Stačí pár sekúnd a pokojná prechádzka sa môže zmeniť na nepríjemný zážitok. Nebezpečným môže byť akýkoľvek pes, bez ohľadu na jeho veľkosť alebo plemeno. Rozhodujúce nie je, ako vyzerá, ale ako sa správa.
V prípade, že vás pes pohrýzol, prípadne napadol vášho domáceho miláčika, máte ako poškodený právo domáhať sa náhrady škody. Za správanie psa vždy zodpovedá jeho majiteľ, držiteľ alebo osoba, ktorá ho práve vedie. Majiteľ alebo držiteľ psa sa môže zodpovednosti zbaviť len vo výnimočných prípadoch, ak preukáže, že urobil všetko, čo mohol, aby útoku zabránil. Zodpovednosť majiteľa sa nekončí ani za bránou jeho domu. Ak pes preskočí plot, ujde z pozemku a niekomu ublíži, zodpovednosť nesie vždy jeho majiteľ. Pozor však na situácie, keď k útoku prispel aj samotný poškodený. Ak napríklad psa úmyselne provokoval alebo zasahoval do jeho priestoru, majiteľ nemusí niesť plnú zodpovednosť.
Zákon však pamätá aj na situácie, keď k útoku psa dôjde v nutnej obrane alebo v krajnej núdzi, napríklad keď chránil seba, svojho majiteľa alebo sa snažil odvrátiť bezprostredne hroziace nebezpečenstvo. V uvedených prípadoch tak nejde o tzv. nebezpečného psa.
Najrýchlejším a najjednoduchším riešením je mimosúdna dohoda o náhrade škody. Znamená to, že sa s majiteľom psa dohodnete priamo na mieste alebo následne - napríklad si vymeníte kontaktné údaje a majiteľ vám neskôr preplatí náklady na ošetrenie, veterinárnu starostlivosť či poškodené veci. Ak sa však s majiteľom psa nedohodnete alebo odmieta prevziať zodpovednosť, prichádza do úvahy súdne vymáhanie náhrady škody.
Ako postupovať po uhryznutí?
Ak vás pohrýzol pes, je nevyhnutné, aby zviera prešlo veterinárnym vyšetrením v deň pohryzenia a 5. deň po príhode. Druhé vyšetrenie sa vykonáva práve z dôvodu, že vírus besnoty zo slín sa vylučuje už 3-5 dní pred prejavením klinických príznakov. Ak nejaví pes ani 5. deň žiadne príznaky, nemusíte sa obávať.
Pri menšom povrchovom zranení odporúčame miesto zranenia vypláchnuť vodou, vydezinfikovať a prekryť sterilnou náplasťou alebo obväzom. Ak vás pohryzol pri hre váš vlastný alebo iný pes, o ktorom máte stopercentnú istotu, že má za sebou všetky povinné očkovania, v prípade, že sa rana nezapáli, obvykle nemusíte navštíviť lekára. Ak je však poranenie vážnejšie a spôsobené dokonca neznámym psom, okamžite vyhľadajte lekára.
Do ôsmich hodín od uhryznutia by ste mali vyhľadať lekársku pomoc. Lekár bude chcieť vedieť viac o psovi, ktorý vás pohrýzol a ako sa to stalo. Tiež pravdepodobne ranu znova vyčistia, nanesú antibiotickú masť a predpíšu antibiotickú liečbu, ak je prítomné riziko z infekcie. Po každom uhryznutí by ste sa mali uistiť, že viete, kedy bola vaša posledná injekcia proti tetanu - a že je očkovanie aktuálne. Zatiaľ čo očkovanie proti tetanu je účinné na 10 rokov, lekár môže odporučiť preočkovanie, ak je rana špinavá a od poslednej očkovacej dávky uplynulo viac ako päť rokov. V závislosti od rany môže lekár odporučiť aj stehy. Vo všeobecnosti sa však rany po psoch nechávajú otvorené, aby sa zahojili, pokiaľ nie sú na tvári alebo ak by mohli zanechať obzvlášť vážne jazvy, ak by zostali nezašité.
