Pes nemusí byť len maznáčikom alebo spoločníkom na prechádzky v prírode. Dokáže aj poriadne zabrať do práce. Pomáha nevidiacim, kriminalistom a zvládne nájsť strateného človeka. Práve na poslednú menovanú činnosť cvičia svoje psy členovia Záchrannej brigády kynológov Vysočina.
Špecializovaný výcvik psovodov zameraný na vyhľadávanie osôb v sutinách patrí medzi najnáročnejšie disciplíny záchranárskej kynológie. Cieľom tréningu bolo preveriť pripravenosť psovodov i ich štvornohých partnerov v podmienkach, ktoré čo najviac pripomínajú reálne zásahy pri mimoriadnych udalostiach, napríklad po zrútení budov alebo priemyselných haváriách.
K mezikrajskej pomoci bol v stredu 6. augusta o 16:23 hodine požiadaný profesionálny hasič so služobným psom zo stanice v Ústí nad Orlicí na vyhľadanie zavalených osôb do Olešnice pri Chlumci nad Cidlinou. Po príchode na miesto zásahu už v Olešnici zasahovali jednotky PO z Nového Bydžova a Hradca Králové s technikou na stabilizáciu objektov. Nejednalo sa o dom, ale o opustený kravín a stodolu. V stodole došlo k pádu časti obvodovej steny a stropu.
„Nejasné bolo, či sa pod sutinami nenachádzajú zavalení ľudia. Preto bolo miesto ohliadnuté psami s atestom MV na hľadanie zavalených osôb. Hľadanie bolo ukončené s negatívnym výsledkom. Po ukončení týchto činností bol vykonaný ešte záverečný prieskum psami a opäť s negatívnym výsledkom,“ hovorí k zásahu psovod David Hynek z Ústí nad Orlicí, ktorý zasahoval so svojím labradorským retrieverom Maxom.
Služobní psi Rendy a Nio hľadali v sutinách bývalých jatkách pri Tržišti zavalené osoby. Hasiči - kynológovia cvičili v objekte bývalých jatkách, ktorý práve prechádza demoláciou, zásah so služobnými psami. V sutinách budov, kde ako vybuchol plyn, boli zasypané štyri osoby. Tie sa záchranárom neozývali, takže k ich vyhľadaniu nastúpili deväťročný nemecký ovčiak Rendy a trojročná border kólia Nio, ktorá má pred skúškami.
„Pes má plochu o veľkosti 50 metrov štvorcových prehnať do pol hodiny. Nájdeli osobu, štekotom ju hlási. Podľa toho, či ukazuje ňufákom hore alebo dole, tiež určí, kde máme hľadať, či na poschodí alebo niekde v hĺbke,“ vysvetlil veliteľ družstva kynológov Martin Nedojedlý. Po prvom psovi potom miesto nálezu potvrdí ešte druhý, aby si hasiči boli istí, že osoba je lokalizovaná správne.
Skúsený Rendy, ktorý má za sebou ostrý zásah napríklad vo Frenštáte pod Radhoštěm v roku 2013, si poradil so svojou úlohou rýchlo a s istotou. Za odmenu dostal od svojho psovoda loptičku na hranie. „To je pre neho tá najväčšia odmena. Teda labradory chcú maškrtu, ale nemecký ovčiak, ten pracuje najradšej za loptičku,“ vysvetlil Martin Nedojedlý. A Rendy na potvrdenie jeho slov hračku radostne pánovi ponúkal na preťahovanie.
Cvičenie prebehlo za slnečného popoludnia, ale nasledovalo aj večerné pri umelom osvetlení. Služobný pes musí byť pripravený na všetky možnosti. Nesmie sa nechať rušiť pri práci ani hlukom, napríklad vrčaním motorovej píly.
Kynológovia hľadajú možnosti na cvičenie, kde sa dá. Psovodi so svojimi psami potrebujú cvičiť v rôznych podmienkach a situáciách, trebárs aj závaly lavínou a pod. je pre nich dôležité meniť miesta. Priestory často hľadajú ťažko a vítajú každú možnosť, ktorá sa im naskytne.
Kynológovia z radov hasičov trénovali v Západných Tatrách. Sledovať pachy v horskom prostredí a hľadať pohrešovaných v sutinách aj pri iných mimoriadnych udalostiach. „Na výcviku sa zúčastnili kynológovia Záchranného útvaru HZS ČR a z HZS hlavného mesta Prahy, Libereckého, Juhomoravského, Zlínského kraja a kraja Vysočina.“
„Špecifické klimatické a terénne podmienky Západných Tatier predstavujú pre psov i ich psovodov náročné prostredie. Výcvik prebiehal kombinovane. Najprv sa kynológovia pripravovali na sutinových trenažéroch v obciach Povina, Martin a Banská Bystrica. Následne sa presunuli do horského terénu Západných Tatier, kde precvičovali vyhľadávanie osôb v rozsiahly terén a členitom teréne vrátane topografie a organizácie pátracích akcií. Tieto situácie organizátori navrhli tak, aby čo najlepšie simulovali reálne podmienky nasadenia, a to ako pri pátraní po pohrešovaných osobách vo voľnom teréne, tak pri mimoriadnych udalostiach so zrútenými konštrukciami.“
V bývalom vojenskom priestore Ralsko prebehol už deviate ročník medzinárodného kynologického cvičenia zameraného na praktickú prípravu psovodov a ich psov pre zásahy v tých najnáročnejších podmienkach. Po covidovej pauze sa obnovila tradícia stretávania, ktoré do roku 2020 prebiehalo pravidelne každé dva roky. Na miesto dorazili tímy z Maďarska, Poľska, Slovinska, Chorvátska, Nemecka a Českej republiky. Slovenskú stranu reprezentovala Horská záchranná služba, na českej strane sa okrem príslušníkov HZS zapojila aj Záchranná brigáda kynológov Ústeckého kraja.
