Tiež zostávate v údive vždy, keď na ulici stretnete vodiaceho psa so svojim nevidiacim pánikom? Hovoríte si, ako dlho asi trvalo takého psa vycvičiť, aby sa s neho stal vodiaci pes a čo všetko taký pes pre svojho pána vie urobiť? Faktom je, že tieto psy sú jedny z najvychovanejších zvierat, ktoré kedy môžete vidieť. Vodiacim psom sa môžete v podstate stať akýkoľvek pes, avšak v praxi sú nimi vždy psy väčších plemien, a to hlavne z dôvodu toho, aby k nim mal slepý človek lepší prístup. Európska únia dokonca opisuje 34 zručností a úloh, ktoré musí pes zvládnuť, než je pri pridelený status vodiaceho psa. Vo finále by sa teda ale dalo povedať, že nie každý štvornohý chlpáč sa môže stať pravou rukou nevidieho.
Špeciálne vycvičení vodiace psy sprevádzajú nevidiacich na ich ceste životom najmenej už dvetisíc rokov. Výcvik vodiaceho psa je náročný po všetkých stránkach, a to nielen pre samotného psa, ale aj pre jeho inštruktora alebo pána. Výber šteňaťa je uskutočňovaný predovšetkým na základni vlastností jeho rodičov.
Kým sa šteňa dostane na špeciálny výcvik, musí na tzv. prevýchovu, kde sa naučí základným povelom, zvykne si na ruch veľkomesta a naučí sa nevšímať si iné psy a ďalšie vzruchy. Prevýchovo sa venujú dobrovoľníci, ktorí sú si vedomí, že sa za nejaký čas so svojim zverencom budú musieť rozlúčiť. Po prevýchove, ktorá trvá približne pol roka nastáva samotný výcvik. Ten potom pretrváva po dobu od 6 do 9 mesiacov, vždy záleží na povahe psa a skúsenostiach inštruktora.
Výcvik prebieha v bežnej prevádzke mesta, na miestach, kam ľudia denne chodia - obchody, úrady, nemocnice, ale aj dopravné prostriedky a interiéry bytov. Než sa zo psa stane pes vodiaci, je nutné preukázať, či skutočne vie až 33 povelov, ktoré pre jeho výcvik stanovuje legislatíva. Je to až neuveriteľné, ale psy obvykle poznajú až 40 povelov, na ktoré dokážu rýchlo a správne reagovať.
Prvé dni môžu byť pre klienta aj psa občas krušné a plné očakávania. V prvom rade je nutné sústrediť sa predovšetkým na budovanie vzťahu človeka so psom - takže veľa pochvál, maškrty, maznania a hier. Potom sa začne klient na svojho nového štvornohého priateľa pri jednoduchej práci pomaly sústrediť, aby rýchlo a dobre pochopil, čo mu pes naznačuje, ako reaguje na jeho povely a aj hlasy. Po nejakej dobe je z nich už nerozlučná dvojka, pes chápe človeka, človek chápe psa.
Možno si niektorí z vás môžu mylne myslieť, že vodiaci pes je chudák. Verte, že nie. Väčšina vodiacich psov je svorkové zviera, takže ani sám byť nechce.
Pomocník pre nevidiacich - taká býva najbežnejšia odpoveď na otázku položenú v titulku. Pozrime sa bližšie na to, ako konkrétne pomáha nevidiacemu vodiaci pes. Vodiaci pes človeka „vodí“ tam, kam sa nevidiaci človek potrebuje dostať. Na spoločnej ceste má dvojica úlohy spravodlivo rozdelené. Človek musí vedieť, kam sa chce dostať a ako sa tam dostane. V hlave teda musí mať akúsi približnú mapu cesty s orientačnými bodmi: ktorým smerom sa vydať, kedy asi kam odbočiť, kedy prejsť na druhú stranu cesty a kde majú byť dvere. Na základe tejto mapy zadáva vodiacemu psovi povely. Pes je zodpovedný za to, aby jednotlivé orientačné body našiel a na trase upozornil na všetky prekážky, alebo ich bezpečne obišiel. Na každej trase sa nachádzajú stabilné prekážky, ktoré môžu byť povrchové: rozbitý chodník, schodíky, terénne nerovnosti, alebo zvislé: vyčnievajúce časti budov, mobiliár alebo stĺp osadený v chodníku a podobne.