Ak spozorujete niektorý zo spomínaných príznakov, čo najskôr vyhľadajte odborníka. Ten sa vás zároveň opýta, aké zviera vám ranu spôsobilo, či poznáte jeho majiteľa, prípadne či máte očkovanie proti besnote.
Riziko bakteriálnej infekcie a besnoty
Zhruba polovica psích uhryznutí zanesie baktérie, vrátane stafylokokov, streptokokov ako aj kapnocytofágy. Neočkovaní a divokí psi môžu tiež potenciálne prenášať besnotu, takže lekár bude chcieť vedieť podrobnosti o psovi, ktorý vás pohrýzol.
Besnota (rabies)
Besnota je vírusové ochorenie, ktoré dokáže potenciálne poškodiť centrálny nervový systém. Prenáša sa slinami uhryznutím. Príznaky besnoty sa u človeka prejavujú bolesťou hlavy, horúčkou, zníženou citlivosťou bolesti v mieste uhryznutia a mravčením v končatinách. V závažných prípadoch môže dôjsť k ochrnutiu, kóme až k smrti.
Pôvodcom ochorenia je vírus, ktorý má afinitu k nervovým bunkám. Do organizmu sa dostáva pohryzením besným zvieraťom, pretože sa vylučuje prakticky iba slinami chorého zvieraťa. Vnímavosť na besnotu je u jednotlivých druhov zvierat rôzna, v prírodných podmienkach sú prameňom nákazy predovšetkým mäsožravce a netopiere. Extrémne vnímavé na besnotu sú líšky a z hospodárskych zvierat hovädzí dobytok. Choroba je veľmi nebezpečná, pretože môže postihnúť všetky druhy cicavcov, teda aj psy a mačky a taktiež aj človeka.
V začiatočnej fáze besnoty u psa (1-3 dni) sa pes stáva apatický, neposlušný, schováva sa na tmavé miesta, neochotne plní rozkazy chovateľa alebo na ne vôbec nereaguje, prestáva rozlišovať známych ľudí od neznámych a podráždene reaguje na vonkajšie podnety. Psík je často nepokojný, líha si alebo vstáva, lapá akoby po vzduchu. Niekedy možno pozorovať aj svrbenie pohryzeného miesta. Jedným z typických príznakov je zvrátená chuť - zviera požiera rôzne predmety. V dôsledku ochrnutia hltana zviera nemôže prijímať potravu a piť vodu a začne slintať.
V druhej fáze sa prejavujú príznaky ochorenia výraznejšie. Zvieratá majú záchvaty zúrivosti, často si hryzú niektorú časť tela a usilujú sa utiecť. Ak sa im to podarí, utekajú bezcieľne na veľké vzdialenosti. V poslednom štádiu už ochrnú ďalšie svalové skupiny, zvieratá nevydávajú žiadny hlas a po poklese telesnej teploty pes uhynie.
U tichej formy besnoty, ktorá sa vyskytuje asi v 10-20 % prípadov, možno pozorovať len príznaky zo začiatočného štádia zúrivej formy. U mačiek sa prevažne vyskytuje tiež forma zúrivá.
Prevencia besnoty
Ochranná vakcinácia je jediným známym opatrením, ktoré vám v prípade poranenia besným zvieraťom dokáže zachrániť život a zdravie. Hoci sa besnota na Slovensku v posledných rokoch vyskytla veľmi ojedinele, po každom uhryznutí zvieraťom je potrebné myslieť na jej prevenciu. Ak je možné útočníka vyšetriť u veterinára, urobte to. Lekár potrebuje ochorenie vylúčiť alebo vám rovno podať vakcínu. Pokiaľ zviera po pohryznutí náhle zahynie alebo zmizne, dajte sa radšej ihneď zaočkovať.
Každý pes starší 6 mesiacov s pobytom na území Slovenskej republiky, musí byť zo zákona očkovaný proti besnote. Vlastník alebo držiteľ zvieraťa vnímavého druhu mäsožravca (pes, mačka, fretka, kožušinové zvieratá), je povinný v súlade s § 17 zákona č. 39/2007 Z. z. na vlastné náklady zabezpečiť pri zvieratách starších ako 3 mesiace jeho vakcináciu a revakcináciu proti besnote podľa vakcinačnej schémy výrobcu použitej registrovanej vakcíny (1 x ročne, 1x za 2 roky resp. 1x za 3 roky).
