Hviezdoslavov Kubín je najstaršou a najprestížnejšou celoštátnou súťažou v umeleckom prednese na Slovensku. V roku 2026 sa uskutoční jej 72. ročník. Od roku 1954, kedy sa súťažilo prvýkrát, sa jej zúčastnilo státisíce žiakov, vrátane mnohých známych osobností. Súťaž nesie meno významného slovenského básnika Pavla Országha Hviezdoslava a jej cieľom je podporovať vzťah detí k literatúre, rozvíjať ich rečnícke schopnosti a kultivovaný jazykový prejav.
Súťaž sa koná v slovenskom jazyku. Súťažiaci môže prednášať slovenskú alebo svetovú básnickú a prozaickú (nie dramatickú literatúru). To znamená, že prednášané dielo nemusí byť od slovenského autora. Recitátor je povinný prednášať súťažný text naspamäť.
Hviezdoslavov Kubín je celoslovenská recitačná súťaž v prednese poézie a prózy, ktorá má na Slovensku dlhoročnú tradíciu. Každoročne sa do nej zapájajú tisíce detí a mladých ľudí zo základných a stredných škôl z celého Slovenska.
Štruktúra súťaže a časový harmonogram
Súťaž prebieha v niekoľkých kolách:
- Školské kolá
- Obvodné kolá
- Okresné kolá
- Regionálne kolá
- Krajské kolá
- Celoslovenské kolo
Termíny konania jednotlivých kôl sú:
- Školské kolá - do 23.
- Obvodné kolá - do 20.
- Okresné kolá - do 27.
- Regionálne kolá - do 17.
- Krajské kolá - do 7. 5. 2026 (do 10. 5.)
- Celoslovenské kolo 16. 6. - 20. 6.
Súťažiaci sú rozdelení do piatich kategórií:
- I. žiaci 2. - 4. ročníka ZŠ a ZUŠ
- II. žiaci 5. - 6. ročníka ZŠ a ZUŠ a žiaci prímy (1. ročník osemročných gymnázií)
- III. žiaci 7. - 9. ročníka ZŠ a ZUŠ a žiaci sekundy (2. ročník osemročných gymnázií)
- IV. mládež - žiaci 1. - 4. ročníka SŠ, 5. - 8. ročníka osemročných gymnázií a žiaci ZUŠ
- V. dospelí - študenti VŠ bez ohľadu na vek, ostatní dospelí
Výber vhodnej básne
Práve výber vhodnej básne alebo ukážky primeranej veku a schopnostiam dieťaťa zohráva dôležitú úlohu v úspešnej príprave na túto súťaž. Pri výbere je dobré zamerať sa nielen na vekovú kategóriu, ale aj na jazykovú náročnosť textu, dĺžku básne, jej rytmus a obsah, ktorému dieťa rozumie a vie sa s ním stotožniť. Dôležité je aj to, aby text dieťa bavilo recitovať a dokázalo ho prirodzene precítiť.
Vybrať správnu knihu s básňami podľa ročníka dokáže výrazne uľahčiť prípravu na recitačné súťaže, ako je Hviezdoslavov Kubín, a zároveň prirodzene podporiť vzťah detí k literatúre. Tento praktický výber pomáha rodičom ušetriť čas - namiesto zdĺhavého hľadania v knižnici ponúka prehľadné a osvedčené tipy na konkrétnych autorov a básnické zbierky, rozdelené podľa veku dieťaťa. Vďaka tomu si každý môže rýchlo vybrať knihu, ktorá je primeraná nielen veku, ale aj schopnostiam mladého recitátora.
Odporúčané básne a autori podľa kategórií
Tu je náš výber autorov a kníh. Vyberiete si z neho tú svoju básničku?
2. - 4. ročník:
Vhodné sú najmä príbehové básne o zvieratách a školskom živote.
- O špinavom šteniatku - Jana Barillová
- Pod jednou bránou majú psa.
Pod jednou bránou majú psa.
Pribudlo k nemu šteňa.
Podchvíľou čumák svoj mi Lord
položí na kolená.
S Lordom my rozumieme sa.
Človek, pes - jedna cena.
No keď mu teraz koštiaľ dám,
uchmatne mu ho šteňa.
Starý Lord dosiaľ ani raz
na šteňa nebol prísny.
Hoci je cudzie, iný rod -
pes psovi tiež je blížny.
