Bradáč je pes s robustnou stavbou tela, jeho telo je kompaktné a pokryté tuhou srsťou, ktorá môže mať rôzne farby. Bradáč má výrazné oči a výrazný nos, čo mu dodáva charakteristický vzhľad. Bradáč je známy svojou jedinečnou povahou a inteligenciou. Tieto psy sú angažované a lojálne k svojej rodine. Bradáči majú vyvážený, priateľský a energický temperament. Potrebujú dostatok aktivít, aby boli spokojní. Ich výchova vyžaduje pevnú ruku a dôslednosť. Bradáči sú medzi najinteligentnejšími psami. Učia sa rýchlo a rozumejú novým príkazom. Ich výchova by mala zahŕňať rôzne výzvy.
Pôvod a historické zázemie
Bradáč je v skutočnosti premenovaný hrubosrstý pinč. Psy tohto typu boli už v stredovekom Nemecku využívané hlavne na farmách s dobytkom a koncom stredoveku, ale najmä v renesancii, sa už začali objavovať aj na obrazoch. Nešlo o ustálené plemeno, ale skôr o pinče s charakteristickým typom srsti, boli však rôznych veľkostí. Pomenovanie dostalo plemeno podľa špecifickej srsti, ktorá na tvári pripomínala bradu. Najtypickejšia veľkosť v minulosti bola tá, ktorá dnes zodpovedá plemenu stredný (alebo štandardný) bradáč. Usudzuje sa, že jeho väčší pokrvný príbuzný - veľký bradáč, vznikol krížením pôvodných bradáčov s veľkým drsnosrstým pinčom, alebo dokonca ruským čiernym teriérom. Ich najmenší príbuzný - malý bradáč, vznikol s najväčšou pravdepodobnosťou krížením pôvodných bradáčov s opičím pinčom a pudlom. Bradáče boli vďaka svojej srsti odolné voči zmenám počasia. Pod bohatou srsťou sa skrýva atletické, energické, šľachovité a flexibilné telo. Výborne lovili potkany na nemeckých farmách s dobytkom. Stredný bradáč (Standard Schnauzer) je pôvodný, najstarší variant bradáča, z ktorého vznikli neskôr dve ďalšie veľkostné kategórie - veľký (obrí) a miniatúrny bradáč. Bradáč pochádza z Nemecka, konkrétne z Bavorska a jeho história siaha až do 14. storočia, kde bol obľúbeným pomocníkom pri farme, strážnym psom, a vďaka svojej ostražitosti a všestrannosti aj ochrancom majetku. Bol známy pod názvom „Rattler“ alebo „Rat Tailer“ vďaka svojej schopnosti loviť škodcov a na dedinských hospodárstvach bol obľúbeným pomocníkom a ochrancom proti myšiam a potkanom. V minulosti sa využíval aj na ochranu kočiarov pred zlodejmi a na ochranu stád. Názov „bradáč“ je odvodený od typického vzhľadu tohto plemena - výraznej „brady“ a „fúzov“, ktoré spolu s huňatými obočiami tvoria jeho nezameniteľný výzor. Prvý klub chovateľov bradáčov bol založený v roku 1895 v Nemecku. Bradáč, pôvodne drsnosrstý variant pinča, pochádza z južného Nemecka a je známy už najmenej 500 rokov. Ako takzvaný “potkaniar” odháňal potkany, myši a iných škodcov od stajní a stodôl svojho pána. Tento robustný a odvážny pes však neodháňal hlasným štekotom len hlodavce, ale aj prípadných zlodejov, ktorí sa priblížili k statku. V 19. storočí sa tento mimoriadne spoľahlivý a všestranný “stajňový pinč” vyskytoval takmer v každom meste na juhu Nemecka. Jeho veľká vytrvalosť, ostražitosť a úzke puto s koňmi, v ktorých blízkosti sa pinč vždy dobre cítil, mu priniesli ďalšiu úlohu: stráženie cestujúcich. Celé dni sprevádzal koče na ich dlhých cestách cez lúky a lesy a chránil ich pred prepadnutím. Jeho štekot často stačil na to, aby útočníci utiekli. O skok od stajňového pinča k uznávanému čistokrvnému psovi sa zaslúžil najmä chovateľ Max Hartenstein z Württemberska, ktorý začal s cieleným chovom bradáčov v roku 1882. O 13 rokov neskôr, v roku 1895, bol v Nordhausene založený prvý chovateľský klub, ktorý sa zaoberal všetkými odrodami plemena pinč a v závislosti od štruktúry srsti ich nazval “hladkosrstý” (dnes nemecký pinč) alebo “hrubosrstý pinč” (dnes bradáč). Na naliehanie Bavorského klubu bradáčov, založeného v Mníchove v roku 1907, boli tieto dve plemená oddelené a hrubosrsté psy dostali dnes známe meno “bradáč”. Na odlíšenie od svojho staršieho brata, veľkého bradáča, a od svojho menšieho brata, malého bradáča, sa nazýval aj “stredný bradáč“. Medzinárodná kynologická federácia (FCI) má rôzne štandardy plemien pre všetky tri plemená bradáčov (malý, stredný a veľký bradáč). Stredný bradáč je zapísaný pod štandardným číslom 182 a patrí do skupiny 2, sekcie 1 “pinče a bradáče”. Zatiaľ čo spočiatku sa najmä stredný bradáč tešil veľkej popularite, v 30. rokoch 20. storočia ho na rebríčku obľúbenosti predbehol veľký bradáč. Po druhej svetovej vojne si najmä malý bradáč získal veľké množstvo priaznivcov.
