Kniha Pavla Vilikovského "Pes na ceste", vydaná v roku 2010, je dielom, ktoré zaujalo nielen čitateľov, ale aj divadelných tvorcov. Spomienky na príjemné chvíle stotožnenia sa s autorom, na humorný i clivý text, "nadupaný" originálnymi reflexiami na históriu i dianie okolo nás, viedli k premýšľaniu o jeho spracovaní na javisku.
Dušan David Pařízek, uznávaný český divadelník, sa podujal toto dielo dostať na javisko SND. Kniha sa mu zdala dosť neuchopiteľná, nakoľko sa Vilikovský pohybuje na Slovensku i mimo neho, zaoberá sa vznešeným i vulgárnym, a pitve organizmus stredoeurópskych ľudkov, či už sú to veľkí umelci, nespokojní snaživci, alebo on sám. Pařízek bol prekvapený Vilikovského uhlom pohľadu a originálnou estetikou. "Tohto autora vám môžeme len závidieť," vyznal sa Pařízek na tlačovej konferencii aj v bulletine k inscenácii.
Pařízek, ktorý vyštudoval pražskú AMU, bol riaditeľom Divadla komédie v Prahe, hlavným režisérom súboru Pražského Komorného divadla, žil a pôsobil v zahraničí a je znalcom tvorby Thomasa Bernharda, Wernera Schwaba, Petra Handkeho, Elfriede Jelinekovej a ďalších, využil svoje znalosti pri práci s Vilikovského textom. Títo autori boli Vilikovskému tiež blízki. Všetci sa zaoberali otázkami prostredia, v ktorom žijú, svojimi kultúrami, rodákmi, a najmä sami sebou. Vilikovský sa konfrontuje s niektorými ich myšlienkami, čo pôsobí provokujúco, ale aj oslobodzujúco.
Vilikovský sa teda hlási k veľkým európskym literátom, ale Pařízek tvrdí, že Vilikovský sám dosahuje ich kvality.
Byt u Vltavy za 500 tisíc za metr? Jan Fidler o pražské bytové tragédii a odchodu z Česka
V hre účinkujú štyri postavy (Alexander Bárta, Ľuboš Kostelný, Robert Roth a Richard Stanke), ktoré spolu súvisia aj vnútorne. Ide vlastne, ako sa vyjadrila tvorkyňa kostýmov Kamila Polívková, o štvorhlas jednej postavy. Chápala to ako jedno telo rozdelené do štyroch postáv. Dokonca, hoci hrajú iba muži, obdivujeme aj pôvabnú ženu v plavkách - Margarethe hrá ju Ľuboš Kostelný. Túto šalamúnsku úlohu vyriešila Polívková výborne. Kamila Polívková už v SND spolupracovala pri inscenácii Koncert na želanie.
O hudbu sa postaral rakúsky herec a hudobník Peter Fasching, ktorý mal špecifickú úlohu - hudba je na javisku rukolapne prítomná (nástroj, spev), je totiž aj súčasťou samotného románu. Fasching s týmto všetkým vynaliezavo pracoval. Názov "Pes na ceste" je inšpirovaný piesňou Elvisa Presleyho, ktorá je známa pod názvom "Lovecký pes" a má v hre tiež svoje poslanie.
Do tvorivého tímu patrí ešte asistentka scénografie Magdaléna Vrábová, ktorá na tlačovej konferencii povedala o svojom podiele na predstavení a jej prínos vyzdvihol aj režisér. Scéna je netradičná, všelijako sa modifikuje, stále sa niečo deje. Hoci účinkujú štyria herci, javisko je stále plné a ich prostredie sa mení.
Herci sa dívajú zblízka divákom do očí, prekračujú pomyselnú čiaru medzi divákom a hercom a skočia do hľadiska. Taký je aj Vilikovského text a jeho podoba na scéne - v dobrom zmysle slova útočí. Nastoľuje tradičné aj aktuálne otázky, vmetie do tváre výčitku aj posmech, ale divák ocení najmä duchaplnosť a bohatosť príbehu.
Témy, ktoré sa v hre otvárajú, sú národná hrdosť a národné komplexy, všetko, čím sa tu v strede Európy žilo a žije. A ako sa to premieta v živote jedného chlapa, navyše starnúceho. Kedysi sa v knihe "Pes na ceste" najviac páčili pasáže, kde Vilikovský písal, ako sa slovenskí spisovatelia ocitli v zahraničí na čítačke a ako sa tam správali. Bolo tam aj veľa neistoty smerom k vonkajšiemu svetu a veľa agresivity voči sebe navzájom či smiešnej malosti. Vilikovský to výborne pranieroval, nedištancoval sa, bol to jeho svet, ako aj v hre hovorí postava na začiatku predstavenia: svet literatúry, redigovania, konfliktu rôznych názorov, emócií, ambícií, úspechov a rozčarovaní.
Zostáva v pamäti aj príbeh lásky, ktorý bol nežný aj veľmi surový, mimoriadne zvláštny. Všetko to bolo aj na javisku, a to potešilo. Vilikovský sa jednoducho na javisku SND vyníma dobre, a vďaka za to aj medzinárodnému tímu, ktorý ho v takejto podobe znovuzrodil.
Hoci má Pavel Vilikovský mnoho fanúšikov, stále platí, že doma obyčajne nikto nie je prorokom, a tak aj tentoraz dobre padne, keď niekto povie: „Závidíme vám ho!“ A ukáže nám ho v objavnej plnej paráde.