Šteňa je smiešne, chlpaté,
uši, chvost dlhočizný -
zábavné je to, veselé,
hneď sa ti mladosť prisní.
Uplynul polrok, šteňa má
zuby už, nie však školy.
Rado by zuby zaťalo
hoci aj do mŕtvoly.
Chce hrýzť aj mňa, no starý Lord
vzbúri sa: nedovolí!
On má čeľusť - priateľa
hryzť však? - to ho bolí.
Zahnaný v búdu, starý Lord.
vie - šteňa vyčíňa si.
Žerie aj hlce, baví sa,
ach, bezstarostné časy!
Minule ma však pohrýzlo
ja som skríkol asi -
Vtedy Lord z búdy vyletel,
aj zakliati v ňom ďasi.
Vidím: šteňa schvátil Lord
za šiju ho vlečie,
do búdy sotí, priľahne -
zažehnal nebezpečie.
O chvíľu vyjde, labu dá:
cítim, že niečo rečie.
Skučí a ruku líže mi.
Skoro mu slza tečie.
Šteniatko, zbohom!
5. - 6. ročník:
- Peter Karpinský: Adela, ani to neskúšaj!
- Kmotry (Ľ.
- Zlatá Muzika (M.
7. - 9. ročník:
- Veľké myšlienky malého človeka (D.
- Umenie života (M.
- Som (L.
- Rozliata káva - (V.
- Rebelka - ( A.
Mládež (SŠ):
- SLAM poetry skôr pre 4.
- Hlas a Ozvena , Slov.
Príklady básní pre Hviezdoslavov Kubín
Hviezdoslavov Kubín je sviatkom poézie, pri ktorom sa stretávame, aby sme cez slová vyjadrili svoje pocity, sny a myšlienky. Básne, ktoré vám predstavujeme, sú plné nežnosti, prírody a fantázie. Vhodné pre deti aj dospelých, verím, že vás ich verše pohladia po duši a inšpirujú k vlastným umeleckým prejavom.
Básne Miroslava Váleka
Večer
Sedí noc a čierne rúcho šije, poľná zver aj vtáky dávno spia.
Padá hustý dážď, dážď bez melanchólie, z povinnosti padá na zem dážď.
Letí havran ponad pusté lesy, v pustom poli posteľ ustelie si opustený spáč.
Nechaj, chlapec, lásku, čo ťa desí, nechaj lásku, ktorá klame ťa.
Letí havran ponad pusté lesy, ostrým krídlom nebo zametá.
Už koľkú noc
Studený vietor okenicou plieska, v ďalekých výškach bzučí hviezdny roj.
Už koľkú noc, už koľkú noc tak ťažko je jak dneska? Bdiem celú noc jak postrelené zviera.
Strach obklopil ma ako bodľačie. Čomu sa zdravá myseľ veriť vzpiera, zúfalé srdce stokrát oplače: Ak neľúbiš ma, nemáš ma už rada, tak aspoň jedným chladným riadkom vysmej sa.
Veď moja láska, čo tak kruto stráda, nebude preto menšia, hrdosť pyšnejšia.
Studený vietor okenicou plieska, v ďalekých výškach bzučí hviezdny roj.
Už koľkú noc, už koľkú noc tak ťažko je jak dneska? Si jediná láska moja, šťastie moje, osud môj.
Slnko
Obilie žltne. Slama na klobúky krásne dozrieva.
Deň ako stvorený je na čítanie z ruky.
Ospalé ďatle klopú do dreva. Všade na svete to značí SOS.
V belasom vzduchu utopil sa les. Milenci v ňom sedia s bledou tvárou, pijú slnko s octom, jedia kyslé jablká, rátajú si prsty na nohách a na rukách, tešia sa, že k životu to stačí.
Modrý les. Nad lesom sa mračí. Z mračien zrazu odlomil sa blesk. Zem sa nahla. Sosny narazili čelom o čelo.
Keby som nemal na chleba a na soľ, na kúsok slnka by som mal.
Ja ti nič nevyčítam. Teba každý ľúbi. Tebe to všetci vyčítajú z ruky:
Keď usmeješ sa, vyjdú dúhy pávov a tam, kde stúpaš, rieky pramenia.
Obilie žltne. Slama na klobúky práve dozrieva.
Ale ja stále chodím s nepokrytou hlavou, plnou trápenia.
