Bernský salašnícky pes - tiež pomenovanie dostal len nedávno tento druh psíka. Veľká čierno-bielo-hnedá guľa chlpov, ktorá Vás bude mať rada nadovšetko. Pôvod: Švajčiarsko
Ideálne fyzické a temperované východiská
Bernský salašnícky pes je veľké plemeno so samcami 64-70 cm a samicami 58-66 cm, hmotnosťou približne 50-60 kg u samcov a 45 kg u samíc. Dožíva sa zvyčajne 8-12 rokov, pričom priemerná dĺžka života býva okolo 9 rokov. Má hustú trojfarebnú srsť čiernu, bielu a hnedočervené znaky nad očami a na lícach. Je to obrovský, mohutný, ale zároveň veľmi milujúci a lojálny pes, ktorý potrebuje dostatočný priestor a pravidelný pohyb. Nie je vhodný do bytu ani do menšieho priestoru a vyžaduje pravidelné venčenie na dvore alebo v prírode.
Charakter a povaha
Charakter Bernského salašníckeho psa je: inteligentný, lojálny, verný a milujúci. Voči známym a rodine je veľmi prítulný a dôveruhodný, k cudzincom zo začiatku tolerantný, no vždy ostražitý a s potrebou socializácie. Má rád deti, no vzhľadom na svoju veľkosť nie sú malé deti vždy vhodné na samostatnú interakciu. Je pokojný, ale aj sebavedomý a vie si sám obhájit svoje miesto vo svete. Nie je agresívny, no môže vnímať určité príkazy s dvoma očami a vyžaduje trpezlivosť pri výcviku.
Postoj k pohybu a prostrediu
Bernský salašnícky pes vyžaduje pravidelný pohyb 30 minút až 1 hodinu denne, pričom potrebuje veľký priestor na vybehanie. Nie je to gaučový pes; potrebuje aktivity ako dlhé prechádzky, hry a mentálne výzvy. V horúcom počasí mu srsť spolu s hustým kožúškom spôsobuje ťažkosti, preto treba zabezpečiť tieň a chlad, a naplánovať aktivity na skoré ráno alebo neskorý večer.
Výchova a výcvik
Aj keď je to slušný a mierumilovný pes, potrebuje základnú výchovu poslušnosti. Odporúča sa aspoň 20 minút denného výcviku a citlivý, neagresívny prístup. Pes je veľmi učenlivý, ale môže mať tendenciu byť trošku tvrdohlavý a spochybňuje niektoré povely. Dôsledná socializácia a skúsení cvičitelia môžu výrazne zlepšiť výsledky. Plemeno sa hodí ako ťažný, záchranársky, stopársky alebo terapeutický pes pri vhodnom výcviku a socializácii.
Starostlivosť a výživa
Srsť Bernského salašníckeho psa je hustá, dlhá a hodvábna; časté je pĺzanie, najmä na jar a počas výmenného obdobia srsti. Kefa pravidelne aspoň 2-3x týždenne, počas pĺznutia denne, aby srsť neutilizovala a aby zostala lesklá. Okrem starostlivosti o srsť je potrebné venovať pozornosť očiam, ušiam, pazúrom a zubom. Krmivo by malo byť prispôsobené potrebám veľkého plemena s dostatkom mäsa; dôležité je zabezpečiť kvalitnú výživu a primeranú energiu bez prekrmovania, pretože obezita nadväzuje na zbytočné zaťaženie kĺbov. Pri výbere stravy zvážte aj BARF alebo kvalitné granule bez pšenice a bez obilnín, a konzultujte s chovateľom alebo veterinárom. Šteniatka potrebujú špecifickú výživu na rast a vývoj kĺbov.
Zdravie a možné ochorenia
Najčastejšie choroby a poruchy sú dysplázia bedrových a lakťových kĺbov, torzia žalúdka a iné genetické ochorenia spojené s veľkým plemenom. Bernské psy sú citlivé na vysoké teploty. Na zníženie zdravotných problémov je dôležitá pravidelná preventívna starostlivosť a vhodný výcvik spolu so správnou výživou. V priemere sa dožívajú 8-12 rokov, ale v praxi býva okolo 9 rokov. Včasná diagnostika a kvalitná starostlivosť môžu predĺžiť kvalitu života a pomôcť zvládať dedičné ochorenia.
Čo očakávať pri chove a výbere šteniatka
Pri kúpe šteniatka je dôležité vybrať si renomovaného chovateľa s PP a zoznámiť sa so zdravotnými vyšetreniami rodičov. Rozmery a povaha psa vychádzajú z chovu, takže si treba vyhradit čas na návštevy chovateľa, aby sa získal komplexný dojem o zdraví a prostredí. Dôležité je mať pripravenú výživovú stratégiu a plán výživy pre prvé mesiace života psíka, spolu s potrebným vybavením pre domov a bezpečnosťom prostredia. Bernský salašnícky pes potrebuje veľký priestor a pravidelnú interakciu s rodinou; bez toho môže strácať huňatú srsť a rozvíjať si negatívne návyky.
História a pôvod plemena
Vo Švajčiarsku vznikol Bernský salašnícky pes z okolia Bernu, s koreňmi v starších plemenách molossov a mastifov, privádzaných Rimskými légiami. Pomenovanie Dürrbächler alebo Dürrbachhund sa používalo na začiatku 20. storočia, až kým v roku 1907 nebol založený Swiss Dürrbach Club a o tri roky neskôr schválený prvý štandard plemena. Názov „bernský salašnícky pes“ pomohol vyzdvihnúť spojenie s regiónom a tradičné farmárske úlohy. V súčasnosti je plemeno obľúbeným rodinným psom, ktorý si udržiava svoje tradičné dedičstvo a zároveň sa zameriava na zdravie a dlhovekosť chovu.
Technické tabulky a praktické tipy
- Výška: samec 64-70 cm, samica 58-66 cm
- Váha: samce približne 50-60 kg, samice 45 kg
- Životnosť: priemer 8-12 rokov
- Typ srsti: hustá, dlhá, hodvábna trojfarebná, s bielymi a hnedými znakmi
Praktické odporúčania pre majiteľov
- Poskytnite psovi veľký priestor a pravidelný pohyb; nie je vhodný na byt.
- Začnite výchovu už ako šteňa; používajte jemný, ale dôsledný prístup.
- Pravidelné česanie a starostlivosť o srsť, očný a ušní trakt.
- Dbajte na správnu výživu a monitorujte váhu, aby ste predišli obezite.
- Plánujte návštevu veterinára a nevyhnutné preventívne prehliadky, najmä pre veľké plemená s predispozíciou na dyspláziu a torziu žalúdka.
tags: #bernsky #salasnicky #pes #doggietour