Pre psov a najmä šteniatka sú ich ústa neoceniteľným nástrojom spoznávania sveta, podobne ako pre bábätká a keďže nemajú ruky, zubami ohmatávajú všetko okolo seba. Kúsanie a hryzanie je pre psov do veľkej miery prirodzenou činnosťou. Pomáha im preskúmať všetko, čo ich zaujíma. Ľudia majú pre podobné účely hmat a ruky, psy tlamu. Keď ale pravidelne sa vraciate domov s hrôzou, že váš psí miláčik zasa rozhrýzol vaše obľúbené veci alebo nábytok, je treba psa tento zlozvyk odnaučiť.
Aj keď sa vám niekedy môže zdať, že vaše šteniatko či pes vám to robí naschvál, jeho motívom nikdy nie je vám hryzením ublížiť. V skutočnosti si vôbec neuvedomuje, že vám spôsobuje bolesť, lebo sa ešte nenaučil ovládať silu stisku svojich čeľustí a nevie, že ľudská koža je tenká a citlivá. Túto lekciu sa psy učia vo svojej svorke hraním sa s ostatnými psami. Počas hry sa navzájom naháňajú, skáču po sebe, zápasia a hryzú sa. Ak je však hryznutie príliš silné a bolestivé, pes, ktorému bolo ublížené, spískne a prestane sa hrať. Náhly zvuk druhého psa zarazí a tiež na chvíľu zamrzne.
Vašou úlohou teda bude naučiť vášho psa, ako hrýzť jemnejšie, tak, aby vám neublížil. Postupujte takto: Keď sa so psíkom hráte a on vás hryzne prisilno do ruky, vydajte zo seba vysoký výkrik a nechajte vašu ruku ochabnúť. Náhly zvuk by ho mal vyplašiť a mal by na chvíľu prestať s hryzením. Ak prestal, pochváľte ho alebo ho aj odmeňte. Potom môžete pokračovať v hre, až kým vás nehryzne zase a vtedy opäť vykríknite a zopakujte celý proces.
Vaša prvá reakcia, keď vás pes prisilno hryzne, je pravdepodobne prudko odtiahnuť ruku alebo dokonca odskočiť. Hoci je to prirodzený inštinkt, v cvičení vášho psíka nepomôže, skôr naopak. Prudké pohyby ho pravdepodobne ešte viac podnietia k tomu, aby hrýzol, lebo sa mu bude zdať, že ruka v pohybe je súčasťou hry a bude ju chcieť chytiť. Namiesto myknutia skúste ruku jednoducho len zvesiť, akoby bez života, lebo s ochabnutou rukou nie je veľa zábavy. Kričanie na psa vám tiež nepomôže, pretože mu ním dávate pozornosť a tým ho odmeňujete.
Metódou vhodnou najmä pri dospievajúcich alebo dospelých psoch, na ktorých vykríknutie nefunguje, je stiahnutie sa. Keď vás pes pohryzie, stiahnite ruku a ignorujte ho 10 až 20 sekúnd. Ak vás chce ešte stále hrýzť, vstaňte a vzdiaľte sa od neho, alebo dokonca odíďte z miestnosti, ak je stále rozdivený. Po chvíli sa môžete vrátiť späť a znovu sa s ním začať hrať.
Prečo pes hryzie
Aby sme mohli psa odnaučiť kúsať veci, je napred treba pochopiť jeho motiváciu. Keď hryzie šteňa - pre šteniatko je prirodzené, že poznáva svet. Hryzanie je pre neho tiež hrou. Okrem toho okusuje veci preto, že mu rastú zuby. Mali by sme tento okamih vystihnúť a kúpiť mu vhodnú hryzaciu hračku, ktorá by mu pri raste zubov pomohla. V takom prípade psíka nevychovávame a nezakazujeme mu hrýzanie dovolených hračiek. Akonáhle ale zuby rásť prestanú, je treba začať s dôslednou výchovou.