Veľkostné variácie a charakteristika
Bradáče sa delia na tri hlavné veľkostné rázy: malý, stredný a veľký bradáč. Každý z nich má svoje špecifické rozmery a váhu.
- Malý bradáč: meria 30 - 36 cm v kohútiku a zvyčajne váži 4,5 - 8 kg.
- Stredný bradáč: meria 45 - 50 cm v kohútiku a váži 14 - 20 kg.
- Veľký bradáč: meria 60 - 70 cm v kohútiku a váži 35 - 42 kg.
Napriek rozdielom vo veľkosti zdieľajú všetky bradáče podobné povahové črty. Sú to veselé, energické, inteligentné a učenlivé psy s vynikajúcou pamäťou. Sú tiež odvážne, ostražité a často pôsobia ako skvelí strážcovia. Ich vernosť a oddanosť rodine je nepopierateľná. Niekedy môžu byť trochu tvrdohlaví, dokonca dominantní, ale pri dôslednom výcviku budú nasledovať svojho majiteľa. Bradáče sú medzi najinteligentnejšími psami, rýchlo sa učia a rozumejú novým príkazom. Ich výchova by mala zahŕňať rôzne výzvy.
Srsť a starostlivosť
Bradáče majú charakteristickú drsnú, drôtovitú srsť s hustou podsadou, ktorá ich chráni pred poveternostnými vplyvmi. Srsť na nohách a hlave je dlhšia a vytvára typické fúzy a obočie. Bradáče nepĺznu, preto je ich srsť hypoalergénna, čo je výhodou pre alergikov. Avšak, aby si srsť zachovala svoju kvalitu a vzhľad, vyžaduje pravidelnú starostlivosť. Hlavnou metódou starostlivosti je trrimovanie, ktoré odstraňuje odumretú podsadu. Strihanie srsti môže viesť k strate jej pôvodnej kvality a štruktúry. Srsť je potrebné často česať (nikdy nie na sucho), aby sa predišlo tvorbe uzlíkov. Bradáčom treba vytrhávať srsť z uší, pretože má tendenciu prerastať do zvukovodu. Kúpanie sa odporúča len vtedy, keď je to nevyhnutné, zvyčajne každé 2-3 mesiace.
Zdravie a výživa
Bradáče sa považujú za pomerne zdravé a odolné plemeno, s priemernou dĺžkou života 12 až 15 rokov. U malých variet nie je neobvyklý ani vyšší vek. Napriek tomu môžu byť náchylné na určité zdravotné problémy, ako sú syndróm komedómu (kožné ochorenie), Fanconiho syndróm (vrodené ochorenie močového systému), cukrovka, dysplázia bedrového a lakťového kĺbu, progresívna atrofia sietnice či občasné alergie na potraviny. Predispozície k určitým ochoreniam ovplyvniteľným stravou zahŕňajú torziu žalúdka a ochorenia kĺbov.
