Pes, mäsožravec z čeľade psovitých (Canidae), je najstarším domácim zvieraťom. Využívaný bol na stráženie domu a dvora, na ochranu a usmerňovanie paseného dobytka. Symbolizuje vernosť, ostražitosť a ušľachtilosť.
Aby bol pes ostražitý a zostal ostrý, nemal dostať med. Na Vianoce mal zožrať cesnak alebo osie hniezdo zapečené v posúchu. Z jeho správania sa predpovedalo počasie - pršať napríklad malo, ak pes žral trávu. Robili sa z neho aj ľúbostné veštby. V niektorých momentoch istých dní počas adventu, napríklad po zatrasení plota pred východom slnka na deň Ondreja, brechanie psa určovalo časť dediny, do ktorej sa dievča vydá.
Psovi sa pripisovalo spojenie so svetom mŕtvych. Silným brechaním mohol na čas odohnať smrť a odvrátiť skon chorého. Keď videl alebo cítil smrť, zavýjal s hlavou sklonenou k zemi. Ak vyhrabal pri dome jamu, niekto mal v ňom zomrieť. Ak psi zavýjali, mal byť v obci skoro požiar. Hádka v dome, vojna či nešťastie mali nastať, ak pes držal hlavu vzpriamenú hore. Ako čierny alebo biely pes sa ukazoval mŕtvy človek, oznamujúci blížiace sa úmrtie v rodine. V podobe čierneho psa sa mal zjavovať aj zmok alebo čert. Na začiatku 20. storočia sa napríklad na západnom Slovensku verilo, že čierneho psa využívajú bosorky na škodenie ľuďom. Podľa poverových rozprávaní z Chorvátskeho Grobu stával takýto pes o polnoci za dedinou na mostíku a dlábil pocestných.
Vzťah medzi človekom a psom je komplexný a plný fascinujúcich zistení. Ľudia sa všemožne snažia psom porozumieť a postupne prichádzajú s novými poznatkami. Najnovšie sa podarilo odhaliť ďalšie psie tajomstvo: psy sú skutočnými detektívmi a vedia odhaliť, či sa im dá dôverovať.
Psie tajomstvá odhalené
Odpoveď na túto otázku sa podarilo dosiahnuť pri štúdii na Kjótskej univerzite v Japonsku. Vedec Akiko Takaoka a jeho kolegovia chceli vedieť, či pes bude dôverovať tomu, kto ho oklamal. Počas experimentu majitelia psov poukázali na kontajner s jedlom. Pes sa k nemu automaticky rozbehol. Majiteľ mu však po otvorení ukázal, že sa tam žiadne jedlo neskrýva. Psík bol podvedený.
Už pred touto skúškou bolo známe, že psy na základe majiteľovho gesta bežia za objektom. To je dôkaz toho, že im veria a že vedia porozumieť ľudským gestám. Keď sú však gestá nejasné, pes môže byť nervózny a vystresovaný. Skúsite tento „trik“ prvýkrát, druhýkrát, no už po tretíkrát vám pes neverí a vaše gesto ignoruje.
Experimentu sa zúčastnilo 34 psov a všetci sa podľa denníka Animal Cognition Journal zachovali rovnako. Psy využili svoje predchádzajúce skúsenosti a jednoducho si v hlavičkách zakódovali, že daný človek je nespoľahlivý. Takaoka plánuje v experimente pokračovať, avšak teraz si chce vybrať iné zviera - konkrétne vlkov, pretože sú najbližšími príbuznými psov.
Pozorovanie ľudskej interakcie
Viacero výskumov tiež preukazuje, že psy pozorujú, ako ľudia komunikujú s ich majiteľmi. V experimente ich majitelia požiadali cudzích ľudí o pomoc. Neskôr sa títo ľudia snažili psov nakŕmiť a vtedy prišlo prekvapenie. Psy tých, ktorí sa k ich majiteľom správali hrubo, ignorovali a uprednostnili tých ľudí, ktorí ich majiteľom pomohli.
V ďalšej štúdii, ktorú publikovali Neuroscience a Biobehavioral Reviews, je uvedené, že psy jasne dokážu čítať komunikáciu medzi svojím majiteľom a cudzími ľuďmi. V experimente majitelia psov požiadali o pomoc dve skupiny ľudí. Psy okamžite zaregistrovali správanie týchto ľudí a tým, čo nevhodne komunikovali s ich majiteľmi, sa vyhýbali.
Práve tieto výskumy slúžia ako dôkaz, že psy dokážu čítať naše gestá a mimiku tváre. Naši štvornohí kamaráti sú oveľa inteligentnejší, ako si mnohí dokážu predstaviť. Treba vedieť však jednu vec: psy žijú pre súčasnosť. Nevracajú sa vraj do minulosti a už vôbec nerozmýšľajú nad budúcnosťou.
"Detská reč" a psí vývoj
Ľudia sa so psami často rozprávajú ako s deťmi, či už sú to šteňatá, alebo dospelé psy. Kým šteňatá si vysvetľujú našu pozornosť ako výzvu k hre, staršie psy sú k tomu ľahostajné. K mláďatám prenášame melodické, sladké slovíčka bez zmyslu miernym hlasom a nezáleží na tom, či ide o ľudí alebo o zvieratá.
