Československý vlčiak čierny sfarbenie: vzhľad, história, povaha a starostlivosť

Slobodomyseľnosť, nezávislosť a tajomnosť, tak by sme mohli popísať toto plemeno. Vlčiaci sú veľmi inteligentní, ale prevažuje u nich účelové konanie. Zároveň sú nedôverčiví k cudzím ľuďom a zvieratám. Sú to výborní pozorovatelia, ktorí sa učia bez toho, aby ste si to uvedomovali. Musíte si preto od prvej chvíle dávať pozor na to, čo im dovoľujete alebo ukazujete.

História a pôvod

Vznik histórie tohto plemena sa datuje od roku 1955, kedy sa Ing. Karol Hartl začal zaoberať krížením Karpatského vlka s Nemeckým ovčiakom. Spočiatku bolo kríženie vykonávané ako vedecký experiment. O pár rokov neskôr sa však zrodila myšlienka vyšľachtiť nové plemeno a cieľom chovu bolo a je zachovať vlčí vzhľad, zdravie a pritom upevniť povahové vlastnosti pracovného psa. Prví kríženci vlčice Brity a nemeckého ovčiaka Cézara z Brezového hája sa narodili 26, mája 1958 v Libějoviciach. Šteňatá boli starostlivo sledované, vychovávané v rôznom prostredí, boli skúmané ich predpoklady na výcvik. V dospelosti bola znovu spájaná s nepríbuznými nemeckými ovčiakmi, takže s každou generáciou klesal podiel „vlčej krvi“ až na 6,25 % vo štvrtej filiálnej generácii.

Šteňatá prvej generácie sa vzhľadom aj správaním podobali vlkovi. Ich výchova bola obtiažna, výcvik bol síce možný, ale výsledky ťažko zodpovedali vynaloženému úsiliu. Vlčica Brita potom dala ešte základ druhej línie po spojení s nemeckým ovčiakom Kurtom z Václavky. Tretia línia vznikla spojením vlka Arga a sučky nemeckého ovčiaka Asty z SNB. V roku 1977 bola kríženka 3. generácie Xela z pohraničnej stráže krytá vlkom Šarikom, Šarik potom nakryl ešte sučku Urtu z pohraničnej stráže. Posledné priliatie krvi vlka sa uskutočnilo v roku 1983. Vlčica Lejdy zo ZOO Hluboká dala vzniknúť poslednej línii novo šľachteného plemena a otcom šteniat sa stal nemecký ovčiak Bojar von Shottenhof.

Československý vlčiak je veľmi aktívny pes, k cudzím nedôverčivý, hodiaci sa pre výstavy aj služobný výcvik. Výcvik je však ťažší ako u Nemeckého ovčiaka a ortodoxní výcvikári si toto plemeno kupujú málokedy. U ČSV ako sa niekedy Československému vlčiaku hovorí, prevláda takzvané „účelové správanie“, čo znamená, že bezduché opakovanie cviku od neho budete požadovať márne. Vyniká však veľkou vytrvalosťou, odolnosťou voči nepriaznivému počasiu a schopnosťou samostatne konať. Vernosť majiteľovi a svorke je takmer príslovečná a určuje aj výber plemena.

Vzhľad a proporcie

Československý vlčiak je plemeno väčšieho vzrastu. Dospelý pes dosahuje výšku minimálne 65 cm pričom suky asi 60 cm. Telo má obdĺžnikového rámca s pomerom 9:10 (výška:dĺžka). Srsť je hustá, rovná a odolná voči nepriaznivému počasiu; typické sfarbenie je žltosivé až striebornosivé so svetlou maskou. Počas zimy má hustú podsadu, ktorá ho chráni pred chladom, zatiaľ čo v lete je srsť kratšia a menej hustá. Uši sú trojuholníkové a vzpriamené; oči sú úzke, šikmé a jantárové, čo dodáva charakteristický výraz vlčiaka. Chvost býva nosený dole, vyniká však jeho nasadenie a tvar.

Hlava a trup zodpovedajú vlčiemu vzhľadu - typická je klinovitá hlava, dlhé končatiny a pevné labky. Vysoké, pružné končatiny a vzpriamené uši dopĺňajú celkový dojem mohutného, no elegantného psa s výrazným vlčím vzhľadom.

Povaha a temperament

ČSV je temperamentný a veľmi aktívny pes s mimoriadne vyvinutými zmyslami a orientáciou v teréne. Je veľmi naviazaný na rodinu či svorku a vyžaduje silné puto s majiteľom. Ako vlčieho pôvodu, aj u neho platí, že potrebuje skorú a dôslednú socializáciu, inak môže byť plachý alebo rezervovaný voči cudzím ľuďom a zvieratám. Vie byť veľmi učenlivý, no zvyčajne nerobí nič nasilu a nie je vhodné ho ťahať do drilu ako u niektorých iných plemien.

