V prvom rade si treba uvedomiť, že za neposlušnosť psa nemôže sám pes, ale jeho majiteľ, a preto by sme ho nemali nijako trestať. Vždy prvýkrát hľadajte chyby, ktoré robíte pri výcviku Vy a nehľadajte ich na Vašom psíkovi. Zároveň si musíte uvedomiť, že nikto nie je dokonalý a aj pri výcviku psíka budete robiť nejaké chyby. Ako vždy, odmena, dôležitý krok pri akomkoľvek výcviku psíka. Zvieratá, momentálne konkrétne psy, náš ľudský život tak nechápu, preto ich musíme naučiť tie veci, ktoré po nich chceme. Čo je práve správne, čo nie je, skrátka ich musíme naučiť, ako to tu funguje.
Pri výcviku poslušnosti psíka si musíte uvedomiť, že nie je kam sa ponáhľať. Psík musí mať na výcvik dostatok času, všetko sa učiť pomalšie, aby to pochopil a nebol z ničoho nijako v strese. Trpezlivosť človeka pri akomkoľvek výcviku zohráva veľkú úlohu. Pokiaľ budete psíka učiť niektorý povel, čo sa týka poslušnosti a ovládateľnosti psa, tak si pripravte už vyššie uvedenú odmenu (hračku, maškrtu a pod.) podľa toho, čo má psík rád a je za to ochotný s Vami spolupracovať. Ďalej ak používate kliker, tak sa veľmi hodí. Pokiaľ nie, stačí nejaká slovná pochvala, u ktorej nebudete nijako meniť tón hlasu a vždy to bude rovnaké slovo (napr. - dobre, správne, výborne, áno a pod.).
Psíka povely a triky učte na nejakom pokojnom mieste, ktoré pozná a nebude ho nijako rušiť a ovplyvňovať v spolupráci s Vami. Keď bude psík daný povel či trik ovládať, skúste trénovať na iných miestach. Zo začiatku rovnako pokojných, ako bolo miesto, kde ste začínali a postupne psíka začnite brať na miesta, ktoré toľko nepozná, alebo ich nepozná vôbec, alebo miesta, ktoré sú hlučné. Ak váš pes neposlúcha, môže to byť nielen únavné, ale aj nebezpečné. Zastaviť psa, ktorý ignoruje vaše povely, je takmer nemožné.
Povely by mali prichádzať v správnom čase. Pes, ktorý práve vykonáva svoju potrebu, nemôže vykonať povel „K nohe!“. Odmena musí nasledovať ihneď po správnom správaní. Trvá určitý čas, kým sa pes naučí povel a poslúcha na slovo. Povely treba cvičiť pravidelne a na rôznych miestach. Dobrou správou je, že každý pes sa môže naučiť poslúchať. Najlepšie je, ak sa pes naučí základné povely ešte ako šteňa. Existuje mnoho výcvikových metód. Je vhodné navštíviť školu pre psov, kde skúsený cvičiteľ zistí, ktorá metóda bude pre vášho psa najúčinnejšia. Tréning by mal byť zábavou a mal by byť sprevádzaný pozitívnou motiváciou, napr. Správna chôdza na vodítku je tiež dôležitá. Pes by mal ísť vedľa vás, nie pred vami. Naučte psa odolať pokušeniam, ako sú hračky alebo krmivo. Ak pes ťahá na vodítku, vzdiaľte sa od objektu.
Úspech závisí od vašej trpezlivosti, dôslednosti a času, ktorý venujete výcviku. Nikdy nie je neskoro naučiť psa poslúchať. Niet pochýb o tom, že pes myslí, cíti a dokáže sa učiť. Robí to ale trochu ináč ako my - ľudia. Pripisovať psovi ľudské vlastnosti a duševné pochody je rovnako zradné ako ho degradovať na úroveň obyčajnej veci slúžiacej určitému účelu. Pes v sebe nezaprie svojho dávneho predka - vlka. Vlci sú spoločenskí tvorovia. Žijú v stálych komunitách, kde panuje pevný poriadok a vzorná spolupráca. Na čele stojí tzv. ALFA-VLK, ktorý riadi život a činnosť svorky, koordinuje lov a udržiava poriadok medzi svojimi podriadenými. Má tiež patričné výhody: vyberá si najchutnejšie sústa, najlepšie miesto na spanie, teší sa všeobecnej úcte a rešpektu.
