Bavorský farbiar (der Bayerische Gebirgsschweisshund) je plemeno psa s bohatou históriou a špecifickým zameraním na dohľadávanie zveri. Jeho pôvod siaha do Nemecka, kde bol vyšľachtený ako ľahší a pohyblivejší variant hannoverského farbiara, prispôsobený náročným horským podmienkam. Tieto psy sú známe svojou vytrvalosťou, spoľahlivosťou a vynikajúcim čuchom, vďaka čomu sa stali neoceniteľnými pomocníkmi poľovníkov, horárov a lesníkov. Pocit spolupatričnosti s pánom je u nich silný, a preto vyžadujú pevné vedenie a systematický výcvik od útleho veku.
História plemena
Všetky stopovacie psy a farbiare majú svoj pôvod v pôvodnom duričovi - braky. Pôvodne sa zo svorky vyberali najspoľahlivejšie duriče, s ktorými sa na remeni hľadala farba postrelenej zveri. Z týchto najpokojnejších a ľahko ovládateľných jedincov sa neskôr vyšľachtili stopárske psy a farbiare. Prikrížením geneticky najbližších plemien koncom 18. a začiatkom 19. storočia vznikol dnešný hanoverský farbiar. Po revolúcii v roku 1848 a zmene loveckých metód sa psy začali používať po streľbe. Barón Karg-Babenburg Reichenhall po roku 1870 vyšľachtil ľahšieho horského farbiara krížením hannoverského farbiara s červeným horským duričom, čím vzniklo bavorské plemeno.
Roku 1912 bol založený Klub pre bavorské farbiare so sídlom v Mníchove. Bavorský farbiar je mladší a menší brat hannoverského farbiara; štandard bol zostavený v roku 1883 a odvtedy sa prakticky nezmenil. V horských revíroch Bavorských Álp sa pôvodné ľahké duriče používali na dohľadávanie poranenej zveri, čo viedlo k výslednému typu bavorského farbiara po postupnom krížení. Bavorský farbiar postupne vytlačil hannoverského farbiara a stal sa klasickým sprievodcom horárov a lesníkov, najmä v náročných horských terénoch.
Celkový vzhľad a základné charakteristiky
Bavorský farbiar je ľahký, veľmi pohyblivý a svalnatý pes strednej veľkosti. Výška v kohútiku: psi 47-52 cm, feny 44-48 cm. Telo je o niečo dlhšie, s mierne prestavaným zadkom a nie príliš vysokými nohami. Hlava je široká, plocho vyklenutá, ňucháč čierny až tmavočierny. Oči tmavohnedej alebo svetlejšej farby, uši stredne dlhé a vysoko nasadené. Chrbát je silný, hrudník hlboký a dlhý, s výraznými svalmi až k slabinám. Chvost je stredne dlhý, nosený buď vodorovne alebo dole a hustejšie osrstený zo spodnej strany.
Srsť je hustá, hladko priliehajúca, mierne drsná s jemným leskom. Zafarbenie sa pohybuje od tmavočervenej po červenožlté, môže byť aj pásikované. Červeno sfarbené psy majú na hlave intenzívnejšiu základnú farbu. Pôvodná kombinácia farieb zabezpečuje dobrú maskovateľnosť v horskom prostredí.
Povaha a správanie
Bavorský farbiar je pokojný a vyrovnaný pes, oddaný svojmu majiteľovi, no zdržanlivý k cudzím. Vyžaduje pevného, sebaistého, neohrozeného a ľahko ovládateľného majiteľa. Nie je plachý ani agresívny. Plemeno dosť skoro dozrieva a vyžaduje prísnu disciplínu a systematickú prácu od útleho veku. Základné povely by mal zvládnuť do pol roka, potom nasleduje poľovnícky výcvik.
Použitie a význam v poľovníctve
Bavorský farbiar je primárne využívaný na dohľadávanie postrelenej zveri. Stavba tela a kvalita nosa ho predurčujú na prácu s nízkym nosom na stope. V horských terénoch je pohyblivejší a vytrvalejší než hannoverský farbiar a dokáže podať fantastické výkony pri dohľadávaní poranenej zveri. V súčasnosti sa rozširuje aj na dohľadávanie inej raticovej zveri.
