Bulteriér je plemeno psa, ktoré si získalo srdcia mnohých milovníkov psov po celom svete. Jeho jedinečný vzhľad, energická povaha a oddanosť rodine ho robia výnimočným spoločníkom. V tomto článku sa ponoríme do histórie tohto fascinujúceho plemena, preskúmame jeho charakteristické črty, povahu a poskytneme užitočné informácie o starostlivosti.
História plemena
História anglického bulteriéra siaha až k starým bojovým psom dogovitého typu. Tieto psy boli pôvodne využívané pri lovoch a neskôr pri zápasoch, ktoré boli v Anglicku obľúbenou zábavou až do roku 1835. Cieľom vtedajšieho chovu bolo získať psa s vynikajúcimi bojovými vlastnosťami, ktorý by bol pripravený usmrtiť čokoľvek. Na dosiahnutie tohto cieľa sa krížili rôzne plemená psov, pričom kľúčovou kombináciou bola zmes buldogov a teriérov, známa ako "bull and terrier".
Vtedajší buldoci boli známi svojou obratnosťou, vytrvalosťou, širokým hrudníkom, širokou lebkou a silnými čeľusťami. Teriéry, na druhej strane, boli menšie psy, ktoré sa používali na lov škodnej zveri, ako sú potkany. Výsledkom kríženia týchto dvoch typov psov bol pes s papuľou lepšie prispôsobenou na hryzenie a trhanie. Okolo roku 1820 sa objavil typ psa nazývaný "paddington bullbaitingbullterier".
Za vyšľachtenie moderného bulteriéra sa významne zaslúžil James Hickins v druhej polovici 19. storočia. Jeho cieľom bolo vyšľachtiť bieleho bojového teriéra, čo sa mu nakoniec podarilo. Vtedajším psom sa pravdepodobne kupírovali uši, no po zákaze tejto praktiky sa chov uberal smerom k menším ušiam, až sa dosiahlo charakteristické vzpriamené ucho.
Bulteriér v klasifikácii FCI patrí do skupiny III a sekcie III. Predpokladá sa, že predchodcami tohto plemena sú dnes už neexistujúci starý anglický biely teriér a manchesterský teriér. Prvé opisy bulteriérov pochádzajú z prelomu 17. a 18. storočia. Tieto psy sa na výstave objavili v roku 1862 vďaka Jamesovi Hinksovi, ktorý je považovaný za otca plemena.
Plemeno bulteriér vzniklo ako kríženec starého typu anglického buldoga, bieleho anglického teriéra, ktorý vymrel okolo roku 1880, a dalmatína. Systematický chov plemena bulteriér začal okolo roku 1850 majiteľ obchodu so zvieratami James Hinks z Birminghamu v Anglicku. Predpokladá sa, že bulteriéra považoval skôr za spoločenského než bojového psa. V šesťdesiatych rokoch sa stala obľúbenou biela farba, preto bol bulteriér systematickým vyraďovaním strakatých jedincov a krížením s dalmatíncom vyšľachtený na čisto bieleho. Dodnes sa však udržali aj farebné varianty.
Vzhľad
Dnešné bulteriéry sú stredne veľkí, mimoriadne svalnatí a mohutní psi, často nazývaní "gladiátori medzi psami". Ich výška v kohútiku sa pohybuje v priemere od 53 do 55 cm. Sfarbenie by malo byť čisto biele alebo rôzne farebné, pričom farebné plochy musia prevládať, s bielymi značkami alebo bez nich. Vedľa svojej pevnej a mohutnej stavby tela bulteriér zaujme svojim charakteristickým tvarom lebky.
Štandard opisuje lebku ako "pri pohľade spredu má vajcovitý tvar, všade je dobre vyplnená, bez akýchkoľvek priehlbín. Profil sa jemne skláňa smerom k nosu." Charakistický je pre nich tzv. "down face" - úklon lebky, alebo po slovensky klabonos. Tento jedinečný tvar hlavy, spolu s malými, šikmými, trojuholníkovými očami a vzpriamenými ušami, dodáva bulteriérovi nezameniteľný vzhľad.
Bulteriér má silne stavanú a svalnatú postavu. Chrbát je mierne zaoblený a hrudník je široký a dlhý. Dospelí jedinci majú veľkosť 35-50 cm a hmotnosť 20-35 kg. Tieto štvornožce majú veľmi krátku, priliehavú, lesklú srsť, ktorá je tvrdá na dotyk. Podsada sa vyvíja iba v zime. Najbežnejšie sú čiernobiele psy, menej často žíhané, plavé a trikolóry. Oči bulteriéra by mali byť čierne alebo tmavohnedé, malé, šikmé, trojuholníkové, zatiaľ čo uši sú tenké, malé, vysoko nasadené a umiestnené vertikálne. Chvost je nízko nasadený, zužujúci sa, krátky, nesený vodorovne.
Existovali rôzne váhové kategórie, vrátane psov s hmotnosťou od 2 kg do 12 kg. To viedlo k vzniku miniatúrneho bulteriéra, ktorého výška v kohútiku nie je viac než 35,5 cm. Táto miniatúrna varieta vznikla cielenou selekciou v chove.
Povaha a správanie
Bulteriér je plemeno veľmi živé, sebavedomé a energické. Má rád ľudí a je silne naviazaný na svoju rodinu. Svojou hravou a veselou povahou si často vyslúži prezývku "večné dieťa v psej koži". Je to pes, ktorý potrebuje skúseného majiteľa s pevnou rukou, ktorý mu poskytne dôsledné vedenie a výchovu. V nesprávnych rukách sa z neho môže stať problémový pes, no pri správnom vedení je skvelým spoločníkom.