Pes celkom prirodzene považuje za svoju svorku vás a ďalších členov vašej rodiny. Pes, ktorý má vo svojom pánovi síce prísneho, ale spravodlivého „šéfa“, sa rád uspokojí s podriadeným postavením. Ak ale dôjde k záveru, že vo veciach neexistuje žiaden poriadok a pravidlá, nezostáva mu nič iné, len vziať vládu do svojich labiek. Problémové správanie sa psov má svoje korene už vo výchove v mladosti. Roztomilá bezbrannosť šteniatok nás často zvádza k prílišnému rozmaznávaniu a ústupnosti. Hneď od začiatku určujte pravidlá hry vy! Nesmiete tolerovať žiadne prejavy neposlušnosti alebo agresie voči vám a členom vašej rodiny. Výhovorka, že „On to tak nemyslí!“, nie je správna. Pretože on to tak MYSLÍ!
Každý pes sa inštinktívne snaží zaujať v hierarchii svorky čo najvyššie postavenie. Správny „šéf“ svorky je pre psa hotovým požehnaním. Dáva mu pocit istoty a bezpečia, je preňho autoritou a oporou. Nevyhnutnou podmienkou fungovanie každého spoločenstva je umenie dohovoriť sa medzi sebou - dať najavo svoje pocity, nálady a zámery. Psi, ako zvieratá žijúce v svorke, majú veľmi dobre vyvinuté komunikačné schopnosti. Postojom, chvostom, očami, papuľou a zježením srsti. Okrem toho majú bohatý hlasový repertoár: štekanie, vrčanie, kňučanie, funenie, vytie, kvílenie a celú škálu ďalších zvukov.
Okrem samotného druhu vydávaného zvuku, je rozhodujúca tiež jeho výška, intenzita, zafarbenie, frekvencia. Podľa amerických štúdií sú údajne schopní rozlíšiť viac ako stovku slov. Či už je toto číslo pravdivé alebo nie, v každom prípade psi až neuveriteľne citlivo vnímajú tón ľudského hlasu, gestá, mimiku a emocionálne rozpoloženie. Už z nepatrných odchýlok v správaní dokážu vydedukovať vaše úmysly.
Celý deň chodíte po byte a pes pritom pokojne odpočíva na mieste. Potom sa zodvihnete z gauča - v vášho pohľadu úplne rovnako ako pred chvíľou - a pes už čaká pri dverách, že sa ide von. Základom harmonického vzťahu s vaším psom je porozumieť psej reči a dokázať pretlmočiť vlastné požiadavky do jazyka zrozumiteľného pre psa! Potom ste už spolovice vyhrali.
Zdroj: D. Aké pohladenie majú psy najradšej? Vaši známi majú nového psíka a chcete sa s ním zoznámiť: začnete sa mu milo prihovárať, zohnete sa, priblížite sa, naťahujete ruku, aby ste ho pohladili po hlave… A psík na Vás pozerá bez pohybu, neskôr uhýba pohľadom, oblizuje sa a zdvíha prednú labku. „Šikovný psík - vie čo je slušnosť!“ - pomyslíte si a pokračujete v zoznamovaní. Ešte než sa psíka dotknete, rýchlo cúvne. Možno ste takúto situáciu zažili aj Vy - väčšina psov síce miluje kontakt s ľuďmi, ale potrebujú ich najprv spoznať a začať im veriť.
V prvom rade sa otočíme bokom, alebo dokonca chrbtom a keď je to možné, čupneme si. Takéto chovanie by bolo voči ľuďom pri zoznamovaní vrcholne neslušné - psom však dodáva pocit bezpečia, pretože: „tá cudzia veľká osoba je zrazu menšia a ani sa na mňa nepozerá, nejaví o mňa záujem a bokom alebo chrbtom na mňa určite nezaútočí“. Všimnite si, že podobný štýl zoznámenia je pre psy bežný. Spravia okolo seba oblúk a obaja vlastne pristupujú k partnerovi od chrbta.