Keď hryzie pes - dospelý pes môže hrýzť veci z rôznych dôvodov. Napríklad preto, že si tak zvykol a my sme vo výchove behom jeho šteňacích rokov zlyhali. Dôvodom ale môže byť aj to, že sa doma nudí, nemá dostatok podnetov, je smutný a cnie sa mu. V takom prípade môže hrýzť do nábytku, ohrádky alebo rozkúsať napríklad predložku či koberec.
Za hryzením sa často skrýva množstvo hravej energie, ktorú zo seba potrebuje šteňa dostať. Okrem toho hryzie aj preto, že mu rastú zuby. Mali by sme tento okamih vystihnúť a kúpiť mu vhodnú hryzaciu hračku, ktorá by mu pri raste zubov pomohla. Vhodné je (podobne ako u dieťaťa, ktorému rastú zúbky) vložiť hračky do mraziaka, pretože studené na rast zubov pomáha.
„V prvom rade je to strach. Každý pes sa pred ním snaží uniknúť. Najskôr zavrčí alebo zašteká. Ak to nefunguje, skúsi uhryznúť,“ hovorí odborník na psiu psychiku Juraj Ferko. Pes si osvojuje určitý model správania, vďaka ktorému sa zbaví podnetu, ktorý u neho vyvoláva strach.„Pes neskúša ani vrčanie či cerenie zubov, ale ide na najefektívnejšiu metódu, čiže pohryznutie. Vtedy ide o agresívneho psa alebo psa, ktorý útočí zo strachu,“ dopĺňa odborník. K agresivite u psa môže dôjsť pri ochrane teritória, hračiek či svorky.„Ak to okolie nechápe a nechá prejsť správanie psa do štádia, že hryzie, potom sa musí pátrať po príčine. Nerieši sa hryzenie, ale prvotná reakcia,“ hovorí Ferko. Ďalšia agresivita je takzvaná aktívna. „Tá je väčšinou vybudovaná u psov človekom. Používa sa pri útočných psoch, zásahových alebo ochranárskych. Všetky sú na začiatku konfrontované strachom alebo bolesťou,“ vysvetľuje.
Pes reaguje aj na to, v akom psychickom rozpoložení je majiteľ. „Ľuďom sa mení zloženie potu a pes to cíti,“ tvrdí. Až v 99,9 percenta prípadov vraj stojí za agresívnym psom človek. „Nemusí ísť o majiteľa, ale napríklad o chovateľa, útulok alebo prostredie, v ktorom vyrastal,“ dopĺňa Juraj Ferko.
Ako odnaučiť psa hrýzť
Je dôležité začať už v mladom veku, lebo takto bude celý proces ľahší a nebudete sa musieť báť veľkého nevychovaného dospelého psa, ktorý má omnoho silnejší stisk čeľuste, a tak je aj nebezpečnejší. Je dôležité odnaučiť každého psíka hrýzť, nielen veľké plemená, ale aj tie menšie. Aj keď je pes malý, ak sa neodaučil hrýzť veci a ľudí, môže narobiť kopec neplechy.
Šteňa je veľmi učenlivé. Väčšinou zlyhávame my ako ľudia, že často poľavujeme a nie sme dostatočne dôslední. Keď šteňa pristihnete, že hryzie vašu topánku, sveter, rohožku alebo kus nábytku, rázne a jasno ho napomeňte - zvolte si niektorý z povelov, ako je „nie“ alebo „nesmieš“, prípadne „fuj“. Viac než na slove záleží na tóne hlasu. Mladého psíka môžete tiež zaťahať za kožu na krku, pokiaľ hneď nepočúvne. Keď na váš povel zareaguje, privolajte ho k sebe a pochváľte ho. Nebojte sa pochvalu prehnať, zase pritom záleží na tóne hlasu.
Najdôležitejšie je všímať si správanie psa. Ak pes cerí zuby alebo vrčí, je len otázka času, kedy pohryzie. „Treba navštíviť odborníka. Stačí totiž malá chyba a môže sa to zhoršiť. Spolu s cvičiteľom sa dajú odstrániť všetky podnety, ktoré štartujú agresívne správanie,“ hovorí Ferko.