Bulteriér je inteligentný, ale tiež veľmi energický, preto môže mať ťažkosti so sústredením. Výcvik môže byť podporený špeciálnym príslušenstvom a samozrejme pozitívnym posilnením v podobe maškŕt. Vyžaduje dôsledného, trpezlivého a skúseného majiteľa. Je veľmi aktívny a má rád pohyb. Oplatí sa ho vybaviť aportovacími hračkami.
Bulteriéry majú stále zlú povesť a sú považované za agresívne psy. Moderná selekcia však viedla k zmierneniu ich konfliktnej povahy. Tieto štvornožce sú hravé, silne naviazané na ľudskú rodinu a veľmi aktívne. Nie sú vhodné pre pasívnych ľudí. Napriek svojej tvrdohlavosti sú bulteriéry veľmi dobré k ľuďom. Štandard FCI č. 11 ich opisuje ako "veľmi dobré k ľuďom".
Ako mnohé iné plemená psov, aj bulteriéry majú tendenciu byť dominantné. Vzhľadom na svoju inteligenciu a sebavedomie sú niekedy trochu kritické k príkazom svojho pána a majú tendenciu byť tvrdohlavé, pokiaľ ide o úlohy, ktoré sa im zdajú byť zbytočné. O to dôležitejšie je začať s výchovou bulteriéra čo najskôr a zvyknúť ho na pravidlá ešte pokiaľ je šteniatkom. Dôslednou výchovou a rozsiahlou socializáciou možno z bulteriéra vycvičiť mimoriadne disciplinovaného a vyrovnaného rodinného psa.
Jeho hravá povaha a živá nátura sa prejavujú najmä pri kontakte s deťmi, hoci malé deti by sa so psom nemali hrať bez dozoru. Deti sa musia najprv naučiť, ako sa popasovať s divokým temperamentom bulteriéra a jeho spôsobom hrania. Tak ako je bulteriér priateľský voči svojej rodine, tak nedôverčivý je voči cudzím ľuďom. Vďaka svojej stabilnej povahe však neútočí na ľudí bezdôvodne.
V podstate mierumilovný bulteriér agresivitu nepovažuje za riešenie, hoci v naozaj nebezpečných situáciách by rozhodne neváhal odvážne a statočne brániť svojich ľudí. Bulteriéry sú však agresívnejšie voči iným psom. Najmä u psov, ktorí boli zle vychovaní a socializovaní, môže táto neznášanlivosť prerásť do nebezpečného teritoriálneho správania. Preto je dôležité nepodceniť u neho socializáciu v šteňacom veku.
Využitie a starostlivosť
Bulteriér je všestranné plemeno, ktoré sa môže uplatniť v rôznych oblastiach. Môžeme sa s ním stretnúť ako na výstavách, lovoch na čiernu zver, tak aj ako so psom spoločníkom. Bavia ich psie športy ako flyball a agility, kde môžu naplno využiť svoju energiu a obratnosť. Vďaka svojej inteligencii a túžbe potešiť majiteľa sú vhodní aj na rôzne kynologické športy.
Starostlivosť o srsť bulteriéra je jednoduchá a časovo nenáročná. Krátku a hladkú srsť stačí raz týždenne dobre vyčesať. V prípade potreby sa kúpu, ale iba so šampónom pre psy s citlivou pokožkou. Oči a uši si vyžadujú čistenie každý mesiac. Musíte pamätať na strihanie pazúrov, najmä tzv. vlčí pazúr, ktorý sa nedotýka zeme.
Strava bulteriéra by mala obsahovať dostatok vysoko kvalitných bielkovín, ktoré sú nevyhnutné pre rozvoj svalovej hmoty. Najlepšie je podávať krmivo pre psy stredného plemena. Keďže bulteriéry rýchlo priberajú, množstvo krmiva by nemalo byť príliš veľké. Potrava by mala mať nízky obsah tuku a mala by byť ľahko stráviteľná.
Priemerná dĺžka života bulteriéra je 12-14 rokov. Tieto zvieratá sú náchylné na niektoré dedičné choroby, ako je hluchota (najmä u bielych psov), chronický nedostatok zinku, interdigitálny ekzém, atopická dermatitída, srdcové ochorenia, ochorenia obličiek a kĺbov. Je nevyhnutné, aby chovateľ vykonal komplexné zdravotné testy týkajúce sa uvedených chorôb.
JAK CVIČIT ŠTĚŇÁTKO? Učíme štěně první povely a triky!
Bulteriér a mačka
Vzťah medzi bulteriérom a mačkou môže byť rôzny a závisí od mnohých faktorov, vrátane individuálnej povahy oboch zvierat, ich socializácie a skúseností. Bulteriér, ako teriér, má prirodzený lovecký inštinkt, ktorý môže byť namierený aj na menšie zvieratá, vrátane mačiek. Preto je nevyhnutné nepodceniť včasnú a dôslednú socializáciu bulteriéra už od šteniatka.
Ak je bulteriér od malička zvyknutý na prítomnosť mačky a boli mu od začiatku vštepované pravidlá správania, je možné, že si s mačkou vytvoria priateľský vzťah. Dôležité je, aby obe zvieratá mali svoj vlastný priestor a možnosť úniku, ak sa cítia ohrozené. Nikdy nenechávajte malé deti bez dozoru s bulteriérom a mačkou, aby sa predišlo nehodám.
Pri správnom prístupe, trpezlivosti a dôslednosti je možné dosiahnuť harmonické spolužitie bulteriéra a mačky. Vždy však majte na pamäti, že každý pes je individuálny a jeho reakcie sa môžu líšiť.
