Historická stopa kanárskej dogy siaha do roku 1526, kedy sa uvádzajú prvé zmienky o tomto type psa na Kanárskych ostrovoch. Prvým neoficiálnym chovateľom bol Pedro de Lugo, ktorý používal vtedy rasu nazývanú PERRO BASTO DE CANARIAS na ochranu stád hovädzieho dobytka a na bitúnkoch pre svoju silu k udržaniu kusov vybraných na porážku. Perro Basto sa tiež využíval na ochranu stáda pred útokmi túlavých psov, ktoré mohli zaútočiť na teľatá a osamotené kusy.
K vzniku kanárskej dogy významnou mierou prispel import rôznych plemien z anglických ostrovov. Perro Basto, ale hlavne Bardino, pôvodne z ostrova Fuerteventura, dodal povahu, stabilitu, silu a odvahu charakteristickú kanárskej doze, a tiež typické žíhané zafarbenie srsti. Od roku 1985 PPC je vystavovaný na výstavách v Tenerife a Las Palmas. V roku 1987 zväz chovateľov usporiadal medzinárodnú expozíciu, kde sa dala oficiálna prezentácia rasy Perro de presa canario.
Až do roku 1994 sa čakalo na oficiálne uznanie tejto rasy v Španielsku. Vďaka úsiliu zväzu chovateľov, ktorý sa rozhodol v roku 2003 zmeniť názov rasy z Perro de presa canario na Dogo Canario, sa už pes nevníma ako neľútostný zabijak (presa znamená v španielčine obeť). Kanárska doga, alebo Perro de presa canario, je plemeno, ktoré za posledných 6 rokov zaznamenalo najväčší prírastok do španielskej plemennej knihy.
Povaha a využitie
Povaha Kanárskej dogy je psy psychicky veľmi vyrovnaný a vedomý svojej sily. Kombinuje spoločenský charakter, statočnosť a oddanosť členom rodiny, ktorými svojím vrodeným inštinktom bráni. Má mimoriadne vlohy pre stráženie a tradične vedie a ovláda stáda dobytka. Temperament je vyrovnaný: je sebaistá, v rodine mierna (trpezlivá) a ušľachtilá, veľmi láskyplná voči svojmu pánovi, ale voči cudzím je nedôverčivá. Ak je v pohotovosti, jej počínanie je veľmi rozhodné a pohľad bdelý.
Vzhľad je mollosoidný, stredne veľký pes, s výrazne harmonickou konštrukciou tela, profil je pravouhlý a s čiernou maskou. Je robustný a má správne proporcie. Trup je ľahko obdĺžnikový, dlhší ako výška v kohútiku, čo je tendencia ešte zreteľnejšia u samcov. Srsť je krátka, dobre priliehajúca, bez podsady. Vyskytuje sa v žíhaných a plavých farbách; biela farba môže byť na hrudi, krku alebo hrdle, na prstoch, ale jej výskyt je žiaduce čo najmenej. Maska je vždy čierna a nesmie presiahnuť výšku očí. Psy dosahujú výšku 60-65 cm, sučky 56-61 cm. Minimálna hmotnosť psov je 50 kg, u sučiek 40 kg.
Starostlivosť a výživa
Srsť Kanárskej dogy nevyžaduje zvláštnu starostlivosť. Rovnako ako ostatné molossi vyžaduje kvalitné kŕmenie a doplnenie o kĺbovú výživu. Pri práci so šteniatkami je dôležitá kvalitná socializácia a dôsledná a spravodlivá výchova. Ak si zaobstaráte kanársku dogu ako prvého psa, je dobré zostať v kontakte s chovateľom alebo s niekým, kto má s týmto plemenom skúsenosti. Veľmi dôležité je ponúknuť šteňaťu veľa skúseností a kontaktov s ľuďmi, hlavne s deťmi.
Chovateľská stanica a praktické tipy
Pri výbere chovateľskej stanice je vhodné sledovať stabilitu línie a zdravie rodičov, vnímať, ako sa plemeno správa v kontakte s ľuďmi a deťmi, a vyžiadať si dokumentáciu o pôvode a očkovaniach. Zabezpečenie socializácie už od šteniatka zlepší ich zvládanie v rodinnom prostredí a pri styku s inými zvieratami.
DOGO ARGENTINO: DVOJMINÚTOVÁ HISTÓRIA
Krátka tabuľka kľúčových parametrov
| Parametr | Hodnota |
|---|---|
| Veľkosť | Psy 60-65 cm, sučky 56-61 cm |
| Váha | Psi aspoň 50 kg, sučky aspoň 40 kg |
| Srsť | Krásne krátka, bez podsady, žíhaná alebo plavá |
| Maska | Čierna |
| Temperament | Vyrovnaný, sebavedomý, oddaný rodine |
tags: #chovatelska #stanica #canarska #doga