V tejto pozícii sa snažíme zotrvať a zároveň byť potichu, pokiaľ sa psík sám priblíži, očuchá si nás (možno aj opakovane) a sám spraví prvý fyzický dotyk. Byť potichu je dôležité, pretože psy sa prejavujú hlasom hlavne keď sú rozrušené. Takto sa im javíme ako spokojní a predvídateľní a začninajú nám ešte viac veriť. Čuchanie je pre psy veľmi doležitý zdroj informácii - vďaka ich schopnosti zacítiť feromóny. Vedia o nás zistiť akého sme pohlavia, či sme zdraví, aké je naše momentálne psychické rozpoloženie atď…
U psov je najväčším zdrojom feromónových informácii oblasť zadku a genitálií. Prirodzeným pohybom sa dotkneme psa na bočnej strane hrudníka alebo lopatiek, prípadne skúsime oblasť na konci hornej časti chrbta a začiatku chvosta. Vedeckým experimentom, kde sa vybraným psom monitoroval srdečný tep počas dotykov cudzej osoby v rôznych oblastiach tela, boli zdrojom spokojnosti práve oblasti boku hrudníka, lopatiek a konca chrbta. Najhoršie pocity mali psy, ktoré cudzia osoba chytila za krk, obojok, alebo ich popri hladení tlačila k zemi. O niečo menej stresujúce bolo hladenie po hlave a chytanie paciek - pokiaľ sa jedná o cudzieho psa, tento spôsob dotyku sa tiež neodporúča.
Pokial sa nejedná o prehnane bojazlivého psíka, mal by Vám tento návod pomôcť úspešne sa zoznámiť, začať správne komunikovať a vytvárať si vzťah s novým štvornohým kamarátom. Ak sme totiž psíkom už známi, stávame sa pre nich doslova zdrojom šťastia a tým pádom aj odmeny. Už pri zazrení obľúbeného človeka u psa stúpla hladina oxytocínu - hormónu, ktorým doslova meriame pocit šťastia. Po prihovorení sa stúpol oxitocín ešte viac a keď sa k tomu pridalo i pohladenie, hladina vystrelila najvyššie a držala sa tam ešte nejaký čas po skončení kontaktu.
12. Minulý týždeň bol pre mňa značne pracovný. Vypomáhala som, vybavovala a vzdelávala sa. A čaká ma ešte veľa vzdelávania. Zisťujem však, že čím viacej viem, tím menej viem. Rozmýšľala som ako Vám mám napísať o správnom držaní kontaktu so psom. Nie je to ľahké, lebo v prípade udržania kontaktu ide predovšetkým o cit. A táto schopnosť sa nedá naučiť zo dňa na deň. Vedieť cítiť, vnímať psa je veľmi dôležitá súčasť agility. Váš pes môže vedieť všetky prekážky, vy môžete vedieť všetky otočky, ale pokiaľ nepracujete v súzvuku so psom, často dochádza ku chybám na parkúre a k diskvalifikácii. V mnohých prípadoch vie zachrániť disk naučený “kontakt so psom”.
Psík sa dokáže držať na ruke, čakať na ďalší signál. Veľká výhoda je, že kontakt nemusíte trénovať priamo na parkúre. Aj vonku na prechádzke viete zlepšiť svoj kontakt so psom, či už je to tréningom okolo stromov alebo na lúke. Existuje veľa otočiek, ktoré treba naučiť psíka mimo parkúru a až potom aplikovať na trati. Keď učím otočku pred tunelom alebo za tunelom, isto chápete, že psík už tunel musí vedieť.
1. Nose touch (NT) - dotknutie ruky psovoda nosom. Toto je asi najznámejší spôsob. Ale veľa ľudí to alebo nepoužíva správne, alebo vlastne ani nevie, že ho môže použiť v agility. Keď učíte tento cvik, je veľmi vhodné, aby ho psík vedel na pravú i ľavú ruku. Pri kontakte v agility by mal sa psík dotýkať ruky nosom tak dlho pokiaľ nepoviete ďalší povel. Najprv sa učí kontaktu bez povelu, neskôr pridáte i zvolený povel a psík sa naučí držať kontakt s týmto povelom. Ak je to naučený správne, neskočí žiadnu inú prekážku pokiaľ nepoviete iný povel. NT na parkúre ukazujem natiahnutou rukou, dlaňou otočenou ku psovi.
