Pôvodná téma sa sústreďuje na históriu a význam čierneho pínk klobúka, ako aj na širšie súvislosti s tradičnými mužskými pokrývkami hlavy na Slovensku v období 19. a začiatku 20. storočia. V texte sa postupne prelínajú slovenské tradície klobúkov s európskymi a americkými fenoménmi, ktoré ukazujú, ako sa symbolika klobúka menila v čase a priestore a aký spoločenský význam mal nositeľ pokrývky hlavy v rôznych sociálnych kontextoch.
Historické formy a materiály tradičných klobúkov
9. 3. mužská pokrývka hlavy. Tradičné klobúky mali oblé dienko a dookola dohora vyhnutú striešku. Vo väčšine regiónov Slovenska v 19. storočí prevládali klobúky so širokou strieškou. V poslednej štvrtine 19. storočia ich postupne nahrádzali klobúky s užšou strieškou. Archívne pramene uvádzajú aj klobúky s vysokým homoľovitým alebo valcovitým dienkom. Každý región uprednostňoval inú formu klobúka. Z plsti ich na objednávku alebo na predaj na jarmokoch vyrábali mestskí klobučníci. Tradičné klobúky boli čierne. Proti premoknutiu sa klobúky natierali tukom, voskom, prípadne vajcami. Slamené klobúky, ktoré sa nosili v lete, najmä na južnom Slovensku sa vyrábali podomácky.
Dekorácie a sociálne významy
Súčasťou klobúka bola výzdoba okolo dienka, ktorú mohli tvoriť farebné stužky alebo šnúry, vtáčie perá a pierka z umelých alebo živých kvetov. Výzdoba rešpektovala vek nositeľa, príležitosť nosenia a regionálne zvyklosti. Dienko liptovského klobúka bolo zdobené vybíjanými remencami. Na goralskom klobúku v oblasti Oravy a Spiša to bola stuha s našitými morskými mušličkami. Klobúk v okolí Detvy zdobili kovové retiazky.
Prechod k priemyselne vyrábaným klobúkom a spoločenské pravidlá
V druhej štvrtine 20. storočia boli tradičné klobúky nahradené priemyselne vyrábanými klobúkmi, pre ktoré je charakteristické tvarované dienko stlačené nad čelom do hrotu a strieška vpredu vyhnutá dolu, a ktoré okrem čiernej farby mohli byť aj iných farieb. Dospelý mládenec alebo ženatý muž nemohol byť na verejnosti s nepokrytou hlavou. Muži skladali klobúk z hlavy len pri pozdrave, pri jedle, pri vstupe do domu alebo kostola, počas rodinných alebo náboženských obradov. Prejavovali tak úctu.
Historické spojenia s formou špičatých klobúkov a ich symbolika
Špičaté klobúky, ktoré museli nosiť zlobiví žiaci, vznikli a rozšírili sa najmä v 19. storočí. Z pôvodnej duns hat sa stala dunce hat. V Anglicku a Spojených štátoch existoval kuriózny spôsob trestania detí, no samotné špičaté čepice neboli vždy symbolom hanoby; naopak, podľa historických prameňov ich nosili aj ľudia s významnou mysľou a intelektom. John Duns Scotus, významný filozof a teológ zo Skotska, veril, že tvar klobúka uľahčuje prenos poznania do mysle a jeho diel sa stal základom „dunsmeni“ alebo študentov „scotismu“.
Symbol hluposti a rehabilitácia špičatého klobúka
Špičaté čepice sa v časoch moderného školstva stali symbolom pre žiakov, čo vyvolávalo stigma a posmešné označenie. Ku Klux Klan ich tiež využíval, čo viedlo k ich zosmiešneniu v súčasnej kultúrnej pamäti. Napriek tomu existovalo aj uznanie zo strany cirkvi - papež Ján Pavol II. dokonca blahořečil Dunsa Scotusa za jeho prínos k náboženskej teórii. Z historického hľadiska sa špičaté klobúky stali symbolom inteligencie aj hlúposti v rôznych obdobiach a kontextoch.
Moderné súvislosti a ukážky z múzejného a módneho kontextu
Slovenské múzeá a zbierky ukazujú širokú škálu klobúkov a čiapok: od klobúkov z plsti až po slamenné a cylindre, s množstvom názvov a techník. Zbierky SMD, Designum a ďalšie inštitúcie monitorujú vývoj značiek ako Tonak, Drutex, Moděva, Vkus, Tombo a ďalších. Na prelome dvadsiatych a tridsiatych rokov minulého storočia bolo v Bratislave množstvo obchodov s klobúkmi a živnosť modistiek, čo dokumentujú aj periodiká a reklamné inzeráty.
- Základné formy a materiály tradičných klobúkov výrobcov z plsti a z boxu pre jarmoky.
- Pravo na nosenie s ohľadom na spoločenské pravidlá a obradné príležitosti.
- Historické a kultúrne reakcie na nosenie špičatých klobúkov v zahraničnom kontexte.
Na získanie nového klobúka nebolo treba toľko peňazí ako na šaty, preto sa práve klobúk stal symbolom módnej premeny a individuálneho vkusu nositeľky. Ako potvrdzuje reklamný inzerát z časopisu Nová žena z roku 1938: „Na začiatku každej sezóny opatríme si najsamprv vždy klobúk, ktorý je mnoho ráz dôležitejší ako nové šaty.“ Väčšina menších modistiev etiketu na klobúk nenašívala, dnes je preto nemožné dopátrať sa bližších informácií o výrobcovi. Medzi značkami v zbierke patria Tonak, Drutex, Moděva, Vkus, Tombo či mená ako Jacques Mayer, J. Waldmann, Čekan, Ambrosová, Samuel Adler a ďalší.
| Aspekt | Opis |
|---|---|
| Materiály | plstené klobúky, slamenné klobúky |
| Dezorientácia dienka | nízka, stlačené nad čelom |
| Farebnosť | väčšinou čierne, neskôr aj iné farby |
| Regionálne špecifiká | rukopis dekorácií podľa regiónu |