Ak je váš vlastný pes agresívny, odveďte jeho pozornosť sladkosťou alebo obľúbenou hračkou. Utekať pred psami nemá zmysel, podporujete tým jeho lovecký inštinkt. Neútočte aktívne na psa, je veľmi malá pravdepodobnosť, žeby ste uspeli. Treba byť skôr stuhnutý a čakať na reakciu psa. V žiadnom prípade psovi nepozerajte do očí.
Keď cudzí pes útočí na toho vášho, treba štvornohého miláčika postaviť za seba a spraviť tak optickú bariéru medzi útočným psom a svojím psom. Vtedy treba chrániť svojho psa až aktívne, čiže zdvihnúť jednu ruku alebo obidve ruky a spraviť dva-tri rázne kroky proti psovi a využiť takzvaný útok hlukom.
Vhodnou metódou je použiť špeciálny sprej, ktorý je bezpečný pre psov a obsahuje vône, ktoré psy obzvlášť nemajú radi. Môžete ho nastriekať na svoje ruky, nohy, ale aj oblečenie a nábytok, ktorý chcete ochrániť od psích zubov. Najskôr však budete musieť otestovať, či konkrétny sprej vášho psa naozaj odstraší, pretože nie všetky vône fungujú na všetky psy.
Hryzenie vodítka
Ako zabrániť tomu, aby váš pes hrýzol vodítko? Vykonaním akejkoľvek akcie by ste mali zvážiť, prečo to pes robí. Správanie je často znakom frustrácie alebo nadmerného vzrušenia. Pes nezvláda emócie. Riešením je skrátiť a napnúť vodítko, aby na neho pes nedosiahol a dať mu jasný pokyn, aby šiel u nohy „k nohe“. Zabaviť psíka - pre niektoré psy je prirodzené nosiť stále niečo v hube. Protyhryzacie vodítko - ďalšou možnosťou je kúpiť špeciálne vodítko, ktoré je vyrobené práve k tomuto účelu.
Agresivita u psov
Keď pes vrčí a šteká, škrípe zubami alebo dokonca kuše je to ťažká skúška pre spolužitie ľudí a psov. Ale prečo sú niektorí psi agresívni a iní nie? A čo sa dá urobiť, aby sa zabránilo agresívnemu správaniu? Isté je, že pes sa nerodí agresívny. Je pravda, že niektoré plemená psov majú vrodený väčší ochranný inštinkt a nižšiu prahovú stimulačnú hodnotu než ostatní psi. Ale sotva ktokoľvek z nich kusne bez rozmyslu. Odborníci vo výchove psov sa zhodujú, že každý pes (bez ohľadu na plemeno) sa môže naučiť správať spôsobom odpovedajúcim situácii. Pitbull, rotvajler alebo doberman nie je sám o sebe nebezpečnejší ako zlatý retríver alebo labrador. Príčiny agresívneho správania preto nájdeme skôr v správaní majiteľa než v dedičnosti.
Pes nie je zodpovedný za svoje správanie, ale je na majiteľovi, aby mu vysvetlil, čo sa od neho očakáva a ako sa má správať k ostatným zvieratám a ľuďom. To neznamená, že by ste sa mali utápať v sebaobviňovaní. Väčšina majiteľov psov sa nespráva zle zámerne, ale z neistoty, nevedomosti alebo nerozumejú zvieraciemu správaniu. Niekedy za agresívne správanie svojho psa nie ste zodpovední sami, ale niekedy sa pes správa agresívne po traumatických zážitkoch napr. dospelý pes z útulku. Je dôležité, aby ste poznali problém a snažili sa znížiť agresivitu svojho psa. Keď pes ohrozuje okolie alebo dokonca hrozí pokusaním ľudí alebo zvierat, musíte jednať! Existuje veľa odborníkov, ktorí Vás podporia, napr. trénery psov, psí psychológovia alebo terapeuti problémových psov. Nebojte sa túto pomoc využiť. Využiť pomoc nie je zlyhanie alebo známkou slabosti, ale skôr ukazuje na Vašu odvahu a silu prevziať zodpovednosť za svojho psa.
