Argentínska doga

Argentínska doga je fascinujúce plemeno s bohatou históriou a jedinečnými vlastnosťami. Tento silný, ale oddaný a verný pes pre rodinu si vyžaduje skúseného majiteľa a dôslednú starostlivosť. Vzhľadom na jeho silu a nezávislosť nie je vhodný pre úplných začiatočníkov. Je to pes, ktorý pôvodne slúžil k lovu veľkej zveri, vrátane diviakov, púm alebo jaguárov.

História a pôvod

Argentínska doga je pomerne mladé plemeno, ktorého vznik je presne zdokumentovaný. Plemeno vyšľachtil Dr. Antonio Nores Martinez v 20. rokoch 20. storočia v Argentíne s cieľom vytvoriť odolného, silného psa, vhodného pre argentínske podmienky. Martinez vybral predovšetkým bojové plemená, ako boli kordovský bojový pes, bulteriér, mastif či anglický buldog, ktoré krížil s nemeckou dogou a pointerom. Doga sa mala vyznačovať vysokou odvahou, oddanosťou a pracovitosťou. Významným znakom sa stala biela farba, ktorá pomáhala lovcom odlíšiť psa od zveri počas lovu.

Zakladateľom plemena bol argentínsky lekár Antonio Nores Martinez, ktorý chcel veľkého, neohrozeného psa, ktorý by bol schopný loviť aj veľkú zver, bol spoľahlivým strážcom a zároveň by bol dobrým spoločníkom. Ako základ plemena použil miestneho, dnes už vyhynutého, bojového psa, ktorého potom ďalej krížil s boxerom, buldogom, pointerom, nemeckou dogou, bulteriérom a ďalšími rasami, aby získal neohrozeného psa, ktorý stratí svoj bojový inštinkt a získa za večnými loviť. Cielenou selekciou potom k ďalšiemu chovu vyberal vhodné jedinca, ktorí odpovedali jeho predstave o novom plemene. Nakoniec sa mu, po rokoch usilovnej práce, podarilo chovať psov so štandardnými vlastnosťami a vyrovnanou povahou. Vďaka tomu došlo v roku 1964 zo stany argentínskeho kynologického zväzu k oficiálnemu uznaniu argentínskej dogy ako nové rasy a začala sa viesť plemenná kniha. Medzinárodná kynologická federácia FCI uznala toto plemeno v roku 1973.

Argentínska doga je potomkom dnes už vyhynutého, divokého psa Cordoby. Tento pes bol chovaný čisto na boj. Muž menom Antonio Nores Martinez z Argentíny si želal vlastniť nebojácneho poľovného psa, ktorý by zvládol podmienky svojej zeme, ale zároveň by bol lojálnym spoločníkom. Využitím zmiešaním niekoľkých plemien sa napokon dosiahli požadované vlastnosti. Martinez vytvoril dôveryhodného sprievodcu so silným inštinktom loviť. Jeho stavba tela bola ideálna na pohyb v náročnom teréne Argentíny, ale zároveň bol vynikajúcim rodinným strážcom a spoločníkom.

Do Európy prenikli argentínske dogy najmä zásluhou pána Dr. Ericha Schneider-Leyera, nemeckého kynológa, ktorý si z chovateľskej stanice del Chubut priviezol dve suky a jedného psa. Na Slovensko si prvú argentínsku dogu, Gitanu vom Knausser-Totoral, doviezli v roku 1988 z Rakúska manželia Saksunovci z Košíc.

Mapa Argentíny s vyznačenou provinciou Córdoba

Povaha a temperament

Argentínska doga má odvážnu a stabilnú povahu. Napriek svojej sile je priateľská k rodine, ktorú miluje a bráni. Je výborným strážcom, no voči cudzím ľuďom sa správa rezervovane. Kvôli svojej histórii a genetike má však silný lovecký inštinkt, ktorý musí mať majiteľ pod kontrolou. Je dôležité, aby bola doga už od šteniatka vedená k vyrovnanosti a správne socializovaná, pretože nedostatok výchovy a výcviku môže viesť k jej dominantnému správaniu. Voči iným psom, najmä samcom, môže byť argentínska doga dominantná a neznášanlivá.

Dogo Argentino je vysoko teritoriálny pes, čím sa stáva vynikajúcim strážcom. Svoju rodinu si naozaj postráži a to sa týka aj najmladších členov - detí. Na druhej strane, len veľmi ťažko si zvyká na iné zvieratá v domácnosti, hlavne malé psy a mačky, pretože jeho poľovnícky inštinkt mu napovedá, že ide o korisť.

Argentínska doga je nezávislé plemeno, ktoré potrebuje skúseného pána. Ten sa v prvom rade musí zamerať na skorú socializáciu a čo najskôr začať s tréningom poslušnosti. Pri strete s podozrivou osobou či iným psom sa poslušnosť naozaj zíde. Pre zníženie svojich loveckých pudov vyžaduje aj častú duševnú stimuláciu.