Výživa bradáčov zohráva kľúčovú úlohu pre ich zdravie a vitalitu. Výber stravy závisí od veľkosti, veku a individuálnych potrieb konkrétneho psa. Odporúča sa kvalitné, vyvážené krmivo bohaté na bielkoviny, vitamíny a minerály. Pre veľké psy je vhodné zaradiť kĺbovú výživu. Pri vysoko bielkovinovej strave môže dôjsť k prekysleniu žalúdka. Preferovaná je viaczložková - multiproteinová receptúra. Bradáče dobre znášajú obilniny a zemiaky, ryža je neutrálna. Repa, koreňová aj listová zelenina sú veľmi dobre znášané. Precitlivenosť na niektoré zložky je nízka, dokonca aj kukurica v granulách nevadí. Dlhodobé kŕmenie vyšším obsahom strukovín je menej vhodné. Pre šteniatka veľkého bradáča je dobré držať sa granúl bohatších na energiu dlhšie, pokojne aj do dvoch rokov. Odporúčaný podiel bielkovín u dospelého psa je 20-30% a u mladého psa 25-30%. Odporúčaný podiel tukov je 12-20%.
Je dôležité zabezpečiť dostatok pohybu a duševnej stimulácie, aby sa predišlo nežiaducemu správaniu. Bradáče potrebujú pravidelnú fyzickú a mentálnu aktivitu. Cvičenie s bradáčom môže byť zábavné a existuje mnoho zaujímavých aktivít, ako napríklad agility, obedience či dogdancing.
Glykemické Výkyvy a Zdravie. Výživa a Autoimunita.
Výchova a socializácia
Bradáče sú veľmi inteligentné, učenlivé a nebojácne psy, ktoré sa rýchlo učia. Ich výchova vyžaduje dôslednosť, trpezlivosť a pozitívne posilňovanie. Začnite s výcvikom a socializáciou už od útleho šteňacieho veku. Postupne ich zoznamujte s ľuďmi, inými zvieratami a novými prostrediami. Bradáče potrebujú pevnú ruku, ale nie prílišný dril alebo násilie. Krátke, ale časté tréningové jednotky sú najlepšie. Dôsledný denný režim je kľúčový. Bradáče milujú aportovanie, agility a prechádzky. Vďaka svojej inteligencii a schopnosti učiť sa sú vhodné na rôzne druhy výcviku, vrátane poslušnosti a agility. Sú skvelými spoločníkmi v rodinách s deťmi, no je dôležité dohliadať na ich interakcie a učiť deti rešpektovať psí priestor. S inými zvieratami môžu žiť bez problémov, ak sú správne socializované a spoznávajú sa postupne.
Bradáče sú známe svojou ostražitosťou a môžu začať štekotom hlásiť príchod návštev alebo akékoľvek podozrivé zvuky. Cieleným výcvikom je však možné toto štekanie dostať pod kontrolu. S láskyplnou dôslednosťou a trpezlivosťou sa dajú dobre vycvičiť a potlačiť ich občasnú dominantnosť.
Bradáč v rodine
Bradáč je vhodný pre aktívne rodiny a jednotlivcov, ktorí majú radi rôzne aktivity a hľadajú oddaného spoločníka. Je vhodný do mesta aj na vidiek, ale vždy potrebuje intenzívny kontakt so svojím majiteľom a celou rodinou, na ktorú je fixovaný. Bradáče milujú svoju rodinu a najradšej by boli stále s nimi. Tieto dobromyseľné a hravé psy si veľmi dobre rozumejú najmä s deťmi. Sú to spoločenskí štvornohí priatelia a nie sú vhodní na dlhodobé ponechanie osamote alebo držanie v koterci. Vďaka svojej vysokej ostražitosti a zdravej nedôvere voči cudzím ľuďom a situáciám sú bradáče nielen ideálnymi rodinnými psami, ale aj vynikajúcimi strážnymi psami, ktorí by v prípade nebezpečenstva síce odvážne a nebojácne bránili svojich ľudí, ale nikdy by sa nesprávali príliš agresívne alebo nervózne.
Cena zdravého šteniatka tohto plemena s rodokmeňom sa pohybuje okolo 600 EUR. Je dôležité starostlivo skontrolovať chovateľskú stanicu, z ktorej pes pochádza, ako aj to, či vybraný chovateľ vykonal zdravotné kontroly a očkovania. Odporúčame tiež opýtať sa na zdravie rodičov a starých rodičov psa.