Psi nie sú agresívni z ničoho nič. Agresivita je vždy vyvolávaná trvalými alebo opakujúcimi sa negatívnymi pocitmi, obvykle hnevom alebo úzkosťou. Ale tiež bolesť, spôsobená chorobou, môže spôsobiť, že pes je citlivý alebo agresívny. Psi sa nestávajú kusajúcou beštiou, pretože sú nahnevaní alebo že cítia potešenie zo zastrašovania ostatných zvierat alebo ľudí. Agresívni psi, sú neistí psi, ktorí sa v určitej situácii cítia v nebezpečí. Príčiny tejto neistoty a neschopnosti zachovať sa podľa situácie, ako už bolo povedané, sú v ľudskom správaní k psovi. Izolovaný chov, nedostatočná socializácia a výcvik rovnako ako nevhodné správanie sú hlavné dôvody agresie psov. Zlé skúsenosti v minulosti, traumatické zážitky alebo chronická bolesť môžu tiež vyvolať hnev alebo strach a tak aj agresiu.
Čo robiť, ak pes vrčí
Keď na teba vrčí vlastný pes, pravdepodobne tvoja prvá reakcia bude, že ho chceš zastaviť. Môžeš dokonca na neho kričať, prípadne ho za vrčanie potrestáš. Prečo? Vzhľadom k tomu, že tvoj pes vrčí, snaží sa ti niečo povedať - obvykle sa necíti v situácií v ktorej je pohodlne alebo má strach. To znamená, že vrčanie psa je nielen prijateľné, dokonca je to žiadúca forma komunikácie. Ak bude pes za vrčanie niekoľkokrát potrestaný, naučí sa, že vrčať nemá, a v budúcnosti už nemusí dávať žiadny varovný signál, kedy bude potrebovať opustiť nepríjemnú situáciu. Trestom síce môžeš potlačiť zavrčanie, ale to nezmení emocionálny stav tvojho psa. Trestom môžeš poškodiť váš vzájomný vzťah.
Ak vieš, že tvoj pes môže po vrčaní zaútočiť uhryznutím, okamžite prestaň robiť to, čo robíš. Keď sa pes uvoľní, až potom sa vzdiaľ (odmeňuješ ho za pokojné správanie, nie za to, že vrčal). Čo spôsobilo, že mal pes strach alebo sa cítil nepríjemne? Vrčal pri strihaní pazúrov? Pri odobratí jedla? Chcel ísť dovnútra alebo naopak von? Skús byť kreatívny alebo vyhľadaj pomoc skúseného profesionálneho trénera, zameraného na pozitívne posilňovanie.
Psie vrčanie je symptómom väčšieho problému; je znamením, že pes má strach a neznáša danú situáciu. Vôbec nie je potrebné ho za vrčanie trestať, pretože ti chce svojim vrčaním povedať, že niečo nie je v poriadku. V prípadoch, kedy nie je možné situáciu spôsobujúcu strach tvojho psa meniť (návšteva veterinára alebo strihanie pazúrov), použi techniky ako rozptýliť jeho napätie. Myšlienka na záver - vrčanie u šteniatok, ktoré sa hrajú je zvyčajne úplne normálne a nie je potrebný žiadny zásah. A to dovtedy, ak nie sú viditeľné známky agresie.
Stres a úzkosť u psov
Nešvár dnešnej doby - stres. Poznáme ho my, bohužiaľ ho poznajú aj naši štvornohí kamoši. Psi, ktorí trpia separačnou úzkosťou, úzkosťou z odlúčenia, môžu byť skutočne mimoriadne deštruktívni, nie len voči majetku, ale aj voči sebe. Nervózni psi majú zase sklon pri rôznych podnetoch upozorňovať svoje okolie vycerenými zubami, prípadne chniapaním okolo seba. Pes v strese je zmätený, nechápe, čo sa od neho očakáva, sťahuje uši a chvost a má tendenciu od stresujúceho prvku utiecť.