Argentínska doga je inteligentné, samostatné a mierne tvrdohlavé plemeno. Vyžaduje tesný kontakt so svojou rodinou. Pôvodne lovecké plemeno nezaprie v lese svoje lovecké pudy. Je to dominantný pes, čo sa môže prejaviť najmä vo vzťahu k iným psom, ak je AD nesprávne vedená. Argentínska doga je veľký pes vedomý si svojej sily. Má silný ochranný pud a je potrebná dôsledná socializácia, výchova a výcvik. So socializáciou treba začať od útleho veku. So šteňaťom sa treba pohybovať medzi ľudmi a psami, pričom treba dbať na to, aby šteňa nezískalo negatívne skúsenosti, ktoré by v dospelosti mohli viesť k agresívnemu správaniu jedinca.

Argentínska doga má silné teritoriálne cítenie. Vďaka tomu je to vynikajúci strážny pes, ktorý si je dobre vedomý svojej sily a preto nešteká zbytočne. Svoju rodinu a jej majetok chráni odhodlane a nekompromisne. Voči iným psom a zvieratám sa chová dominantne. Už od šteňacieho veku potrebujú psi dôslednú socializáciou a výcvik, aby získali vyrovnanú povahu a vedeli sa vyrovnávať s novými podnetmi.

Výchova a výcvik

Výcvik argentínskej dogy vyžaduje skúseného majiteľa so schopnosťou byť prirodzenou autoritou. Tento pes sa rýchlo učí a je veľmi inteligentný, avšak tiež tvrdohlavý, čo znamená, že majiteľ musí byť trpezlivý, konzistentný a dôsledný. Doga sa ľahko nudí, a preto je potrebné prispôsobovať výcvik rôznorými aktivitami, ktoré zamestnajú jej myseľ aj telo. Argentínska doga je citlivá na stres a reaguje na nervozitu majiteľa, preto je dôležité, aby výcvik prebiehal v pokoji a bez trestov.

So socializáciou treba začať od útleho veku. So šteňaťom sa treba pohybovať medzi ľuďmi a psami, pričom treba dbať na to, aby šteňa nezískalo negatívne skúsenosti, ktoré by v dospelosti mohli viesť k agresívnemu správaniu jedinca. Výcvik AD sa nelíši od výcviku iných plemien, treba však citlivo zvážiť prístup, aby psovod psa jednak nezlomil, na druhej strane ho však jedinec musel rešpektovať.

Výchova tohto plemena je náročnejšia ako u iných plemien. Vyžaduje si citlivosť a razantnosť v prístupe k nej. Získanie dôvery u psa je oveľa ťažšie ako výcvik štyroch psov v puberte. Je dôležité, aby šteniatko už od mala vedelo, čo sa smie a čo je zakázané. Potom nasleduje základný výcvik poslušnosti, ktorý sa dá v neskoršom veku rozšíriť o špeciálny výcvik.

Vzhľad a fyzické vlastnosti

Argentínska doga je stavaná na silu a rýchlosť. V kohútiku dosahuje výšku medzi 62 a 68 cm a váhu od 36 do 45 kg, pričom telo je svalnaté a atletické, ale nepôsobí ťažkopádne. Má širokú, mohutnú hlavu s jemne sklopenými ušami, ktoré sa dnes už len zriedka kupírujú. Nos musí byť čierny a oči hnedé, pričom modré oči a svetlá pigmentácia nosa sa považujú za neželané. Krátka, lesklá biela srsť je typickým znakom plemena a hoci pôsobí jednoducho, má ochrannú funkciu. Srsť dobre reguluje teplotu a je odolná voči poveternostným podmienkam.

Argentínska doga sa so svojimi 62 - 68 cm v kohútiku radí medzi veľké psy. Má bielu krátku srsť pokrývajúcu mohutné, mrštné, dobre osvalené telo prezrádzajúce silu a atletickosť. Má mohutnú hlavu so sklopenými ušami, ktoré sa zvykli v minulosti kupírovať. Má nízko nasadený, relatívne krátky chvost. Biela srsť je typickým znakom plemena a vznikla cieleným chovom, pričom od počiatku si chovatelia dávali pozor na dobrú pigmentáciu nosa, očí a kože. Dnes sa modré oči či ružový nos vyskytujú iba zriedka. Biela farba mala odlíšiť psy od zveri, aby nedošlo k nechcenému zabitiu psa.

