Bavorský farbiar, známy aj pod medzinárodným označením Bavarian Mountain Scenthound (angl.) alebo Bayerischer Gebirgsschweißhund (nem.), je plemeno s bohatou históriou a výnimočnými poľovnými vlastnosťami. Jeho pôvod siaha do 19. storočia, kde sa v Nemecku formoval ako špecializovaný pes na dohľadávanie postrelenej zveri.
História a vznik plemena
Pôvodné farbiare z oblasti Hannoveru sa podieľali na vzniku bavorského farbiara. Začiatkom druhej polovice 19. storočia sa v Nemecku na dohľadávanie vysokej zveri používali rôzne typy farbiarov, pričom najkvalitnejšie pochádzali z hannoverského šľachtického dvora. V hornatejších oblastiach však boli tieto psy pomerne pomalé, menej obratné a skôr sa unavili, preto ich tamojší poľovníci často krížili s duričmi podobného typu.
Podobne postupoval aj J. F. von Karg-Bebenburg, ktorému sa pripisuje najväčšia zásluha na vyšľachtení bavorského farbiara. Spolu so svojim revírnym správcom Wiederbergerom v roku 1870 nakryli sučku ľahšieho duriča, podľa niektorých autorov tirolského, s hannoverským farbiarom. Potomstvo týchto jedincov ďalej zušľachťovali jedincami rovnakého typu a údajne použili v chove hannoverské farbiare ešte niekoľko krát. Karg-Bebenburg odchoval okolo päťdesiat psov ročne a zväčša ich dával zadarmo poľovníkom a lesníkom v širokom okolí.
Podobné psy však vznikali v Bavorsku i v niektorých ďalších chovoch, napríklad v benediktskom kláštore Admont i v chovných staniciach rodín Hohenandlovej a Krembsovej. Prvé jedince farbiarov z Bavorska sa objavili na výstave v roku 1883 a z nich členovia Juho- nemeckého spolku pre šľachtenie čistých plemien priamo na výstave vybrali psa „Hirschmana" a sučku „Dianu", podľa ktorých zostavili štandard plemena a založili jeho plemennú knihu. V roku 1892 bol na výstave v Mníchove už bavorský farbiar prezentovaný ako nové, exteriérovo vyrovnané plemeno.
Vzhľad a charakteristika
Bavorský farbiar je podobný hannoverskému, je však ľahšej stavby tela, ktoré je svalnaté, tiež dlhšieho formátu. Hlava je nesená o niečo vyššie, vysoko a široko nasadené uši sú stredne veľké, zaoblené, hladké, ani pri sklonení hlavy nevytvárajú záhyby. Prevísajúce pysky na nie príliš dlhé, no nikdy nie špicaté, na papuli priliehajú k čeľustiam a vytvárajú dobre výrazný kútik. Stredne dlhý chrbát je veľmi silný, široké a až k slabinám dobre osvalená bedrová oblasť je ľahko klenutá, zadok býva dlhší, smerom k chvostu sa zvažuje. Nie príliš široký hrudník je hlboký a dlhý. Predné nohy so silnými kosťami a dobre vyvinutým svalstvom sú rovné. Zadné nohy majú široké stehno i šikmé, dlhé lýtko. Tlapky takmer lyžicového tvaru majú dobre uzatvorené prsty s čiernymi alebo rohovými, dobre vyvinutými pazúrmi. Srsť je krátka, hladko priliehajúca, hustá, mierne drsná, na hlave a ušiach jemnejšia, s matným leskom. Môže mať odtiene žltohnedej až červenohnedej farby, tmavšie jedince majú výraznejšie tmavšie sfarbený chrbát, tvár a uši.
