Československý vlčiak bol vyšľachtený skrížením karpatského vlka a nemeckého ovčiaka ako plemeno pre potreby stráženia západných hraníc ČSSR. K prvému kríženiu došlo v r. 1957, následne vzniklo niekoľko línií takýchto krížencov, ktorí buď išli do služby alebo boli predávaní civilným chovateľom. V šesťdesiatych rokoch 20. storočia bol chov tohto plemena povolený iba v chovateľskej stanici PS v Malackách. Z politických dôvodov bol chov tohto plemena v r. 1968 zastavený, následne však boli vytvorené podmienky pre ďalší chov československého vlčiaka. Návrh budúceho štandardu tohto plemena vznikol v r. 1966, no Zväz pre spoluprácu s armádou registráciu krížencov zamietol. Klub sa po dlhých peripetiách podarilo založiť v r. 1981, kedy bol československý vlčiak v Prahe zapísaný do hlavnej plemennej knihy. Československý vlčiak bol v r. 1982 Federálnym výborom chovateľských zväzov ČSSR uznaný za národné plemeno. V r. 1999 bol uznaný aj FCI.
História, vznik a organizácia chovu
Pod vedením Ing. Karla Hartla sa projekt vyšľachtenia plemena začal v roku 1955. Prvé krížence sa narodili v CHS Libějovice zo spojenia vlčice Brity a nemeckého ovčiaka Cézara z Březového hája. Narodilo sa päť šteniat (1 pes a 4 suky). Z Bertiných šteniat sa v ďalšom chove uplatnila suka Berta, ktorá odchovala v CHS Šamorín niekoľko generácií krížencov druhej filiálnej generácie. Druhá línia vznikla z potomkov vlčice Berty a nemeckého ovčiaka Kurta z Václavky. Tretiu líniu tvoria kríženci vlka Arga so sukou nemeckého ovčiaka Asta z SNB, ktorí sa narodili v roku 1968 v CHS polície v Býchorech.
Už prvé krížence boli podrobované výcviku a testované na schopnosť sociálnej väzby na človeka. Psy boli buď zaradené do služby, alebo ich predávali civilným chovateľom. V 60. rokoch 20. storočia bol chov ČSV na Slovensku organizovaný iba v chovateľskej stanici PS v Malackách pod vedením majora Františka Rosíka. V roku 1968 došlo k zmene vo funkcii náčelníka kynológie PS a program chovu krížencov bol zastavený. Mjr. Rosík a členovia Bratislavskej brigády PS však vytvorili podmienky pre ďalší chov československého vlčiaka. V roku 1974 obohatil chov ďalší vlk Šarik, ktorého potomkovia sa uplatnili aj v civilnom chove.
Po rokoch peripatií vznikol v roku 1981 Klub Československého vlčiaka a o rok neskôr bol plemeno uznané Federálnym výborom chovatelských zväzov ČSSR za národné plemeno. V tejto dobe sa už do Česka znovu dovážali šteniatka zo Slovenska. FCI uznala československého vlčiaka v roku 1989.
Vzhľad, charakter a temperamant
Československý vlčiak je stredne veľký pes s obdĺžnikovým telom a pripomína vlka. Výška v kohútiku je minimálne 65 cm u psov a 60 cm u fien, horná hranica nie je stanovená. Telo má dlhé predné aj zadné končatiny, rovný chrbt a hlboký hrudník. Charakteristické sú karpatské vlčie rysy: jantárovo-žlté, úzke a šikmo osadené oči, svetlá maska a svetlé škvrny nad očami, vzpriamené trojuholníkové uši. Chvost je vysoko nasadený a pri vzrušení sa môže dvíhať do kosákovitého tvaru. Srsť je hustá, rovná a priliehavá, v zime s mohutnou podsadou.
Vlčiak je veľmi inteligentný, temperamentný a silno orientovaný na rodinu alebo svorku. Má pevné puto s majiteľom, avšak jeho samostatné uvažovanie a rýchle reakcie z neho nerobia ľahko ovládateľné plemeno. Potrebuje dôslednú socializáciu od šteňaťa a citlivý, trpezlivý prístup. Nevhodné je cvičenie krikom alebo drilom; vlkovej krvi sa vyrovnáva iba vytrvalým a konzistentným vedením.
ČSV má výrazný lovecký inštinkt a vysokú úroveň vnímania prostredia. Potrebuje veľa pohybu a psychickú stimuláciu; ideálne býva na vidieku so zabezpečeným priestorom na beh. Plemeno býva ťažšie vychovateľné, no pri správnom vedení dokáže spĺňať nároky na spoločenské aj pracovné aktivity; väčšinu negatívnych čŕt pritom možno minimalizovať včasnou socializáciou a správnym vedením psovoda.
Chov, výstavné požiadavky a podmienky uznania plemena
Pre získanie statusu CHOVNÝ/CHOVNÁ musí československý vlčiak na Slovensku spĺňať tieto kritériá v tomto poradí: plemenná príslušnosť osvedčená preukazom pôvodu, u ktorého sú známe všetky generácie predkov ku 1.6.1999 (deň medzinárodného uznania plemena FCI), úspešné absolvovanie zvodu mladých (nie je povinné), RTG - vyšetrenie bedrových kĺbov na dyspláziu s hodnotením A až B / podmienky pozri ďalší súbor, SVP - vytrvalostná pracovná skúška - minimálne prvého stupňa - 40 km, SVP I alebo akákoľvek skúška IGP, výstava - absolvovanie minimálne jednej výstavy, ktorá je odporúčaná klubom (Club, European alebo ďalšie). Pri medzinárodných výstavách sa posudzuje mimo iného aj špeciálna pracovná trieda a podmienky získania titulov.
