Bavorský horský farbiar, v nemeckom jazyku Bayerischer Gebirgsschweisshund, je plemeno psa s bohatou históriou a špecifickými vlastnosťami, ktoré ho predurčujú na prácu v náročnom teréne. Toto plemeno pochádza z Nemecka a bolo vyšľachtené na účely sledovania zveri, predovšetkým v hornatých oblastiach. Počiatky chovu farbiarov siahajú stovky rokov dozadu, kedy ich využívali predovšetkým ako ťažšie a robustné lovecké psy. Neskôr sa poľovníci začali prikláňať k ľahším a pohyblivejším psom, aby mohli lepšie manévrovať v ťažkom teréne. V 19. storočí, v Bavorsku, sa miestni chovatelia rozhodli krížiť hannoverského farbiara s horskými duričmi, čím vzniklo nové plemeno - bavorský horský farbiar.
Vlastnosti a povaha bavorského farbiara
Bavorský horský farbiar je výrazne verný a oddaný pes, ktorý má vrodený inštinkt pracovať a sledovať pachy, čím je vynikajúci stopár. Jeho nos je taký ostrý, že dokáže rozlíšiť poranenú zver. Toto trochu ľahké, aktívne, stredne veľké plemeno je oddané svojmu majiteľovi, ale k cudzím ľuďom môže byť rezervované. Je to inteligentný, sebavedomý a odvážny pes, čo ho robí skvelým pracovným partnerom pre skúsených poľovníkov. Silne si viaže na svojho majiteľa, ktorého chráni a rešpektuje, avšak k ostatným členom domácnosti sa správa s odstupom, pričom nie je voči nim agresívny. Jeho nedôverčivosť voči cudzím ľuďom z neho robí dobrého strážcu, no útočnosťou oplýva len v prípade potreby. Hoci tieto šteniatka nie sú zvlášť strážne, v blízkosti cudzích ľudí sú všeobecne tiché, ale opatrné. Voči ľuďom však nie sú agresívne a dokážu dobre vychádzať s inými psami.
Bavorský horský farbiar je pokojný a vyrovnaný, oddaný svojmu majiteľovi a rezervovaný voči cudzím ľuďom. Výchova bavorského horského farbiara si vyžaduje pevné vedenie, dôslednosť a čas na socializáciu. Toto plemeno má silný lovecký inštinkt, preto je potrebné začať s výchovou a výcvikom od útleho veku. Počas výcviku je nevyhnutné zamestnať psa psychicky aj fyzicky, a to najmä cvičením poslušnosti a rôznymi stopovacími aktivitami. Farbiar je ochotný a učenlivý pes, ktorý sa rád zapája do práce, avšak potrebuje stabilného majiteľa s autoritou. Pre správny výcvik je vhodná pozitívna motivácia, ale výchovu je dôležité viesť bez tvrdých trestov, aby sa zachovala jeho sebaistota a vernosť. Včasný výcvik a socializácia sú nevyhnutné pre harmonické vzťahy s ľuďmi aj inými psami. Ich inteligencia si vyžaduje duševnú a fyzickú stimuláciu, aby sa zabránilo nude. Tieto psy si vytvárajú silné väzby so svojimi ľudskými rodinami a môžu byť náchylné na separačnú úzkosť, ak zostanú dlhší čas osamote.
Vzhľad a telesné dimenzie
Bavorský farbiar je stredne veľký pes s kompaktnou, silnou a pohyblivou stavbou tela. Výška v kohútiku: 44-52 cm (samce), 44-48 cm (súčky); hmotnosť 17-30 kg. Srsť je hladká, hustá a priliehavá, sfarbenie od červenej po plavú, s prímesou čiernej. Hlava široká, oči tmavohnedé alebo svetlejšie, uši dlhé a visace. Telo s mohutným hrudníkom a dobre osvalenými nohami je prispôsobené na rýchly a vytrvalý pohyb. Chrbát je pevný, hrudník hlboký, nohy silné a svalnaté. Chvost je stredne dlhý, nesený vysoko a vodorovne alebo mierne nahor.
Srsť bavorského farbiara je nenáročná na údržbu a vyžaduje iba pravidelné česanie. Zdravie zahŕňa pravidelné prehliadky, starostlivosť o uši, oči a zuby, a starostlivosť o srsť. Dôležité sú aj pravidelné stretnutia s veterinárom a kontrola kĺbov (DLK a DKK).
Zdravie, starostlivosť a výživa
Správna výživa bavorského horského farbiara je kľúčová pre jeho zdravie a kondíciu, najmä pri jeho vysokej pohybovej aktivite. Odporúča sa kvalitné suché krmivo s vysokým obsahom bielkovín a tukov, ideálne s obsahom mäsa na prvom mieste, bez obilnín a umelých prísad. Dennú dávku je vhodné rozdeliť na dve porcie, aby sa predišlo zaťaženiu žalúdka a torzii. Množstvo prispôsobte aktuálnej aktivite psa, vyhýbajte sa prekrmovaniu, pretože farbiar má predispozíciu k obezite.