Základom úspechu je silný vodca, teda vy. Ten, kto psíka podrží a ukáže mu, že veci, ktoré ho stresujú sú v poriadku a nemá sa čoho báť. Váš pokoj a sebaistota sú zdrojom k šťastnému životu psíka. Nervozita obvykle vyplýva z neistoty, strachu a nedostatku sebadôvery a dôvery ako takej. Väčšinou sa týka menších psíkov, ktorých máme, bohužiaľ, tendenciu chrániť pred všetkým, čo MY považujeme za nebezpečné.
Pevná a pokojná výchova, základný výcvik a dodržiavanie pravidiel neznamenajú nedostatok lásky. Ochraňovanie šteniat pred inými psami, prístup "nechytajte ho", keď chce šteniatko niekto pohladkať, toto u psov vyvoláva nedôveru k iným psom a nedôveru k ľuďom. To vedie k nervóznemu štekaniu a vrčaniu, keď sa priblíži iný pes, bez ohľadu na to, či je alebo nie je reaktívny.
Pokial na psíka kvôli chovaniu, ktoré vám nevyhovuje zvyknete kričať a dookola opakovať "fuj, fuj, fuj" alebo "nesmieš, nesmieš, nesmieš" a podobné "zákazové" slová, prestaňte s tým. Hneď. Krik nepomáha pri výchove ani výcviku ani najmenej. Ukážte psíkovi, aké chovanie od neho očakávate a odmeňte ho za to. Ignorujte chovanie, ktoré sa vám nepáči - skákanie, "žobranie" o jedlo a pod. a odmeňte slovne alebo fyzicky, keď chovanie zmení. Spojte mu všetko, z čoho je nervózny, s niečím príjemným: pochúťky, hračka, pochvala, podľa situácie.
Psa v strese spoznáme podľa reči jeho tela. Nekľudné prestupovanie z labky na labku, uši stiahnuté dozadu, strnulý postroj tela, stiahnutý chvost, zrýchlené dýchanie, až dychčanie, uhýbanie pohľadom a odvracanie hlavy, spomalené neisté pohyby. Stresovým faktorom môžu byť rovnaké veci ako u ľudí. Neznáme prostredie, nový člen domácnosti, sťahovanie do nových priestorov, priveľká spoločnosť ľudí, či psov. Taktiež tento stav môžu vyvolať nejasné alebo rozporuplné povely, ktoré im dávame my. Prípadne naše chovanie voči psom, kedy sa im snažíme pomôcť tým, že ich ľutujeme, chlácholíme, držíme ich čo najďalej od stresového faktoru, namiesto toho, aby sme im ukázali, že nie je dôvod na stres a my sme tu preňho, aby cez to prešiel bez paniky.
Ukážte psovi, že to, čo mu spôsobuje stres, je v skutočnosti neškodné. Ako jeho líder je na vás, aby ste sa postavili k situácii s rozvahou a pokojom. Ak je zdrojom stresu neznáme prostredie, spojte mu ho s príjemnými prežitkami. Máte k dispozícii viacero nástrojov, obľúbené hračky, pochúťky, hry, všetko, čo jeho mozog odvráti od stresového faktora.
Ak je to nový člen rodiny, postupujte rovnako, či už je to dieťa, nový psík alebo nové iné zvieratko, spojte mu jeho prítomnosť s príjemnými prežitkami a nezabúdajte venovať mu rovnakú pozornosť, ako novému členovi. Ak mu vadí veľké množstvo ľudí, pozvite domov čo najviac priateľov a známych, vyzbrojte ich hračkami a pochúťkami a požiadajte ich, aby ich okolo seba nenútene a kľudne pohadzovali, zatiaľ čo sa budú pohybovať v prítomnosti psíka. Samozrejme, začnite menším počtom ľudí, postupne ho zvyšujte. Ak má stres z väčšieho množstva psíkov, určite nie je dobrý nápad dať ho hneď do psej škôlky, či doviesť na cvičák, ale rovnako môžete požiadať ostatných majiteľov psíkov, aby sem tam pohodili nejakú pochúťku, keď budú prechádzať so svojim psíkom, prípadne vy zamestnajte mozog svojho psíka v prítomnosti ďalších psov obľúbenou hračkou a pod. Ozbrojte sa TRPEZLIVOSŤOU, takéto veci idú pomaly, ale úspech sa určite dostaví.