Celkový vzhľad psa je strednej výšky, skôr ľahší, veľmi pohyblivý a svalnatý. Lebka je pomerne široká, nepatrne vypuklá, nie príliš ťažká s miernym stopom. Nos nie je príliš dlhý, ani príliš špicatý, s veľmi zdôraznenými nadočnicovými oblúkmi. Oči sú jasné, nie príliš veľké, ani príliš guľaté, dobre uzavreté, s dúhovkou tmavo hnedej, prípadne hnedej farby. Uši sú dosť dlhé, ťažké, vysoko a zoširoka nasadené, hladko splývajúce pozdĺž hlavy, dole zaoblené. Papuľa má nízko položené pysky, ale nie natoľko, aby sa zdali byť previsnuté, s dobre zvýraznenými ústnymi kútikmi. Ňucháč je čierny alebo čiernohnedý. Krk je strednej dĺžky, pevný a svalnatý. Trup je dlhšieho rámca, má akoby vypuklý zadok, podopretý nie príliš dlhými labami. Chrbát nie príliš krátky, ale veľmi pevný. Bedrová časť je široká, stále mierne klenutá a veľmi svalnatá až ku slabinám. Hrudník nie príliš široký, hlboký a dlhý hrudný kôš s dlhými a značne dole položenými nepravými rebrami (až k bokom). Brucho je mierne vtiahnuté. Hrudné končatiny majú šikmé rameno, dlhé predlaktie, silnú, ale nie ťažkú kostru. Zpredu sú končatiny rovné, kolmé. Celý predok je mocne svalnatý. Zápästie nie je prehnuté, ale tiež nie je úplné zvislé. Panvové končatiny majú dlhé a široké stehná, noha je pomerne dlhá a šikmá, koleno je zvislé. Zadok je tak bohato zarastený srsťou, že zadná časť stehien vypadá takmer drsne. Zozadu sú končatiny rovnobežné, úplne rovné, kolená nie sú vytočené ani dovnútra ani von. Labky nie zvlášť silné, ale s pevne zovretými prstami (oblúkovitými). Silne vyvinuté pazúry sú čierne alebo majú farbu slonovej kosti. Labka nesmie byť guľatá (mačacia labka), ale tiež nesmie byť príliš dlhá. Chvost je strednej dĺžky, dosahujúci približne k vrcholu kolena, nie nízko nasadený, zužujúci sa smerom ku špičke, nosený vodorovne alebo visiaci, viac osrstený na spodnej časti. Srsť je hustá, hladká, mierne drsná na hmat, jemnejšia na hlave a na ušiach, tvrdšia a dlhšia na bruchu a na stehnách. Sfarbenie je vo všetkých odtieňoch hrdzavej a plavej, okrové, šedohrdzavé ako je zimná srsť srnca, jelenia červeň, farba konope alebo podkladová farba, zmiešaná s čiernymi chlpmi. U psa hrdzavej farby je chrbát intenzívnejšie sfarbený než zbytok tela. Nos, uši, chrbát a chvost sú často prerastené čiernymi chlpami, zmiešanými so základnou farbou.
Povaha a temperament
Bavorský farbiar je kľudný a vyvážený pes, oddaný svojmu majiteľovi, k cudzím je však rezervovaný. Je to sebaistý, poslušný a nebojácny pes, nie je plachý, ani agresívny, pohyblivý a rýchly, avšak vytrvalý lovecký pes s jemným nosom a veľkou chuťou do práce. Je to teda pes vhodný nie len pre lovca na lov za úsvitu, ale tiež pre myslivca, s ktorým by mohol v prírode stráviť väčšinu svojho života. Bavorský horský farbiar potrebuje pracovať v tesnej blízkosti svojho majiteľa a maximálne prejaviť svoje lovecké schopnosti. Vyžaduje pravidelné fyzické záťaže. Povahou je však milý a priateľský k deťom, ale predovšetkým veľmi oddaný svojmu pánovi.
Väčšina bavorských farbiarov je hlasitá a ostrá v stavaní zveri. Je temperamentnejší ako hannoverský farbiar, ale tiež má pomerne citlivú, poddajnú povahu. Pri výcviku obidvoch plemien farbiarov je potrebné vyvarovať sa tvrdších a už vôbec nie telesných trestov, pretože sa môže zradiť ich typicky jemná povaha, dochádza u psa k strate dôvery k svojmu pánovi. Takéto psy síce pre svoj hlboko zakorenený lovecký pud môžu i pracovať na stope, ale bude to už práca bez potrebného zanietenia, nadšenia a výsledok bude vždy neistý.
Využitie a starostlivosť
U nás má byť v každom revíry, kde sa chová jelenia zver i poľovne upotrebiteľný farbiar a pretože takéto revíry sú väčšinou v hornatejších oblastiach, bavorský farbiar je na Slovensku omnoho viac rozšírený než jeho väčší príbuzný. Je to tiež pes s výnimočne jemným nosom, schopný neúnavne sledovať pofarbenú stopu i niekoľko kilometrov aj po 24 hodinách. Jeho využitie ako poľovného psa je teda neoceniteľné, zvlášť v náročnom horskom teréne. Okrem poľovníctva sa uplatňuje aj ako spoločník.
Starostlivosť o bavorského farbiara nie je náročná. Potrebuje dostatok pravidelného pohybu a dlhé prechádzky. Nezabúdajte jeho srsť aspoň raz týždenne česať a občas mu kontrolovať a čistiť uši a zvukovod. Inak nepotrebuje žiadnú zvláštnu starostlivosť.
Pri výcviku je dôležité začať hneď od začiatku, pretože vycvičiť ho je dlhší proces. Odporúča sa trpezlivo ho chváliť a motivovať odmenami, netrestať ho. Čím má tento pes väčšiu motiváciu robiť svojmu pánovi radosť, tým jednoduchšia je celá jeho výchova.
Informácie o plemene
- Klasifikácia podľa FCI: 6. skupina - duriče, farbiare a príbuzné plemená; podsekcia 2, farbiare, so skúškou
- Oficiálna skratka: BB
- Výška: pes max. 51 cm, fena max. 48 cm
- Váha: 15-30 kg
- Zem pôvodu: Nemecko
- Priemerná dĺžka života: 12 rokov
Bavarian Mountain Hound Pros and Cons | Bavarian Mountain Hound Advantages and Disadvantages
Bavorský farbiar má pomerne dobré zdravie, hoci sa uňho môžu vyskytnúť sklony k displázii bedrových kĺbov a tiež k epilepsii.