2. Kuk sem, kuk tam. Udržiavať kontakt by mal psík i podľa toho, kam sa psovod pozerá. Keď budete robiť otočky na čelo, výmeny rúk pred psom, outy, alebo rôzne fínske otočky je dôležité pochopiť, že oveľa dôležitejšie než vaše ruky je pre psa váš pohľad. Tam kde psovod pozerá, na tu stranu sa pes priradí. Aj tréning kontaktu môžem aplikovať vonku na lúke bez prekážok. Tréning kontaktu spojíme s tréningom odloženia. Odložíme si psíka a ideme 10 krokov od neho. Ruky s hračkou alebo jedlom máme zložené na bruchu tak, aby ich psík nevidel. Potom mu napríklad cez pravé rameno povieme vypúšťací povel ale ihneď hlavu otočíme k ľavému ramenu. Ak sa psík správne priradí, vyberie si správnu stranu až potom dostáva hračku alebo pamlsok. Strany striedame. Zvyšujeme kritériá predlžovaním vzdialenosti od psa a viacnásobnou výmenou strán.
3. Driblujeme. Tento spôsob mi v minulosti vysvetlil jeden tréner. Aj toto je jedna z možností udržania, nadviazania kontaktu so psom. Zadriblujete a psík sa naučí, že má prioritne bežať ku mne a nie hľadať prekážku. Tento spôsob však používame hlavne keď je psík na zemi, keď neskáče.
4. Ruka u tela, ruka od tela. Ďalšia práca s kontaktom, ktorú si viete natrénovať mimo parkúr. Táto informácia sa bude hodiť pri vedení “na ruku”. Ruka u tela je signálom pre psa -buď pri mne čo najbližšie. Ruka od tela znamená choď odo mňa preč. Túto situáciu trénujeme pri točení dookola o 360 stupňov. Keď mám ruku pri tele, psík sa drží u mňa, ale keď ju dám ďalej od tela psík krúži okolo mňa vo väčšej vzdialenosti.
Verím, že som niektorým dala námet na tréning mimo cvičáku. Život so psom, ktorý je nepočujúci alebo slepý, si vyžaduje väčšiu dávku trpezlivosti, empatie a tvorivosti. Nasledujúce riadky ponúkajú ucelené informácie o tom, ako pomôcť nepočujúcim a slepým psom, aké signály využívať a ako zvládnuť ich výcvik.
Dobre zvolené gestá a orientácia podľa zmyslov
Dobre zvolené gestá sú základom. Pri nepočujúcom psovi je potrebné uvedomiť si, že informácie o svete získava najmä prostredníctvom zraku a čuchu. Komunikácia hlasovými povelmi tu prestáva fungovať, a preto je kľúčová práca s vizuálnymi signálmi, gestami či mimikou. Vďaka dobre zvoleným gestám dokáže nepočujúci pes reagovať na povely rovnako pohotovo ako pes počujúci. Obzvlášť dôležitým aspektom je zachovanie ostražitosti voči nečakaným situáciám: ak pes nepočuje, môžete ho nechtiac prekvapiť a vyvolať v ňom strach alebo obrannú reakciu.
Pred priblížením sa k psovi sa snažte urobiť jemný vizuálny signál, napríklad zľahka dupnúť nohou o zem, aby psík zacítil vibrácie. Podobne môžete použiť aj jemné dotyky či poklepanie po podlahe. Kvalitné vodítko a slovné navádzanie Slepotu zvyčajne sprevádza zvýšená potreba spoľahnúť sa na sluch a čuch. Veľkú rolu hrá najmä dôsledné usporiadanie priestoru, aby sa slepý pes vedel zorientovať a vyhol sa nárazom. Dôležité je nepresúvať nábytok bezdôvodne a ponechať psovi stály prístup k miske s vodou a krmivom na rovnakom mieste. V exteriéri psovi pomáha krátke, ale neťahavé vodítko a slovné navádzanie: spočiatku môžete upozorňovať na prekážky menami predmetov alebo jednoduchými povelmi „pozor“ či „stop“.
Ako prechádzky, majte na pamäti, že pes sa spolieha na iné zmysly než zvuk, a preto by ste mali byť pripravení opatrnejšie ho viesť: slepému psovi môžete napríklad vysvetľovať, kadiaľ kráčate, a nepočujúceho psa upozorniť na potenciálne podnety jemným potiahnutím či vizuálnym gestom. Komunikačné signály a gestá So psom, ktorý nepočuje, komunikujte najmä zrakom a dotykom. Začnite jednoduchými, jednoznačnými gestami. Môže ísť o vztýčený ukazovák, dlaň zdvihnutú do výšky či pokyn rukou k miestu, na ktoré chcete psa nasmerovať. Pri slepom psovi sa spoliehajte na slovné povely, tonáciu a hmat.