Bavorský horský farbiar sa vo všeobecnosti teší dobrému zdraviu, no môže trpieť niektorými dedičnými ochoreniami. Pravidelné veterinárne prehliadky sú nevyhnutné a pri výbere šteniatka je dobré hľadať zodpovedného chovateľa, ktorý testuje na dedičné choroby.
Starostlivosť o srsť je nenáročná; stačí ju raz týždenne vyčesať. Pravidelné strihanie nechtov a kontrola uší, očí a zubov sú dôležité pre prevenciu problémov. Ústna dutina si vyžaduje zvýšenú pozornosť, keďže môžu nastať zubné problémy bez správnej starostlivosti.
Výchova a výcvik bavorského farbiara
Bavorský horský farbiar je veľmi citlivé a vyspelé plemeno, ktoré vyžaduje pevné vedenie, dôslednosť a socializáciu. Výcvik je ťažký a časovo náročný, pričom potrebuje stabilného majiteľa s autoritou. Pritom je ochotný a učenlivý a rád pracuje; pozitívna motivácia je vhodná, no bez tvrdých trestov, aby sa zachovala jeho sebaistota a vernosť. Socializácia a duševná aj fyzická stimulácia sú nevyhnutné pre harmonické vzťahy s ľuďmi aj inými psami.
Výcvik by mal začať ešte v útleho veku a zahŕňať pohodu počas tréningu, socializáciu, a postupné zvyšovanie náročnosti. Základnou časťou je výcvik poslušnosti a následné poľovnícke techniky, ktoré vydržia niekoľko rokov a vyžadujú špecializované techniky a prostriedky.
V klasifikácii FCI patrí bavorský farbiar do skupiny 6 - Duriče, farbiara a príbuzné plemená. Poľovnícke zameranie vyžaduje špecializovaný výcvik a postupy, ktoré zodpovedajú ich vrodeným vlohám a potrebám v teréne.
Výcvik dohľadávania a stopovania
Jednou z hlavných oblastí výcviku je dohľadávanie postrieľanej zveri. Výcvik by mal prebiehať súbežne s poslušnosťou a mal by začínať jednoduchými pachovými stopami a postupne zvyšovať náročnosť. Pes musí vedieť začať na ľahkej stope a postupne prejsť na dlhšie úseky a zapracovať späť do revíru. Po úspešnom vykonaní dohľadávky dostane psík odmenu a pochvalu.
Predstavené skúšky zahŕňajú predbežné skúšky farbiarov a neskôr Individuálne hlavné skúšky farbiarov - IHF. Pes musí zvládnuť dohľadávanie všetkých druhov raticovej zveri a na skúšky je potrebná veková zrelosť a kondícia. Pred skúškami je dôležité zregulovať prácu so srnčou zverou, aby nedošlo k súťaženiu so zavedenými stopami.
Praktické poznámky a tipy na výcvik:
- Začínajte už v ranom veku, najlepšie v 8-12 týždni života, a postupujte k intenzívnemu výcviku do 12 mesiacov.
- Každodenná práca znamená udržiavanie kondície a pravidelnú stimuláciu psychicky aj fyzicky.
- Pri vodení na remeni používajte vždy ten istý povel a gestá; netlačte na psa a neodporujte mu silou.
- Pri odložení je dôležité zvoliť vhodné miesto s dostatkom priestoru, suchou podlahou a optimálnym prostredím pre psa; postupujte pomaly a zvyšujte čas čakania.
Praktické poznámky z výcviku a skúsenosti
autor JUDr. Grellneth zdôrazňuje, že výcvik zahŕňa aj prípravu na strelné zvuky a vyjsť s psom na strelnicu, aby sa nebál výstrelov. Dôležitá je pozornosť k nástrelu - označenie miesta nástrelu v teréne a pochopenie, že pes musí vnímať miesto, kde bola v zver zasiahnutá.
Pri cvičení šteniatok je potrebné nepreťažovať a zamerať sa na hry a pozitívnu motiváciu. Pri výchove je vhodné viesť psov k odolnosti, sebavedomiu a samostatnosti, čo im umožní dobre fungovať v horskom teréne.
30 minút základného výcviku poľovníckeho psa
História plemena a súčasné rozšírenie
Historicky chov bavorských farbiarov vychádza z kríženia hannoverského farbiara s horskými duričmi, čo viedlo k vzniknutiu bavorského farbiara. Klub pre bavorských farbiarov bol založený v Mníchove v roku 1912. Plemeno sa rozšírilo do Slovenska a ďalších krajín, kde je známe najmä pre svoju spoľahlivosť a výkonnosť v poľovníctve.
Aktuálne je bavorský farbiar považovaný za plemeno, ktoré potrebuje skúseného majiteľa a často poľovnícke zameranie s dlhodobým výcvikom. Z pohľadu Slovenska sú však špecifiká a kapacita chovu a dohľadávania stále predmetom diskusií, a to najmä vzhľadom na potreby a uplatnenie na revíroch.