Návšteva
Prší tak úžasne tak mäkko padá dážď na aleju nedeľné popoludnie prišiel Hosťa zamknuté je
A v izbách horí svetlo pre radosť
Hosťovi ktorý čaká viacej varia vraví jedno slovo: Dosť
Bolo by treba odísť tejto jari
Noc ako otázka na dvere srdca búši
Hosť nedá odpoveď Hosť čaká
Hosť neverí čo tuší
Prší tak úžasne tak mäkko padá dážď na aleju nedeľné popoludnie prišiel Hosťa zamknuté je
Básne Milana Rúfusa
Deti
Zjedno s nimi, menší bratia zvierat.
Vedia ešte, čo my už nevieme.
Len priezračnú a čistú vodu pijú, smeť odfúknu a vyvrhujú špinu.
Hlavičky na tráve, a zväčša ležiac pri tom, jak nemocného počúvajú svet.
Čo povie im, to nikdy nevyslovia.
Nosia to pod košieľkou ako jablká zo susedovho stromu.
Potroche začnú smutnieť. Tušia deň, keď z každého z nich odchádza malý princ na koni a odnáša si žezlo i jablko.
A to je vlastne koniec.
Čo potom príde, už sa opakuje.
Na ľudskú mieru od počiatku dané.
To postavenie mimo hry.
A únava.
O láske
Ubudlo dní. Už klesá šíp blúznivého letu.
Už z ľahkých stebiel vrások si roky hniezdo pletú.
A zabudli sme tvár a zabudli sme mená.
Len ona ostáva tu. Len ona, nepremenná,
v nás zapaľuje slová a hnetie plaché rýmy.
Z jej uhlia ukrytého sa dymí ešte, dymí.
Chutnal som tvoju hlinu. Nuž, udri, pieseň stará.
Lej trpkosť starodávnu mu do pohára.
Len prepusť oči, láska. A odstúp z mojich krídel.
By bol som spravodlivý a spravodlivý videl:
jak túha túhu krížia ľudia blížia ľuďom;
a zástup z rodu hrdých sa vzpína pod osudom.
Čajka na vlnách
More. A hore hviezdami noc sa pení. Hmlám večerným už trúbia do rosy.
Bez konca voda. V kráľovskom osamení. O omrvinku zeme neprosí.
O prášok hlasu nepožiada živých. Jak sejbou vrhá v častých premenách, je účel svoj a sama v seba plynie.
Dve tichá závratné sa drvia na hladine: jej mlčanie a večnosť vznešená.
Dve tichá, žarnovy tých starých božích mlynov, naprázdno trú sa, srší hviezdny prach.
Ale zem všade vysiela svojich synov. Počuješ? More a hviezdy. Života teplý prievan!
Podo mnou ako nedotknutá zvesť mlčanie pražívlu, z milosti jeho spievam, a hore, hore modré ticho hviezd je ticho smrti, jak na úder sa strojí.
Zem, ktorá všade vyslala si svojich, zem, neodchádzaj nám, buď s nami. I na zemi i pod hviezdami.
Pieseň o svieci
Čo stojí kilo tmy? Čo stojí biely vlas?
Žijeme život my, či život žije nás?
Povedz mi človeče, kto na koho tu cieli.
Plamienok od svieca, kto z nás neoddelí.
Túžime, hľadáme, tu bázlivo, tu smelo.
A svieca za plameň ponúka svoje telo.
Labyrint sveta
Všetkého navôkol je, zdá sa, príliš mnoho. A stále pustejšie je prázdne miesto v nás.
Rýchlejšie v čase vráskavie duša, jej koža hladká. Tie haldy poznania je to len čierna skládka?
Zlovestný dym sa občas valí z toho. (Ako sa kdesi zabíjame zas.)
Chudobní boháči. Nedopísaná sloha. A mnohosť dráždivá, no nič viac ako mnohá.
Chce nás už zaživa a vyháňa z nás Boha.
Kto si? A ty len hnetieš, točíš. Svoj vlastný pán, svoj kočiš.
Škola pokory
Keď sa raz pominie svetlý čas tvojho splnu, zvoľna sa stáva z teba korisť.
Pozorujú ťa predátori, ako postrelenú srnu.
Chce sa ti volať, nevieš kam. Snáď bytiu do réžie.