Ale predovšetkým si pes vysvetľuje našu pozornosť ako výzvu k hre, ale jedine vtedy, ak je ešte šteňa. Ak však vnímame dospelé domáce zvieratá stále ako mláďatá a hovoríme na ne stále rovnakým spôsobom, zostáva dospelý pes k našej „detskej“ reči ľahostajný.
Vedci nahrali hlasy 30 žien, ktoré hovorili krátke vety typu „poď sem, miláčik!“ alebo „dobrý chlapec“, zatiaľ čo sa dívali na fotografie šteniat a dospelých psov. Keby totiž ženy hovorili ku skutočným zvieratám, improvizovali by a experiment by tak bol menej kontrolovateľný a nebolo by ho možné opakovať.
Potom vedci pustili nahrávky desiatim šteňatám a desiatim dospelým psom. Zistili, že len šteňatá reagovali a pribehli k reproduktoru s nádejným výrazom v domnení, že sa s nimi niekto bude hrať, akoby hovorené slová boli výzvou k hre. Rovnako šteňatá reagovali, keď počuli nahrávky, na ktorých ženy hovorili pri pohľade na dospelého psa. Hlas z reproduktora ich však zaujímal menej, keď ženy hovorili pri pohľade na človeka.
A dospelé psy? Vedci zatiaľ nedokážu dôvody toho správania psov vysvetliť. Otázka zostáva otvorená. Reakciu šteniat by asi bolo možné vysvetliť tou skutočnosťou, že „detská reč“ zrejme šteňatám pomáha pochopiť nové slová, podobne ako je to u detí. Túto hypotézu, ktorú iné štúdie spochybňujú, je však potrebné overiť, rovnako aj to, či reakcia šteniat je vrodená alebo získaná.
Prečo sú psy k bábätkám také jemné – je to hlbšie, než si myslíte
Problémy so správaním a ich riešenie
„Psa ľudia hneď priviažu a dajú na vôdzku len preto, že má zuby,“ hovorí Richard Ulianko, ktorý sa psom venuje už 30 rokov. Keď sa vrátil do rodnej Nitry, zistil, že 90 percent psov má poruchy správania, pretože nie sú socializované. Rozhodol sa preto začať poskytovať služby psieho psychológa.
Môžu psy trápiť podobné psychické problémy ako ľudí? Jasné. Hlavnú rolu v tom hrá najmä genetika. Keď sú rodičia šteňaťa ustráchaní, je veľká pravdepodobnosť, že ich šteňa bude rovnaké. Preto je veľmi dôležité vidieť rodičov šteňaťa ešte skôr, ako si ho prinesieme domov.
Jednoznačne dôležitý je prístup majiteľa. Hoci genetiku neoklamete, správnou výchovou dokážete zmeniť psa na nepoznanie. Treba si však vybrať vhodné plemeno - ku každému človeku sa totiž hodí iné. Keď psa vedieme nesprávnym spôsobom a nesocializujeme ho, môže z toho vzniknúť doživotná trauma pre človeka aj pre psa. Všetky psy sú inteligentné, žiaden nie je vyslovene hlúpy.
Ľudia k psiemu psychológovi často vedú nezvládnuteľné psy s rôznymi poruchami správania. Keď má pes akýkoľvek problém, rieši sa to tak, že sa pustí do svorky - ostatné psy ho „upracú“. Nie v zmysle, že by ho fyzicky napadli, ale dajú mu najavo, aké správanie je žiaduce a aké nie. Potom nastupuje psychológ, ktorý psa prevychová. Pred ním majú psy rešpekt.
Paradoxne, psí psychológovia vo väčšine prípadov nerobia psychológa psom, ale ich majiteľom. Pes síce má nejaké genetické vlohy, ale vždy je problém v človeku, v nesprávnom vedení a v „poľudšťovaní“ zvierat.
Prioritou je naučiť psa socializovať sa do prvého roka jeho života, potom sa to dá len veľmi ťažko. Nestačí klasický výcvik, hoci si väčšina ľudí myslí, že to stačí. Keď ľudia prídu s problémom a pýtajú sa, čo robia pre to, aby ho vyriešili, odpovedajú, že chodia na cvičák. To, že pes poslúcha povely, nemá so socializáciou nič spoločné.
Ľudia chodia na cvičák s trojmesačnými šteniatkami, pes sa naučí sadnúť, ľahnúť a majiteľ si myslí, že je vycvičený. Samozrejme, dá sa pracovať s každým psom. Pri všetkých platí zákon akcie a reakcie.
Napríklad, nedávno jeden pán volal, že „venčil“ svojho ročného labradorka a vtom, z ničoho nič, začali vybuchovať ohňostroje. Pes sa totálne zľakol, pomočil, povracal. Ušiel domov a odvtedy odmietal vychádzať von. Riešenie bolo veľmi jednoduché - najsilnejším pudom psa je žrádlo a sexuálne pudy. Zoberte misku so žrádlom pred bránu, a keď pes nevyjde, nechajte ho v pondelok o hlade. Na druhý deň už pes bude rozmýšľať, a ak nevyjde ani v utorok, určite vyjde v stredu. Na ďalší deň ho opäť nakŕmili na ulici, o päťsto metrov ďalej - a túto vzdialenosť postupne predlžovali, až napokon sám zašiel až na miesto, kde ho vystrašili tie ohňostroje.