Disciplinárne pravidlá výstavného poriadku vychádzajú zo štandardov FCI, pričom výstavný poriadok upravuje práva a povinnosti vystavovateľov a rozhodcov. Výstavné triedy zahŕňajú šteniatka (3-6 mesiacov), dorast (6-9 mesiacov), mladých (9-18 mesiacov), strednú (15-24 mesiacov), otvorenú (od 15 mesiacov), pracovnú (od 15 mesiacov, s uznanou skúškou z výkonu) a šampionov, veteránov a ďalšie špeciálne triedy podľa propozícií výstavy. Na medzinárodných výstavách je trieda pracovná otvorená len pre plemená, pre ktoré sa vyžaduje skúška z výkonu na Medzinárodného šampióna krásy (CACIB).
Ocenenia na výstavách sú označené známkami: veľmi nádejný (dobré pre dorast), nádejný, výborný, veľmi dobrý, dobrý, dostatočný, nedostatočný. Tituly zahŕňajú víťaz triedy, CAJC, CACIB, CAC, Víťaz Slovenskej republiky, Klubový víťaz, Best of Breed (BOB), Best of Group (BOG) a ďalšie, podľa pravidiel konkrétnej výstavy a organizácie. Zmeny a doplnenia sa schvaľujú prostredníctvom SKJ (Slovenskej kynologickej jednoty) a príslušných organizácií FCI.
Výcvik a starostlivosť o výživu
ČSV je veľmi náročné plemeno, ktoré vyžaduje dôslednú socializáciu, konzistentný a citlivý prístup k výcviku a pevného psovoda. Výcvik je efektívny pri krátkych, pestrých lekciách a s jasnými pravidlami a pozitívnou motiváciou. Pes si dobre pamätá skúsenosti a rýchlo odhalí nekonzistentnosť človeka. Základom spolužitia je skorá a premyslená socializácia s rôznymi prostrediami, povrchmi, dopravným ruchom, ľuďmi a zvieratami bez nútenia. Pri výžive je dôležité zohľadniť jeho veľkosť a rast; štenatá rastú veľmi rýchlo a potrebujú dostatok živín pre správny vývoj pohybového aparátu. Srsť je vlhká a hladká, kŕmna dávka by mala byť dvakrát denne, pričom je vhodná aj kĺbová výživa. V strave je vhodné zohľadniť, že tieto psy majú vlčie inštinkty a občas vyhľadávajú surové mäso. V záujme zdravia je potrebné dbať na stav zubov, pazúrov a uší, a tiež zabezpečiť pravidelnú hygienu a veterinárnu starostlivosť.
Tipy a odporúčania pre chovateľov a majiteľov
- Šteňatá by mali zostať s matkou aspoň osem týždňov; v niektorých krajinách platí zákon o minimálnom pobyte s matkou.
- Chovateľ by mal preukázať pôvod, očkovanie, odčervenie a čipovanie šteniat, ako aj zdravotné testy a rodokmeň.
- Pred kúpou si overte čistotu prostredia chovateľskej stanice a sociálny vývin šteniat a matky.
- Štandard plemena a výstavný poriadok sa riadi FCI a SKJ; dohodnuté podmienky výstav sú uvedené v propozíciách každej výstavy.
- Plemeno je vhodné skôr pre skúsených psovodov, ktorí majú čas na pravidelný pohyb, socializáciu a premyslený výcvik.
Vizuálne prvky k článku
Ľudstvo Príbeh nás všetkých: Domestikácia psa | História
Vplyv výstavného systému na propagáciu plemena
Československý vlčiak sa stal oficiálne uznaným plemenom nielen na Slovensku, ale aj v Českej republike. Vznik a podpora klubov v 80. rokoch 20. storočia vytvorili stabilnú plemennú základňu a organický rast chovu na Slovensku a v Českej republike. FCI uznala plemeno v roku 1989 a samotný štandard bol postupne integrovaný do medzinárodného systému výstav.
Typické problémové oblasti a praktické odporúčania
- Výchova a socializácia: nezaobídete sa bez dôsledného socializovania od šteňaťa; vlkovej krvi je potrebné dbať na pozitívnu motiváciu a vyhýbať sa drilu.
- Aktivita a priestor: plemeno potrebuje veľa pohybu a priestoru; vhodné je bývanie na vidieku alebo v dome so záhradou.
- Práca a účel: psy sú využívané na stráženie, služobnú kynológiu a ako pracujúci partner pri rôznych činnostiach; vyžiadajú si vodičstvo a jasné pravidlá hierarchie.
- Zdravie: sledovať problémy s bedrovými a lakťovými kĺbmi, pravidelné veterinárne prehliadky a očkovania.
Krátke súhrny kľúčových faktov
Československý vlčiak je veľký, pomerne mohutný pes pripomínajúci vlka, s obdĺžnikovým trupom, dlhými končatinami a výraznou energiou. Výška psa je minimálne 65 cm, feny minimálne 60 cm. Ide o plemeno s významnou orientáciou na svorku, ktorá vyžaduje pevný vzťah s pánom a veľa fyzickej aj psychickej stimulácie. Jeho výcvik vyžaduje citlivý a trpezlivý prístup, narodený z poznania, že jedinec reaguje na motiváciu a pozitívny prístup.
tags: #ceskoslovensky #vlciak #poziadavky #na #vystavu