklad nesmie brať do tlamy hračky dieťaťa. Ak sa tak stane, poučte dieťa, aby ju psovi nikdy nebralo, ale požiadalo o to dospelých. Pes nesmie nikdy na dieťa skákať - môže ho vystrašiť. Tiež nedovoľte, aby dieťa a pes spávali spolu v posteli. Ku psíkovi sa správajte pekne - dieťa všetko vníma a opakuje podľa vzoru. Bude sa k nemu správať rovnako ako vy.
Ak chcete dieťaťu venovať psa ako darček, uvedomte si, že plnú zodpovednosť za psa preberá dospelý človek. Nemôžete očakávať, že dieťa preberie funkciu vodcu. Dieťa si nevie rady samo so sebou a určite si neporadí s výchovou psa, nehovoriac o pubertiakoch - mládež v tomto veku je viac zameraná na seba a svoju partiu rovesníkov, čo si môže ľahko odniesť váš pes. Dominantnú úlohu musí zohrávať dospelý s primeranými požiadavkami na členov rodiny a pravidelným rozdelením úloh.
Kontaktu aj tých najmenších detí s domácim zvieraťom sa netreba báť. V prípade alergií sú však odborníci v tomto smere opatrní. Dieťa môže byť na alergie náchylné po otcovi alebo matke. Existuje aj tzv. Rodičia by ale pri spolužití dieťaťa so zvieraťom mali byť všímaví a opatrní. Podmienkou na to, aby zvieratko mohlo existovať v domácnosti s malým dielom je, aby bolo dobre veterinárne ošetrované a pravidelne sledované, aby dostávalo lieky proti parazitom a malo by byť pod dohľadom aj pri pobyte vonku.
Prítomnosť zvieraťa v rodine má veľký význam aj pre psychický vývoj dieťaťa. Psychológovia sa jednoznačne prikláňajú k pozitívnemu vplyvu prítomnosti zvieraťa na rozvoj dieťaťa. U najmenších detí (lezúňov) môže zviera stimulovať rozvoj motoriky, u starších prebúdza záujem o prírodu a rozširujú sa vedomosti detí. Deti, ktoré vyrastajú v prítomnosti zvieraťa, si podľa neonatologičky budujú sebaúctu, rozvíjajú sa lepšie v emotívnej oblasti a učia sa väčšej zodpovednosti.
Keď sa rozhodneme zaobstarať si do rodiny domáce zviera, je veľmi dôležité si uvedomiť, koľko energie, času, financií, lásky, pozornosti a priestoru sme ochotní mu venovať. Zviera je živý tvor a bude od nás, rovnako ako naše dieťa, závislé, čo sa týka prežitia. Ak zviera príde do rodiny neskôr ako dieťa, máme možnosť prispôsobiť výber zvieraťa veku a záľubám dieťaťa. Obrovskú výhodu získate, ak si vezmete zviera z útulku alebo dočasnej opatery, či chovnej stanice. Zamestnanci, ktorí zvieratá detailne poznajú vám budú vedieť poradiť zviera s vhodnou povahou a zvykmi, aby sa hodilo do vášho životného štýlu.
Bezpečnosť a pravidlá sú kľúčové. Keď sme sa rozhodli zdieľať svoj príbytok s domácim miláčikom, definovali sme si, kam budeme psa alebo mačku púšťať, kde bude mať zákaz vstupu, kde bude spávať a čím ho budeme kŕmiť. Svoje predstavy sme neskôr prispôsobili reálnemu životu, povahe a potrebám nášho zvieraťa. Avšak až do momentu, kedy nás naše dieťatko zamestná na väčšinu času a na zvieratko nám zrazu ostáva toho času aj trpezlivosti menej. Ako však všetci spolu spokojne nažívať ďalej, keď do nášho života vstúpi nový vzácny člen, naše dieťa?
V prípade, ak je v rodine prvý štvornohý priateľ a až po ňom prišlo dieťa, je potrebné ho na príchod nového člena rodiny a jeho budúceho najlepšieho parťáka pripraviť. Privykajme zviera aj na inú zodpovednú osobu, ktorá ho bude kŕmiť alebo venčiť. V prvom rade si musíme uvedomiť, že náš domáci maznáčik potrebuje stále cítiť našu lásku a túži po našej spoločnosti. V prípade, že s nami zviera spáva v spálni, je vhodné ho skúsiť učiť spávať aj v iných miestnostiach a prípadne bez nás, len s našim partnerom. Táto možnosť sa môže hodiť, ak budeme potrebovať uspať dieťa a nebudeme chcieť riskovať jeho prebudenie sa na žalostné štekanie alebo mňaukanie nášho miláčika spoza zatvorených dverí.