Veľký, harmonicky stavaný pes, ktorý svojim pevným osvaleným telom vzbudzuje dojem sily, neohrozenosti a odvahy. Hlava stredných proporcií je ťažkého vzhľadu s mierne vyjadreným stopom. Tmavé oči mandľového tvaru sú nasadené ďaleko od seba a majú pozorný výraz. Vysoko a široko nasadené uši môžu byť kupírované alebo ponechané v prirodzenej dĺžke. Silný krk strednej dĺžky má na hrdle jemné vrásky. Trup Argentínske dogy je mierne dlhšia ako je jej výška v kohútiku. Priestranný hrudník je tvorený dlhými, mierne klenutými rebrami. Dlhý, šabľovitý chvost je nasadený vysoko. Končatiny sú silné s pevnými kosťami a dobre vyvinutým svalstvom. Argentínska doga má pevnú, pružnú kožu dobre priliehajúca k telu, ktorá je pokrytá krátkou, na dotyk mäkkú a hladkú srsťou. Farba srsti je vždy čisto biela. Povolená je tmavá alebo čierna škvrna okolo oka. Kohútiková výška argentínskej dogy je 60-68 cm a hmotnosť v dospelosti sa pohybuje v rozmedzí 40-60 kg.

Zdravie a starostlivosť

Rada by som napísala, že argentínska doga je zdravé plemeno, avšak bohužiaľ ako u väčšiny bielych psov, ani tu to tak nie je. Typická ochorenie je hluchota, pričom približne 10% psov je hluchých na jedno alebo obe uši. Táto hluchota úzko súvisí s pigmentom a nachádza sa aj u iných bielych psov, ako je boxer, dalmatínec či bielo sfarbené teriéry. Ďalšie choroby, ktoré sa u tohto plemena môžu vyskytnúť, sú hypotyreóza, glaukómu či paralýze hrtana.

Najčastejšími zdravotnými problémami argentínskej dogy sú hluchota, dysplázia bedrového kĺbu a problémy s kĺbmi. Hluchota je najmä dedičná v súvislosti s bielou farbou, preto je dôležité vykonať BAER test u šteniat, aby sa zistilo, či majú sluch na oboch stranách. K ďalším ochoreniam patrí aj predispozícia na dyspláziu lakťového kĺbu a niektoré srdcové choroby.

Starostlivosť o krátku srsť argentínskej dogy nie je náročná - vyžaduje pravidelné kefovanie, najmä počas prechodných období, aby sa odstránili odumreté chlpy. Pozornosť treba venovať hygiene uší a očí a pravidelnému strihaniu pazúrov. Doga je citlivá na horúce počasie a dlhé pobyty na slnku, preto potrebuje tieň a dostatočný prísun vody, aby sa predišlo prehrievaniu. Veľmi dôležitá je aj ochrana pred chladom v zimných mesiacoch, pretože krátka srsť neposkytuje dostatočnú izoláciu.

Kvôli krátkej srsti nie je možné chovať argentínsku dogu celoročne vonku. Ideálne pre ňu bude život v rodinnom dome s prístupom na dobre zabezpečený pozemok. Argentínska doga je energický pes a nemala by byť doma príliš dlho sama, pretože by sa mohla začať nudiť a to potom vedie k ničivému správania. Preto je potrebné zabezpečiť psovi dostatok pohybu a vhodné zamestnanie, aby boli uspokojené jeho požiadavky a zamedzilo sa nežiaducemu správaniu.

Krátka srsť argentínskej dogy nevyžaduje príliš starostlivosti. Postačí ju pravidelne prečesať pomocou gumovej rukavice alebo Furminator. Rovnako ako u ostatných plemien je vhodné vykonávať pravidelnú kontrolu očí a uší. Samozrejmosťou je dentálna hygiena, ktorá zabráni nepríjemnému zápachu z úst zvieraťa. Využiť môžeme špeciálne, pre psy určené, kefky na zuby alebo dentálna tyčinky, pri ktorých žuvaní si pes čistí zuby sám. V prípade, že psovi prerastú pazúriky, je nutné vykonať raz mesačne ich skrátenie.

Argentínska doga má, rovnako ako iné bílosrstá plemená, väčšie predispozície k vrodenej hluchote. Zhruba 10% psov tejto rasy trpí hluchotou na jedno alebo obe uši. Medzi ďalšie možné zdravotné problémy patrí hypotyreóza, dysplázia bedra, očné glaukóm alebo alergie.

Kŕmenie

Krmivo pre argentínsku dogu by malo byť vysoko kvalitné, bohaté na bielkoviny a prispôsobené veľkosti a aktivite psa. Argentínska doga má sklon k potravinovým alergiám, preto je vhodné voliť granule bez obsahu obilnín, sóje a umelých prísad. Vhodná je kĺbová výživa, najmä počas obdobia rastu.

Argentínska doga by mala dostávať krmivo, ktoré je určené psom veľkých plemien. Vďaka vhodnému zloženiu sa zaistí správny rast a vývoj psa a jeho zdravie v dospelosti. V priebehu psieho života vznikajú rôzne požiadavky na výživu a to by mal každý chovateľ zohľadniť. Na trhu je dostatok kvalitných značiek, vyrábajúcich ucelené výživové rady krmív pre psov všetkých vekových kategórií. Kŕmna dávka by mala báť rozdelená do dvoch denných jedál. Zabúdať by sa nemalo ani dostatočný prísun čistej vody.