Výchova a výcvik
Výcvik bavorského farbiara by mal začať už v ôsmich týždňoch veku a maximum by sa malo dosiahnuť do jedného roka. Majiteľ by mal umožniť mladému psovi pracovať a viesť výcvik na každom druhu raticovej zveri v revíri. Pred predbežnými farbiarskymi skúškami je potrebné obmedziť prácu so srnčou zverou, aby sa predišlo problémom pri remeňovej práci. Mláďa by malo ovládať oznamovanie znakov, ktoré nájde počas dohľadávky, na povely „Stoj v stope!“ a „Ukáž!“. Denná práca je kľúčová: pätnásť až dvadsať minút denne je efektívnejšie než dlhé hodiny raz týždenne. Výcvik by mal byť prepojený so základnou poslušnosťou a motivovaný odmenami. Pri výcviku v dohľadávaní je vhodné začínať na umelo založenej stope s použitím relevantných zvieracích pachov. Najdôležitejším momentom je prvý kontakt so zverou ešte ako šteňa.
Časté chyby vo výcviku
Najväčšie chyby sú preťažovanie mladého psa, nesystematická príprava a nedôsledné plnenie povelov. Výcvik v časovej tiesni a s nervóznym vodičom ved k ťažko odstrániteľným problémom. Neskorý začiatok výcviku, nedostatok pohybu a zlá príprava v revíri tiež vedú k neúspechom. Nesprávny výcvik sa prejavuje neschopnosťou prekonať prekážky, neposlušnosťou alebo strachom.
Perspektíva plemena
Na Slovensku čelia bavorskí farbiari výzvam: počet pracovne využívaných psov je nízky a je potrebné klásť dôraz na ich poľovné využitie ako podmienku členstva v chovateľskom klube a bojovať proti produkcii šteniat bez preukazu pôvodu. Plemeno zostáva jedným z najlepších pre dohľadávanie postrelenej zveri, najmä v náročných horských podmienkach. Štandard plemena zodpovedá písmom: VI. a klubová organizácia udržiava chov podľa štandardu, so zameraním na exteriér, povahové vlastnosti a zdravotné testy.
Starostlivosť, výživa a zdravie
Srst bavorského farbiara nepotrebuje špeciálnu starostlivosť; pravidelné česanie raz týždenne je postačujúce. Kontrola uší a očí, prevencia kožných problémov a udržiavanie zdravej hmotnosti sú dôležité. Pohyb a výživa by mali zohľadňovať vysokú pohybovú aktivitu: kvalitné krmivo s vysokým obsahom bielkovín a tukov, ideálne bez obilnín a umelých prísad. Denné dávky je vhodné rozdeliť na dve porcie, aby sa predišlo torzi žalúdka a prejedaniu.
Štandard a plemenné pravidlá
Oficiálny štandard bol vypracovaný v roku 1883. Klub bavorského farbiara v Mníchove je dodnes hlavným orgánom zodpovedným za chov tohto plemena v Nemecku. Zdravotné testy a bonitácie sú súčasťou chovateľských pravidiel. Pred chovom sa vyžaduje DNA profil a potvrdenie pôvodu, rovnako ako vyšetrenie dysplázie bedrových kĺbov. Bonitačné pravidlá určujú, že jedinec musí spĺňať štandard a nesmie vykazovať výrazné vady alebo agresívne správanie.
Praktické informácie pre chovateľov a majiteľov
- Výživa: kvalitné granule pre stredné psy alebo konzervy; vyhnúť sa prekrmovaniu.
- Starostlivosť: kefovanie raz týždenne, pravidelná kontrola uší a zubov.
- Právne a klubové pravidlá: bonitácia exteriéru, povahy a zdravotný stav, posúdenie rozhodcom so zápisom do bonitačnej karty.
- Výchova: začať v mladom veku, viesť dôslednú socializáciu, motivačne odmeňovať a vyhýbať sa tvrdým trestom.
Najčastejšie otázky
- Je bavorský farbiar vhodný pre život v meste? - Nie, potrebuje veľa priestoru a pravidelný pohyb.
- Ako často treba venovať pozornosť srsťi? - Raz týždenne, spolu s kontrolou uší a zubov.
- Aké sú hlavné zdravotné riziká? - Dysplázia bedrového kĺbu, očné vady, kožné problémy a riziko obezity pri nedostatku pohybu.