Separačná úzkosť
O separačnej úzkosti sa už popísalo veľa. Niektorí sú za to, že ide o vrodenú predispozíciu, iní sú presvedčení, že ide o získanú záťaž. Nech je to akokoľvek, je to niečo, čo sa veľmi ťažko zvláda a je to smutná a bolestivá skúsenosť pre psíka, aj pre milujúceho majiteľa. Avšak! Mnohí si chovanie svojho psa vysvetľujú ako separačnú úzkosť, pretože všade sa dočítate, že psík, trpiaci týmto stavom, je deštruktívny. Keď máte doma šteniatko a odchádzate z domu a šteniatko kňučí za dverami, nemusí ísť práve o úzkosť z odlúčenia, iba o bežný prejav "prekvapujúcej samoty".
Ak však psík kňučí a zavýja za dverami hodiny, to už nebude úplne v poriadku a je čas začať situáciu riešiť. Avšak najhoršími a jednoznačnými prejavmi úzkosti sú deštruktívne útoky na dvere, často okná a všetko, čo sa nachádza v okolí psíka v čase najhoršieho záchvatu paniky. Psík má tendenciu nájsť cestu von za každých okolností - ničí dvere, snaží sa dostať cez plot, často cez okná (pokiaľ sa tadiaľ dá dostať von, napr. z domu, garáže a pod.). Demoluje celé svoje okolie v panike a neskutočnom strese a napätí. Sú rozličné stupne, často to trvá 30 minút, ale sú prípady, kedy tento záchvat môže trvať aj hodiny.
Pokiaľ váš psík preukázateľne trpí akoukoľvek formou úzkosti, ideálnym riešením je vyhľadať ODBORNÚ POMOC. Nemáme na mysli trénera ani cvičák, ani odborné rady typu "strašte ho a on sa prestane báť". Ani veterinárna staroslivosť nie je to, čo máme na mysli, aj keď mnohí veterinári sa zaoberajú aj takýmito problémami psov, nemyslíme však lieky na upokojenie. Existujú ľudia, ktorí majú skúsenosti s korekciou chovania u psov, vedia trpezlivo vysvetľovať, ako postupovať a prečo a nebudú od vás očakávať výsledky za 3 dni, ani vás tlačiť do extrémnych výkonov a vyčítať vám, keď urobíte nechtiac chybu.
Dovtedy, alebo pokiaľ ide o miernejšiu formu úzkosti, minimálne dbajte na to, aby ste psíka nezatvárali do jednej miestnosti, kde už nemá čo zničiť, alebo aby nezničil viac. Psíkovi to nepomôže, bude sa zúfalo snažiť dostať aj z tej miestnosti a možno ešte intenzívnejšie a jeho psychika bude trpieť a mohol by si ublížiť. Sú známe prípady, kedy sa psík pokúsil dostať z domu cez okno na druhom poschodí domu a susedia volali o pomoc, lebo po streche behal splašený pes. Je úplne zbytočné zatvárať ho do klietky, aby si neublížil. Bude sa z nej snažiť dostať všetkou silou a sú psi, ktoré zdemolujú aj klietku a môžu si práve tam ublížiť. Nezatvárajte ich do garáže, sú známe prípady psov, ktorí postupne zdemolovali garážové dvere natoľko, že sa aj tak odtiaľ dostali von. Sú psi, ktorí sa snažia preskočiť plot tak zúfalo, že si ublížia fyzicky.