| Štát/Organizácia | Reprezentácia |
|---|---|
| Maďarsko | Tím |
| Poľsko | Tím |
| Slovinsko | Tím |
| Chorvátsko | Tím |
| Nemecko | Tím |
| Česká republika | Príslušníci HZS, Záchranná brigáda kynológov Ústeckého kraja |
| Slovensko | Horská záchranná služba |
Každé stanovište simulovalo inú krízovú situáciu, ktorú môže kynologický tím pri reálnom zásahu zažiť. Najsledovanejším momentom bolo tento rok bezpochyby prekonanie vodnej plochy pomocou lanového systému, kedy boli psy so svojimi psovodmi prepravovaní v závese nad hladinou. Ďalšou na rade bola plavba člnom, ktorá sa trénuje pre nasadenie v zatopených oblastiach.
Špeciálnu úlohu tento rok predstavovalo vyhľadávanie osôb v sutinách čiastočne kontaminovaných kyselinou - teda kombinácia chemickej a technickej nehody.
„Záchranárskej kynológii sa venujem v rámci integrovaného záchranného systému približne od roku 2004. U samotného Hasičského záchranného zboru slúžim osem rokov. Momentálne pripravujem na atesty svojho šiesteho psa. Päť mojich psov už aktívne slúžilo pri IZS, z toho traja priamo u hasičov. Dnes je mojou hlavnou úlohou byť nápomocný ostatným kolegom.“
Na otázku, aké plemeno je pre hasičov ideálne, odpovedá: „Žiadne plemeno nemá prednosť. Dobre vycvičený pes zvládne nájsť človeka uväzneného v sutinách. Na rase ani rodokmeni nezáleží.“
Prvé kroky k výcviku vášho psa zo záchrany/vráteného domova/dospelého psa!
„Sme dobrovoľná nezisková organizácia, spadajú pod Zväz záchranných brigád,“ hovorí Hana Habrová, ktorá so svojimi kolegami cvičí psy na cvičisku Obalovna pri Pelhřimove. „V priebehu sústredenia sa pripravujeme na skúšky alebo na nejakú reálnu situáciu, kedy by sme pomáhali hľadať v sutinách, plochách, ale cvičí sa aj voda alebo lavíny,“ dodáva.
Pred tým, ako si psovodov záchranných brigád povolajú zložky záchranného integrovaného systému, musia psy samozrejme splniť niekoľko skúšok. Na cvičisku sú pripravené prekážky, ktoré simulujú rôzne situácie v teréne. Pes musí vedieť preskočiť prekážku, vyšplhať, prebehnúť zúženým priestorom alebo zdolať prechod po úzkej alebo nestabilnej lávke. Veľmi dôležitá je poslušnosť a súhra so svojím pánom. Na konci jednej z prekážok musí napríklad pes počkať na svojho pána, až ho z nej sundá.
„Sú situácie, kedy potrebujete psa niekam dostať, ale neviete, čo je za tým,“ vysvetľuje Hana Habrová. Pre prácu v záchrannej brigáde nepotrebuje pes rodokmeň, a v podstate nezáleží ani na rase. „Je to o tom, že pes má nejaké predispozície,“ hovorí Hana Habrová s tým, že malý pes bude horšie fungovať v zarastenom lese. Naopak, môže lepšie preliezať sutiny v štrbinách. „Skôr je to o srdiečku psíka, čo mu dovoľuje nielen telo a veľkosť, ale aj odvaha. Je jedno, čo je to za psa, hlavne, aby to robil rád,“ dodáva.
Psovodi sa samozrejme o svojich psov boja, keď ich majú poslať do nebezpečného nestabilného terénu. „Ale nesmiete sa báť natoľko, aby ste ho tam nepustila alebo natoľko, aby ste ho tým ovplyvnila.“
V priestore demolácie bývalej budovy ČSOB vo Zlíně sa ukryli traja živí ľudia, aby mohli záchranárski psy trénovať. „Pre nás je možnosť trénovať v reálnom prostredí naozaj vzácna, inak sme odkázaní na trenažéry,“ hovorí Iveta Matzenauerová zo Záchrannej brigády kynológov Juhomoravského kraja.
„Pes v sutinách musí dokázať oddeliť pachy ľudí, ktorí sa pohybujú na mieste, a ísť po iných. „Stretne pach a pracuje s ním, urobí si koliesko, vetrí, stúpa si proti vetru a vyhodnocuje,“ vysvetľuje ďalší zo záchranárov. Na cvičenie prišiel s dvojročným belgickým ovčiakom Spokom, ktorý sa ešte len učí.
Dobrovoľníkov, ktorí simulujú zavalené osoby, museli záchranári najprv starostlivo ukryť a potom pár minút počkať, až sa ľudský pach dostane na povrch. Prvý zo psov ho mal slabý a musel hľadať, ďalší v poradí už ich mali všade a pátrali po najsilnejšom zdroji.
Podobné výcviky potvrdzujú, že za úspešnou záchranárskou kynológiou stojí predovšetkým dlhodobý tréning, skúsenosti a silná spolupráca medzi psovodom, psom a celým tímom ľudí, ktorí sú pripravení pomôcť tam, kde je to najviac potrebné.