Horšie to je s prekážkami, ktoré sa na známej trase objavia neočakávane. Príkladom môže byť zaparkované auto, kolobežka, nádoba na odpad, stolík či výveska pred reštauráciou alebo výkop chodníka. Niektoré z nich dokáže vodiaci pes obísť tak, že to jeho majiteľ ani nezaregistruje. V prípadoch, kedy šírka chodníka neumožňuje takýto manéver, nastupuje úloha pre vodiaceho psa. Musí dať vedieť svojmu majiteľovi, že majú v ceste niečo neočakávané. Ako to urobí, keď nevie rozprávať? Pred prekážkou zastaví, aby ju mohol majiteľ bielou palicou identifikovať a následne inštruovať psa, ako má postupovať.
Ako urobí vodiaci pes v prípade obídenia prekážky, ak nie je možné obísť ju bez zásahu psa? Alebo vodiaci pes ukáže okraj chodníka a ak mu jeho majiteľ dôveruje, dá mu povel vpred.
Tretou skupinou sú pohyblivé prekážky, ktoré sú pre psa najnáročnejšie. Pohybujúci sa ľudia na chodníku, kočíky, kolobežky, bicykle či auto prechádzajúce cez chodník sú prekážky, ktoré sa vyskytujú často a neočakávane. Úlohou psa je pri strete s pohyblivou prekážkou zastaviť, počkať kým prekážka odíde a samostatne pokračovať v ceste.
A ako to vodiaceho psa naučíme? Okrem povelov základnej poslušnosti sadni, ľahni, miesto, zostaň, ku mne atď., ktoré by mal ovládať každý pes, vodiaci ovláda aj špeciálne povely. Špecifikom práce vodiaceho psa je, že všetky tieto povely nevykonáva okamžite, ako to býva bežné napríklad v športovej kynológii. Jeho úlohou je povel vykonať hneď, ako to bude možné. Dôvodom je, že nevidiaci človek vie približne, kde treba odbočiť alebo vyhľadať schody.
Na základe nich nevidiaci psovi oznamuje, akým smerom majú ísť. Základným povelom je VPRED - znamená, že pes má vykročiť v priamom smere po spevnenej ploche chodníka a udržiavať ho, kým nedostane iný povel alebo sa na chodníku vyskytne prekážka či zakrivenie, ktoré neumožňujú pokračovať v priamom smere.
Ak je na chodníku prekážka, ktorá sa bezpečne dá obísť, tak ju vodiaci pes má obísť bez zastavenia a pokračovať v priamom smere. Ak sa prekážka obísť nedá, pes má zastaviť tak, aby ju nevidiaci mohol bielou palicou identifikovať a následne sa rozhodnúť, aký povel na pokračovanie zadá psovi. Odbočovacie povely DOĽAVA a VPRAVO slúžia na to, aby pes vyhľadal najbližšiu možnú odbočku do požadovaného smeru. To znamená, že na základe povelu neodbočí okamžite, ale pokračuje v priamom smere, až kým nenájde prvú požadovanú odbočku. Ak sa človek pomýli, alebo pes nestihne odbočiť, alebo ak sa dvojica potrebuje vrátiť, vodiaci pes ovláda povel NASPÄŤ - dvojica sa otočí a kráča naspäť do smeru, z ktorého prišli.
Peso vie na povel vyhľadať rôzne orientačné body alebo cieľové miesta. Často sa aj počas pracovného života v mieste bydliska klienta naučí ukazovať špeciálne konkrétne miesta a osvojí si tak v zásade nový povel. A ako taký vodiaci pes ukazuje veci, keď nevie ukazovať prstom ani rozprávať? Buď ich ukazuje hlavou, resp. nosom, teda položí si hlavu na voľné sedadlo v čakárni, či ju položí pod kľučku dverí alebo na stĺp so signalizáciou. Druhou možnosťou, ako niečo ukázať svojmu majiteľovi je, že zastaví prednými labkami na mieste, ktoré ukazuje. Týmto spôsobom ukazuje napríklad prvý schod na povel SCHODY, alebo okraj cesty pri priechode pre chodcov na povel ZEBRA.