"Nie je to azda tvoja chyba, ak živé v tebe žije iba tým, že sa o to bije?"
A kto už nemá na bitie, na bytie stráca právo?
Čo ti to vtedy chodilo tou stvoriteľskou hlavou?
"Takto sa búriš (ako Jób kedysi na úsvite dôb) nad človečími osudmi. A potom prosíš: "Odpusť mi, ty Blízky za diaľavou."
A napokon láska
A napokon láska. Láska k žene, ku dieťaťu, láska k živému.
Aj keď bolo všetko zaplatené, je to dar. Tak zaďakujme mu.
Za to, že je, čím sú hviezdy lodinajjasnejšia medzi hviezdami.
Láska, ktorá plodí nás i rodina krátku púť svetom neznámym.
Láska - nebo naraz také blízke. Víno bohov v krehkej nádobe.
Láska, ktorá sedí pri kolíske. Láska, ktorá kľačí na hrobe.
Láska - sviatok človečieho tvora.
Tá, čo iba nechtiac ublíži.
A nad ľudskou - láska Božia, ktorá odovzdane visí na kríži.
Básne Ladislava Novomeského
To strašlivé
Úzkosti ničivé! To prázdno bezozvenné pri nehybnom kroku, ten výkrik nezvučný a sykot bez hada, nemý šum vyschlej rieky v neskrojenom toku, belostná nádhera do tvaru nevliata.
Pohľady bez závratu kleslé do priepastí, kde ich nič na slepotu ničím rozdrví, dnes z hrozby nehrozenej, bez zovretých pästí, údery bezbolestné, rany bez krvi.
To svetlo bez tône a temno bez svitania, neviditeľný šľak po hmate bezprstom, zmar línií a foriem v trasovisku zdania a všetkých snov i zdaní neodvratný zlom.
To nič je strašlivé a nikto z jeho rodu a nie a nikde, nikdy, v pustom odlive.
Zo samej hrôzy z nich k nim sa dať do sprievodu, to je to strašlivé.
Odvaha, zadrž svet, nech by bol i planý, a krásam trýzne nauč, nech len hreje plam.
S úzkosťou, steskom, s vierou, myšlienkami byť i sám. Len byť!
Des nocí úbohých, keď trpel som ňou sám, hrdúsi moje dni, keď ňou zas trpia iní, viac nešťastní: bez ťarchy vlastnej viny váhajú byť, či nebyť.
S ich hlavou v ruke stáť nad protestami hroba a nežne vdýchnuť na ňu chvíľu bez úzkosti, byť cele pre nich, byť z nich a v nich byť, v ich krvi a kosti, myslím, že to je otázka.
Pohreb mladej ženy
Smrť, sestra milosrdná, studenými prstami roztrhla chabú šnúru na ruženci dní; pohreb jak vánok šumí v rozknísanom trstí a kráča dôstojný.
Po hrude hrudu hádže na rakvu tej ženy po ceste do temnoty jeho čierny krok.
Skončil sa jeden život. Jedno utrpenie. Ostal len zármutok.
Smrť bola súcitná a milosrdným dychom zhasla v jej utrpení svetlo blikavé, jak ona zvykla sfúknuť po večere tichom lampičku pri hlave.
A než sa navždy stratí v temných moriach hliny, než sa v nich pohrúži, než pohrúži sa v nich, rozsvietili sa všetky georgíny na vencoch pohrebných.
Smrť láskavá ju strhla do zániku a bolesť prečarila na rozklad a zmar, a predsa vidno cez hmly sĺz i vzlyky jej podobu i tvár.
V storakých rozpomienkach zjavovať sa bude v myšlienkach na včera, čo zajtra prichodia.
Smrť je len nenávratno. Iba zabudnutie je koniec života.
Zázračná bola smrť. Už ona nie je ona. Je koniec ľudských múk. Už zašiel za bránku, už prídu Božie múky, i chvíľa, v ktorej žiaľ svoj dožiali.
A všetky kríže roztvorili ruky, aby ju objali.
Príprava na súťaž
Hviezdoslavov Kubín je celoštátna recitačná súťaž, ktorá si vyžaduje dôkladnú prípravu. Okrem výberu vhodného textu je dôležité venovať pozornosť aj interpretácii, správnej výslovnosti, intonácii a prednesu.
tags: #basne #na #hviezdoslavov #kubin #steniatko