Žal, smútok, plač a zúfalstvo patrí k našim životom rovnako ako radosť a smiech. K najsmutnejšiemu obdobiu nášho života jednoznačne patrí strata našich milovaných ľudí, ale aj zvieracích parťákov. Zvlášť potom, ak to boli miláčikovia, ktorí s nami strávili niekoľko rokov života a obohacovali náš život, dávali nám lásku a boli nám celý svoj život verní.
Priemerná dĺžka života psa sa pohybuje okolo 12 rokov, je však ovplyvnená celým radom faktorov. Téma psej smrti a všetko, čo sa okolo tejto smutnej udalosti odohráva, je pomerne veľké tabu, avšak každý milujúci pán by mal byť svojím spôsobom na odchod svojho parťáka pripravený, zvlášť potom ak sa jeho parťák už dlhší čas necíti dobre.
Prečo je dôležité chápať prirodzený úbytok a rozhodovanie o eutanázii
Chápeme, že rovnako ako ľudia, aj psy starnú a nakoniec dospejú ku koncu svojho života. Je to krutá pravda, ktorej musí čeliť každý milovník psov. Pri vzťahu so psom je dôležité uvedomiť si, že k úmrtiu raz dôjde a že starnutie prináša nielen šťastné chvíle, ale aj predstavu o konci.
Pri rozhodovaní o eutanázii môže byť ťažké posúdiť, kedy je ten správny okamih. Eutanázia, označovaná aj ako uspanie, je aktom lásky a milosrdenstva, keď sa kvalita života psa výrazne zhoršila a nádej na zlepšenie je malá alebo žiadna. Je to hlboko osobné a srdcervúce rozhodnutie, ktorému môžu majitelia čeliť.
Ako spoznať, že pes potrebuje paliatívnu starostlivosť a čo zahŕňa
Keď sa psy blížia ku koncu života, môžu vyžadovať paliatívnu starostlivosť zameranú na zvládnutie príznakov a zlepšenie kvality života (nie na vyliečenie choroby). Môže zahŕňať liečbu bolesti, podporu výživy, fyzikálnu terapiu a dokonca aj alternatívne terapie, ako je akupunktúra alebo masáž.
Počas prirodzenej konečnej fázy, keď pes vykazuje príznaky umierania, je dôležité snažiť sa zmieriť s realitou a poskytnúť mu pokojné prostredie. Spoločné chvíle s majiteľmi a blízkymi môžu byť významnou súčasťou tohto procesu.
Kedy zvážiť eutanáziu a ako na ňu pristúpiť
Rozhodnutie o eutanázii môže byť mučivé. Často ho vedie hlboká láska k zvieraťu, túžba ukončiť jeho utrpenie a pochopenie jeho zhoršujúceho sa zdravotného stavu. Môže byť užitočné otvorene sa porozprávať so svojím veterinárnym lekárom o kvalite života vášho psa. Keď padne rozhodnutie, môžete sa rozhodnúť byť prítomní pri procese eutanázie. Je to hlboko osobná voľba a neexistuje správne alebo nesprávne rozhodnutie. Niektorí ľudia nachádzajú útechu v tom, že sú so svojím zvieraťom a poskytujú mu známu a milujúcu prítomnosť v jeho posledných chvíľach. Ak je to pre vás príliš ťažké, je to tiež v poriadku.
Následky eutanazie sú emocionálne náročným obdobím. Môžete prežívať rôzne pocity vrátane úľavy, pocitu viny, osamelosti a hlbokého smútku. Všetky tieto pocity sú súčasťou procesu smútenia a je dôležité dovoliť si ich prežiť. Príprava na tento krok môže zahŕňať diskusiu s veterinárom a blízkymi o kvalite života a možnostiach, ktoré zostávajú.
Čo robiť pred a po eutanázii
Predtým, ako sa rozhodnete, rozmyslite si, či chcete byť prítomní pri procese. Niektorí klienti nájdu útechu v spoločnosti a prítomnosti psa počas posledných chvíľ. Po smrti psa je prirodzené hľadať spôsoby uctenia a uloženia pozostatkov, čo zahŕňa rôzne možnosti a zákonné podmienky.
Možnosti posledného rozlúčenia a uloženia pozostatkov
Keď pes zomrie doma, väčšina majiteľov sa rozhodne pre pochovanie zvieraťa na dvore alebo záhrade. Miesto posledného odpočinku zostáva s rodinou. Pre pochovávanie však platí pár veterinárnych a hygienických pravidiel. Pochovanie na vlastnom pozemku je možné, no treba dodržať vyhlášky a bezpečnostné limity.
Podľa vyhlášok Ministerstva pôdohospodárstva SR je možné pochovať len spoločenské zvieratá, a to v ohradenom priestore, bez vzniku spodnej vody a v primeranej hĺbke. Jama by mala mať hĺbku minimálne 1 - 1,5 metra a zviera musí byť ošetrené dezinfekčným prostriedkom a zabalené v rozložiteľnom obale. Hrob by mal byť najmenej 500 metrov od zdroja vody a 5 metrov od stavieb, 2 metre od susedného pozemku.
Ďalšou možnosťou je kremácia u zvierat a odvoz popolčeka do urny alebo rozlúčka na zvieracom cintoríne. Krematóriá pre zvieratá ponúkajú individuálnu spaľovaciu peci a popol, prípadne urnu podľa výberu. U psa je možné mať vlastnú dekoratívnu urnu a pamätné prvky, ktoré uctievajú spoločné chvíle.
Ak sa rozhodnete pre pohreb na cintoríne, často zo strany správy cintorína zabezpečia odvoz tela a opäť výzdobu či pamätné prvky. Cintoríny pre zvieratá sú na Slovensku rozšírené len v niektorých regiónoch; prvý zvierací cintorín vznikol v USA v roku 1896 a v Európe v Paríži v roku 1898. Unikátny psí cintorín je napríklad v Prahe v Bohniciach.
Pokiaľ máte možnosť pochovať psa na vlastnom pozemku, dodržiavajte zásady uvedené vyššie a zvažujte tiež rozložiteľné urny ako ekologickú alternatívu. V prípade zákonnej neistoty môžete obrátiť sa na veterinára alebo miestnu správu, ktorá vám poradí s konkrétnymi pravidlami pre vaše miesto.