Je potrebné ho viesť s pevnou rukou, ale s citom a pozitívnou motiváciou. Vlčie inštinkty sú prítomné a vyžadujú pravidelnú fyzickú a psychickú stimuláciu. Pokiaľ vlk nie je motivovaný potravou, stráca záujem o povel. Ideálne je mať pre neho dlhé stopovacie vodítko na prirodzený pohyb a zabránenie nadmernému prenasledovaniu.

Pre koho je vhodný a kde býva najlepšie

Vzhľadom k jeho povahe a potrebám je ČSV vhodný najmä pre skúsených majiteľov, ktorí majú dostatok času na výcvik a socializáciu. Nie je to plemeno pre začiatočníkov a vyžaduje pravidelnú pútavú činnosť a psychickú stimuláciu. Ideálny je život na vidieku alebo v priestore s dostatkom miesta na beh a aktívne aktivity. Pes potrebuje pevné puto s majiteľom a nikdy by nemal zostať sám príliš dlho. Môže byť aj rodinným psom po správnom výcviku a socializácii, najmä ak má kontakt s deťmi a vie sa správať pokojne a vyvážene.

ČSV je vhodný aj ako spolupútnik pre psie športy či aktivity vyžadujúce rýchlu reakciu a vytrvalosť. Avšak vyžaduje to veľa času, dôslednosti a skúseností s výcvikom. Ak máte záujem o psa na ochranu alebo lovecké aktivity, ČSV môže takúto úlohu zvládnuť vďaka svojej uváženej ochote spolupracovať so svorkou, no vždy s primeranou socializáciou a vedením.

Starostlivosť, výživa a zdravotné aspekty

Starostlivosť o srsť nie je náročná, stačí pravidelné česanie počas obdobia presrsťovania. V období pĺznutia je vhodné kefovanie každý deň; počas iných období stačí menej. Dysplázia bedrového kĺbu sa u tohto plemena vyskytuje častejšie, pričom kompetentní chovatelia vykonávajú potrebné vyšetrenia. Základom výživy je dostatok bielkovín a tukov pre energiu a vytrvalosť; krmivo by malo obsahovať kvalitné mäso, ryby a zdroje omega-3 mastných kyselín. Dve denné dávky pomáhajú predchádzať tráviacim problémom a zabezpečujú správne vstrebávanie živín. Nie je nutné striktne zameriavať výživu na špeciálne krmivá, pokiaľ sú dodržiavané základné nutričné potreby, a psy dobre znášajú aj bežné kvalitné krmivá alebo BARF stravu.

Životný štýl a starostlivosť zahŕňa tiež pravidelné očkovanie, odčervovanie a starostlivosť o zuby, pazúry a uši. V rámci socializácie a výchovy je potrebné postupovať trpezlivo a dôsledne; psy tohto plemena potrebujú pevného, autoritného vedenia s primeranou motiváciou a pozitívnou spätnou väzbou.

Výcvik a socializácia

Výchova československého vlčiaka nie je jednoduchá, ale pri správnom prístupe a pravidelnom výcviku dokáže dosiahnuť vynikajúce výsledky. Dôležité je vybudovať si vo psovi prirodzenú autoritu majiteľa už od šteňaťa a umožniť mu získať skúsenosti ako „najnižšie postavený“ člen svorky. Krátke, čerstvé lekcie a jasné pravidlá s pozitívnou motiváciou sú najúčinnejšie. Výcvik by mal byť prispôsobený individuálnym potrebám psa, pretože každý jedinec má svoje tempo učenia. Ak sa rozhodnete pre aktívne plemeno a máte skúsenosti, výcvik môže byť zábavný a motivujúci pre obe strany.

Krížence, plemenitba a uznanie

Vznik plemena je úzko spätý s historickými pokusmi o kríženie vlka s nemeckým ovčiakom a s regulovaním chovu až k oficiálnemu uznaniu. Oficiálny prvý klub vznikol v roku 1981, plemeno bolo uznané v roku 1989 FCI ako československé národné plemeno a neskôr získalo aj medzinárodné uznanie.

Tabuľka a praktické dáta

Infografika

Kde ho nájdete a čo skúmajú chovatelia

V súčasnosti je ČSV veľmi obľúbený na Slovensku a v Českej republike; oficiálne sa zaraďuje medzi slovenské národné plemeno a zaujíma významné miesto v kynologických kruhoch. Príprava na šteniatko zahŕňa výber dôveryhodného chovateľa, očkovanie, čipovanie a sociálnu prípravu šteniat pred odchodom do nového domova. Zodpovedný chovateľ vám predá šteniatko s PP a poskytne všetky potrebné informácie o zdravotných testoch a vhodnom výcviku.

Video

Farebná a pohybová variabilita

Mohutná a odolná srsť, sezónna zmena srsti a svetlá maska zohrávajú dôležitú úlohu v vzhľade plemena. Vlčie prvky sú často viditeľné aj v pohybe - harmonický klus, dlhé končatiny a štíhle telo vytvárajú elegantný, no výkonný dojem. Srsť je v zime bohatšia a chráni pred chladom; v lete sa zredukuje a stáva sa ľahšou na nosenie.

Meta opis a kľúčové slová

tags: #ceskoslovensky #vlciak #cierny