Nepristupujte k nim s ľútosťou a nesnažte sa urobiť "čo im na očiach vidíte" ako satisfakciu za to, že musíte odísť z domu. Nie je riešením psíka všade ťahať so sebou, vôbec neodchádzať z domu, odchádzať tak, aby vás "nevidel", nevracajte sa 5x, aby ste ich ubezpečili, že sa vrátite, nič z toho nepomôže a situácia sa bude postupne len zhoršovať.
Ako liečiť separačnú úzkosť u psov prirodzene
Ako postupovať pri odchode z domu
Odborná pomoc je na mieste, nakoľko ak ste doteraz s problémom nepohli, pravdepodobne neviete sami posúdiť, ako vážny problém je a ako dlho bude trvať ho odstrániť, resp. zmierniť na minimum. Ale vo všeobecnosti platí, že musíte byť mimoriadne trpezliví, robiť maličké krôčiky, ale nepoľavovať. Napríklad môžete všetky činnosti, ktoré sú spojené s vašim odchodom, všetku rutinu ako zobrať kľúče, obliecť si bundu, zobrať si tašku, obuť si topánky a pod. začať robiť počas dňa bez toho, aby ste reálne odišli. Panika v hlave psíka začína prvým krokom, ktorý vedie k vášmu odchodu. Takže prídite k vešiaku, zveste bundu, oblečte si ju, urobte 2-3 kroky, vráťte sa k vešiaku, bundu zaveste naspäť a choďte si sadnúť k stolu. O nejaký čas sa postavte, zoberte kľúče, zastrčte ich do zámky, zaštrkocte, znova ich vytiahnite, vráťte na miesto a sadnite si na gauč. Potom zase vstaňte, choďte si obuť topánky, pristúpte k dverám, počkajte pár sekúnd, vráťte sa, vyzujte si topánky a choďte si urobiť kávu:) Takto to opakujte čo najčastejšie, až kým psík prestane na tieto podnety panicky reagovať. Nezabúdajte však, že to musíte robiť pokojne a bez toho, aby ste tomu pripisovali akýkoľvek význam. Nechoďte psíka zakaždým chlácholiť a nežeňte sa k nemu pri každej zlej reakcii. Ukážte mu, že to nič neznamená a je to v poriadku. Pokiaľ vás to rozrušuje, najskôr sa upokojte vy, keď začne stúpať vaša nervozita z očakávania jeho reakcie, jeho reakcia bude bezprostredná a silnejšia. Nezosiľňujte jeho reakciu tým, že mu budete niečo vysvetľovať a pripravovať ho na to, čo idete urobiť.
Zoberte hračku, dajte ju psíkovi, ukážte ako funguje, alebo ako sa s hračkou môže hrať a keď sa začne hrať, choďte do vedľajšej miestnosti. Pokiaľ vás psík bude nasledovať, vráťte sa s ním späť (ideálne MIESTO viď. náš článok v blogu o pelechoch), opäť mu dajte hračku, pokojne povedzte zostaň a choďte znova do vedľajšej miestnosti. Opakujte až kým psík nezostane s hračkou na MIESTE. Majte na mysli, že nejde o bežného psíka, ktorý po dvoch usmerneniach urobí, čo od neho chcete. Môže to trvať naozaj veľmi dlho, buďte trpezliví a skúšajte to dookola. (Medzitým robte aj kroky s kľúčmi, bundou, topánkami a pod. viď vyššie.)
Keď sa vám to konečne podarí, je čas na ďalší krok, je čas opustiť byt/dom. Postupujte rovnako, ako pri odchádzaní do vedľajšej miestnosti, ale tentokrát naozaj odíďte z domu. Choďte o poschodie nižšie, či vyššie, odíďte k vedľajšiemu domu, podľa toho, či bývate v byte alebo v dome. Počkajte pár minút a vráťte sa späť. Pokojne a pomaly, bez stresu a nervozity, ukážte psíkovi, že sa nič nedeje a vy ste s tým v pohode a od neho očakávate to isté, lebo mu nehrozí nebezpečenstvo. Opäť nezabúdajte na to, že vaše psychické rozpoloženie je pre psíka mimoriadne dôležité! Opakujte až kým neuvidíte, že po návrate je psík na svojom mieste...