Hovorte pomaly a používané slová udržiavajte konzistentné. Dotyk ako gesto „sadni“ alebo „ľahni“ môže byť jemné položenie ruky na kríže psa či na predné labky, vždy však s opatrným a láskavým prístupom. Prispešenie výcviku Pre nepočujúceho psa je dobré využívať klikery s vibráciami alebo špeciálne vibračné obojky namiesto zvukových klikrov. Tieto vibrácie vytvárajú okamžitú spojku medzi správaním a odmenou. Vizuálne povely navyše zjednodušujú učenie rôznych trikov a základnej poslušnosti. Slepý pes reaguje na slovné povely v kombinácii s tým, že mu pomôžete navigovať sa dotykom. Vždy je dôležité odmeniť správne vykonaný povel - pochvalou, pamlskom alebo hladkaním. Výcvik vyžaduje viac opakovania, no vďaka dôslednosti a trpezlivosti dokážu aj tieto psy zvládnuť širokú paletu povelov.
Bezpečie a dôvera sú kľúčové: Nepočujúci alebo slepý pes môže spočiatku ľahšie prepadnúť strachu či stresu, a preto je dôležité pracovať na vzájomnej dôvere. Psy sú citlivé a rýchlo vycítia, ak ste nervózni či nahnevaní. Udržujte doma pokojné prostredie a predvídajajte možné situácie, ktoré by mohli psovi spôsobiť úzkosť.
Čo môžte vidieť na cvičisku? Sústredené výrazy majiteľov, kapsičky na pochúťky a psy, ktoré sedia pri ľavej nohe svojho majiteľa. Avšak, nikto učený z neba nespadol. Samozrejme, takémuto zdanlivému chaosu niekto musí veliť. Od toho tu stojí tréner psov. Hlavná výhoda zúčastňovania sa cvičáku je, že sa plne venuješ svojmu psovi. Na cvičáku sa musíš sústrediť aj ty. Pracuješ pod dohľadom odborníka a plníš jeho pokyny. V podstate sa na cvičáku učíš, ako učiť vlastného psa. Získanie a budovanie nových vzťahov je super výhodou, ktorú cvičák ponúka. Chceš to skúsiť? Chceš zlepšiť ovládateľnosť svojho psa? Super! Ostáva ti už len správne vybrať vhodného trénera. Orientovať sa môžeš podľa ohlasov iných známych psíčkarov alebo podľa recenzií na internete. Skvelým ukazovateľom vhodnosti trénera je aj tvoj samotný dojem z neho. Všímaj si ako reaguje na tvojho psa. Je ti nepríjemné, aké výcvikové pomôcky chce použiť na psa? Je nervózny alebo bojí sa tvoj pes pri výcviku? Neboj sa pýtať, nechaj si vysvetliť všetky nejasnosti. Ak nemáš dobrý pocit a nie si stotožnený s priebehom výcviku, ukonči to. Vyhľadaj si iného trénera. Ku mne! Tu a teraz. Prečo môj pes stále šteká?
NEPOSLUŠNÍ (SKRÁTENÉ ČASTI): Sordo, nepočujúci pes, ktorý rozumie posunkovej reči
Praktické poznámky k výcviku a bezpečnosti
- Najlepšie výsledky dosiahnete, keď výcvik začnete ešte ako šteňa a budujete pevné základy dôvery.
- Každý povel by mal nasledovať po správnom správaní okamžite; odmena motivuje a upevňuje návyk.
- Pri nepočujúcich a slepých psoch používajte vizuálne signály, tón hlasu držte konzistentný a dopĺňajte ich dotykom.
- Na verejnosti aj na mieste, ktoré pes nepozná, začínajte s kľudným prostredím a postupne zvyšujte zložitosti prostredia.
Oblečenie a vybavenie na cvičisko
Dobrá voľba je pevné vodítko, pohodlný postroj a primerané odměny. Tréner vyberá vhodné pomôcky podľa potreby psa a cieľa výcviku. Na cvičisku sa plne venujete vlastnímu psovi - vy a zároveň tréner dohliadate na správny postup a bezpečnosť.