Vakcinácia a titer protilátok proti besnote
Na ochranu proti ochoreniu je nevyhnutný vývoj primeranej hladiny protilátok (vyšších alebo rovných 0,5 IU/ml séra). Jedinou spoľahlivou metódou špecifickej prevencie besnoty je imunizácia kvalitnou inaktivovanou vakcínou proti besnote. Jedným z ukazovateľov účinnosti použitých vakcín je výška titra neutralizačných protilátok u očkovaných zvierat (úroveň populačnej proti-besnotovej imunity).
Faktom je, že limit ochrany proti besnote je 0,50 IU / ml. Ak je hladina protilátok nižšia ako 0,50 IU / ml, potom sa musí zviera preočkovať proti besnote a 30 dní po vakcinácii znova skontrolovať zvýšenie titra protilátok. Na tvorbu špecifických protilátok po očkovaní vplývajú určité faktory, a to: plemeno, druh, vek, frekvencia očkovania proti besnote a podobne. Preto je sledovanie titra protilátok u zvieraťa po očkovaní proti besnote mimoriadne dôležité.
Štatút krajiny bez výskytu besnoty
V roku 2018 bola Slovenská republika na EK vyhlásená za krajinu bez výskytu besnoty. Vzhľadom na nepriaznivý vývoj situácie vo výskyte besnoty v rokoch 2022 a 2023 došlo k úprave štatútu Slovenskej republiky z pohľadu Európskej Komisie a príslušnej legislatíve. Na základe týchto pravidiel už nie je možné celé územie SR považovať za oficiálne bez výskytu besnoty. Štatút Slovenskej republiky ohľadom besnoty z pohľadu EK sa upravuje tak, že celé územie Slovenska s výnimkou okresov Humenné, Medzilaborce, Snina, Svidník, Stropkov, Vranov nad Topľou (Prešovský kraj), Michalovce, Sobrance, Trebišov (Košický kraj) je bez výskytu besnoty s plnením eradikačného programu. V uvedených okresoch platia opatrenia pri premiestňovaní.
TV JOJ Report - How to Prevent a Dog Attack / Reportáž TV JOJ - Ako Sa Ubrániť Útoku Psa
Ako postupovať pri náleze mŕtveho podozrivého zvieraťa
Pri náleze uhynutého vnímavého zvieraťa je vždy treba postupovať ako by sa jednalo o zviera besné. Aj zviera, ktoré zrazilo auto, mohlo byť besné v poslednom, paralytickom štádiu choroby. Vždy treba upovedomiť príslušnú Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu, v mieste nálezu takéhoto mŕtveho zvieraťa, ktorá potom podnikne všetky nevyhnutné opatrenia.
Odškodnenie za uhryznutie
Celkom určite je možné vymáhať škodu vzniknutú uhryznutím psa od jeho majiteľa alebo osoby, ktorá bola povinná sa o neho starať. Takýto postup možno uplatniť v trestnom a aj v občianskoprávnom konaní. Majiteľ útočiaceho psa vám môže nahradiť škodu za výdavky na liečbu, ale aj za psychickú traumu. Pri vybavovaní odškodnenia za uhryznutie psom budete potrebovať aj posudok lekára, ktorý vás ošetroval, prípadne vášho obvodného lekára. Odškodnenie však môžete vymôcť aj mimosúdne a dohodnúť sa s osobou, ktorá vykonávala dozor nad útočiacim psom, na súčinnosti.
Pokuty za priestupky
Za útok psa na človeka alebo iného psa, prípadne iné zviera hrozí v správnom konaní priestupcovi pokuta do výšky 165 eur. Nezabúdajte, pes nesmie byť na voľno pustený ani v lesoch. Priestupku sa dopustí ten, kto vedie psa, ak nezabráni útoku psa na človeka alebo zviera, alebo ak nezabráni inému spôsobu ich ohrozovania psom.