Zastavenie vodiaceho psa je vo všeobecnosti pre nevidiaceho signálom, že si má palicou skontrolovať, prečo zastavil, či už mu dal nejaký povel alebo nie. Popri vodení zvládajú vodiace psy ešte jednu úlohu, ktorá patrí skôr do kompetencie psov asistenčných - podávanie spadnutých predmetov. Hoci fyzicky si nevidiaci dokáže zdvihnúť spadnutý predmet aj sám, nájsť ho pre absenciu zrakovej kontroly nie je úplne jednoduché. Reagovať na povely a popri tom neustále vyhodnocovať situáciu, obchádzať či upozorňovať na prekážky je náročné na sústredenie.
A stále to nie je všetko, s čím sa musí vodiaci pes vysporiadať. Počas práce sa stretáva aj s rôznymi rozptýleniami: pachmi, pohodenou potravou, neočakávanými zvukmi, pohybmi, psami či inými zvieratami.
Počas pohybu s vodiacim psom sa nevidiaci stáva takmer úplne nezávislým od pomoci vidiacich osôb. Pohyb nevidiaceho s vodiacim psom je však bezpečnejší, plynulejší a rýchlejší oproti pohybu iba s použitím dlhej bielej palice. A keď už je reč o palici, aj človek s vodiacim psom používa bielu palicu. Ide však o kratšiu verziu, tzv. signalizačnú bielu palicu. Ako evokuje jej názov, jej úlohou je signalizovať napríklad pri prechádzaní cez vozovku, že ide o nevidiaceho človeka.

Tiež keď sa pes zastaví, nevidiaci si musí skontrolovať, prečo pes zastavil. Okrem spomenutých výhod vlastníctva vodiaceho psa - pri presunoch sa nevidiaci človek stáva takmer úplne nezávislým od pomoci vidiacich osôb - praxe potvrdzuje aj ďalšie benefity. je priateľský a vie sa adekvátne správať v akomkoľvek prostredí. je partnerom a priateľom, poskytuje nevidiacemu emočnú podporu, pocit bezpečia a stability.
Štvornohí spoločníci umožňujú mnohým zrakovo postihnutým ľuďom viesť samostatný život. Za všetkým je ale tvrdý výcvik. V našom článku sa dozviete, čo všetko vodiace psy dokážu a ako vyzerá ich výcvik.
Historické a legislatívne rámce
Po určitom čase vývoja sa výcvik vodiacich psov etabloval ako významná služobná činnosť. Prvé pokusy o výcvik psov ako pomocníkov pre nevidiacich boli evidované v Paríži v 18. storočí, vznikom odborného výcviku vodiacich psov sa datuje od roku 1900. Vo väčšine západných krajín môžu vodiace psy sprevádzať svojho majiteľa na väčšinu miest, kam je inak psom vstup zakázaný. Budúce vodiace psy nesmú vykazovať žiadne stopy agresivity a musia mať vyrovnanú povahu.
Osobnosť psa sa testuje už v šteňacom veku a zdravotné testy sú dôležité na to, aby štvornohý spoločník mohol sprevádzať svojho majiteľa dlhú dobu. Zvyšuje sa pravdepodobnosť zdravého psa, ktorý vyhovuje nárokom výcviku. Uvedené plemená zahŕňajú najmä labradorského retrievera, nemeckého ovčiaka a ďalšie veľké plemená vhodné na postroj.
V prípade Slovenskej republiky sú vodiaci psi uznanou kompenzačnou pomôckou a hradení zo štátnych prostriedkov. Zákonné tipy a praktické usmernenia o tom, ako správať sa v blízkosti vodiaceho psa, znejú jasne: pes je v službe, preto by mal byť ignorovaný a nemal by byť rušený.