MÔŽEM...Byť v bezpečí v blízkosti zvierat 🐶
Zviera nemusíme vysťahovať. Veľa ľudí zvykne domáce zviera, ktoré do príchodu dieťaťa žilo vnútri, vysťahovať von, alebo prípadne zo spálne. Takýto krok nie je nutný, ak to nie je benefit priamo pre zviera. V prípade, že ide o rodinný dom so záhradou, sa možno rozhodnete privykať zviera aj na pobyt na dvore, keďže v nestráženej chvíli dieťa môže nedopatrením zviera vypustiť von. Je vhodné určiť priestor, ktorý patrí len zvieraťu. Zviera tak bude mať možnosť v pokoji sa najesť, oddýchnuť si a tiež sa ukryť, keď bude unavené z hry, alebo vystrašené.
Mali by sme si nájsť denne chvíľku, ktorú budeme venovať iba zvieraťu. Napriek tomu, že naše zviera vysoko pravdepodobne miluje naše dieťa, aj ono túži po našej láske. Najnovšie výskumy dokazujú, že zviera je schopné cítiť žiarlivosť. Preto, ak vyslovene uprednostňujeme iné zviera, stupňuje sa v prehliadanom zvierati úzkosť a frustrácia. Je dôležité nezabúdať nájsť si čas zviera pohladkať, pohrať sa s ním, alebo ho vziať na prechádzku. Psa by sme nemali karhať za vrčanie. Vrčaním dáva najavo svoju nespokojnosť s momentálnym dianím. Ak dieťa po ňom búcha, alebo robí niečo, čo sa psovi nepáči, pes dáva vrčaním najavo, že stráca trpezlivosť. Dôležité je dieťa naučiť pri vrčaní spozornieť a prestať vo vykonávanej činnosti.
Nie všetky zvieratá reagujú rovnako ake naše. Rodič by mal dieťaťu vysvetliť, aké potenciálne poranenie mu môže zviera urobiť. Už malé dieťa porozumie, že pes alebo mačka majú zuby a pazúre, ktoré sú pre dieťa nebezpečné a môžu mu ublížiť.
Prečo pes uhryzne dieťa? Štatistiky hovoria, že drvivá väčšina útokov psa na dieťa príde od domáceho psa. Až 67 % detí nevie odhadnúť, kedy pes cerí zuby a chystá sa na útok a považuje výraz psa za úsmev. Deti do veku 3 rokov často nevidia jasné signály zvieraťa a môžu nereagovať na zrýchľujúce signály. Preto je nevyhnutné neustále dohliadať na kontakt dieťaťa so zvieraťom.
Príchodom dieťaťa zodpovednosť voči zvieraťu nekončí. Spolužitie s domácim miláčikom a deťmi dá zabrať. Dôležité je uvedomiť si, že narodením dieťaťa naša zodpovednosť voči zvieraťu nekončí. Ak sme sa raz vedome rozhodli sa o zviera starať, nesmieme naň kvôli novým povinnostiam zabudnúť. Samozrejme, že čas, ktorý budeme schopní zvieraťu venovať sa spočiatku veľmi obmedzí, no je potrebné si uvedomiť, že dieťaťu dávame svojím správaním príklad. Opustením starého zvieraťa, alebo jeho vyhodením, dávame dieťaťu nešťastný príklad. Môže tak získať dojem, že aj starí, chorí alebo nevyhovujúci ľudia nemajú hodnotu a je v poriadku sa ich zbaviť.
Takisto, nikdy by sme nemali fyzicky trestať zviera a už vôbec nie pred očami dieťaťa. Keďže dieťa sa učí najviac pozorovaním, sotva ustriehneme, kedy sa rozhodne potrestať zviera ono samé. Avšak, keďže nad zvieraťom nebude mať fyzickú prevahu ako dospelý človek, zviera môže zareagovať skratovo, a dieťaťu vážne ublížiť. Je jedno, či ide o malého psíka, mačku alebo veľkého psa. Nie nadarmo sú zvieratá vo svojej podstate zubaté šelmy, ktorých správanie nikdy nemôžeme stopercentne predpovedať, ani keď ide o naše vlastné zviera, ktoré detailne poznáme. Nevieme, či zviera nie je vystresované, unavené, hladné, alebo či nemá bolesti. Ak ho v nepravej chvíli dieťa bude provokovať, môže mu nešťastne ublížiť. Preto je veľmi dôležité naučiť dieťa všímať si signály podráždenosti u zvieraťa, akým je napríkad práve vrčanie u psa, syčanie a metanie chvostom u mačky.