Výber a výcvik vodiaceho psa zahŕňa špecifické štandardy. Šteniatko sa vyberá od dobrého chovateľa, socializuje sa v dočasnej rodine približne 1,5 roka a až potom prechádza intenzívnym výcvikom pod vedením kvalifikovaných trénerov. Po skúške a úspešnom absolvovaní sa pes zvyčajne nasťahuje k novému majiteľovi približne po 18 mesiacoch spolupráce.
Náklady na výcvik sú vysoké. Profesionálne vycvičený vodiaci pes môže stáť ako nové malé auto a cena sa pohybuje okolo 9 000 Eur. V Slovenskej republike existujú príspevky zo štátneho rozpočtu na kompenzačné pomôcky a žiadosť o príspevok je možné podať na úrade práce sociálnych vecí a rodiny.
Pri hľadaní vodiaceho psa je vhodné obrátiť sa na centrá výcviku pre postihnutých a spolupracovať s Asociáciou nevidiacich alebo zdravotnými poisťovňami. Nie každý nevidiaci má vodiaceho psa; spoločný výcvik vyžaduje veľa času, ochoty učiť sa a dôslednosť z oboch strán.
Čo všetko dokáže vodiaci pes?
Medzi nevyhnutné schopnosti patrí bezpečné vedenie človeka, rozpoznávanie prekážok a ich obídenie alebo zastavenie. Pes upozorňuje na schody, dvere, značky a lavičky a vedie okolo prekážok, ako sú kolobežky stojace na chodníku. Tiež rozpoznáva prekážky nad zemou, ako bariéry, ktoré by pes sám ľahko prekonal. Pes zostane pred prekážkou stáť, aj keď mu pán prikáže pokračovať, čo predstavuje „inteligentnú neposlušnosť“ na ochranu majiteľa.
Človek udržiava kontakt so psom prostredníctvom stabilného vodiča a pes reaguje na hlasové povely. Vodiaci pes zvyčajne ovláda viac ako 70 povelov a tie je potrebné pravidelne trénovať, pretože po dvoch rokoch môže zabudnúť časť cesty.
Okrem vedenia a orientácie dokážu vodiace psy plniť aj ďalšie úlohy ako podávanie spadnutých predmetov alebo ukazovanie na konkrétne miesta, čo rozširuje ich užitočnosť v každodennom živote.

Náklady, požiadavky a etické aspekty
Výcvik vodiaceho psa je dlhodobý a nákladný proces. Cena sa pohybuje v jednotkách tisíc eur a v praxi sa vyžadujú príspevky z úradu práce alebo špeciálne granty. Majiteľ by mal zvládnuť dlhodobý záväzok - vyžaduje celoživotný výcvik a pravidelné opakovanie povelov. Pes musí zostať disciplinovaný a sústredený aj napriek rozptýleniam v meste.
Spoločný výcvik vyžaduje, aby si pes a budúci majiteľ navzájom rozumeli a aby si majiteľ dokázal poskytnúť psovi dostatočnú socializáciu a prístup k rôznym situáciám - jazda vlakom, stretávanie s inými psami a deti.
Ak pes odchádza zo služby z dôvodu veku, nájdenie nového domova býva zriedka - staršie psy môžu reagovať na záťaž alebo únavu. Väčšina z nich však nájde domov u svojho majiteľa alebo v blízkosti a často sú prostredníctvom asociácií sprostredkované nové domovy.
Výcvik psa - Štekanie na povel
Praktické návody a spoločenské vzťahy
Keď stretneš vodiaceho psa na ulici, najlepšie je psa neoslovovať alebo hladkať - pes je v práci a potrebuje plné sústredenie na majiteľa. Dôraz na bezpečnosť a sústredenie je kľúčový.
Aj napriek určitej byrokracii a výškam nákladov sú vodiace psy pre mnoho ľudí neoceniteľnou súčasťou života - poskytujú bezpečný a nezávislý pohyb a zároveň predstavujú emocionálnu oporu a verného priateľa.
Podľa Medzinárodnej federácie výcvikových centier vodiacich psov a Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska sú labradorké retrievery a zlaté retrívre medzi najčastejšími vo výcviku, no na túto úlohu sa hodí aj viac plemien.