Československý vlčiak, pes v tele vlka - vzhľad, charakter, výživa a starostlivosť. Tento majestátny inteligentný pes očaril už nejedného chovateľa. Československý vlčiak je čoraz obľúbenejšie plemeno psov, ku ktorému sa Slovensko a z časti aj Česko hrdo hlási. Oficiálne ho radíme medzi slovenské národné plemená. Jedinečné vlastnosti tohto psa upevňuje jeho vlčia krv, ktorá mu putuje v žilách po svojom priamom predkovi - karpatskom vlkovi. Pohľad na toto prekrásne stvorenie vzbudzuje v mnohých z nás rešpekt, ktorý si patrične zaslúži, ale jeho oddanosť z neho zároveň robí skvelého spoločníka.
Československý vlčiak je krížencom karpatského vlka a nemeckého ovčiaka, pôvodne určený na stráženie hraníc a prácu v armáde. No jeho silná väzba k psovodovi nevyhovovala požiadavkám na služobného psa. Psovodi sa často menili a pes to znášal veľmi ťažko. Vynikal však svojou inteligenciou, vytrvalosťou, čuchom, zrakom a inými vlastnosťami, aj zlými, ktoré iné psy nemajú. Dnes slúži ako spoločník, menej, ale nie zriedka, ako záchranársky pes alebo pracovný. Dožíva sa 12 a viac rokov, váži okolo 30 - 40kg a v kohútiku sa pohybuje výška od 60 do 70cm. Nápadne sa podobá vlkovi. Často si ho ľudia mýlia s huskym alebo malamutom, zvláštnym nemeckým ovčiakom, ale najčastejšie s vlkom. Pripomína aj menej známe plemeno Saarloosov vlčiak, ktorý je rovnako krížencom vlka a nemeckého ovčiaka.
Svojim ladným pohybom, elegantným telom, vlkošedou farbou, jantárovými šikmými očami je určite neprehliadnuteľný, no môže v niekom vyvolať aj strach. Je temperamentný, vytrvalý klusák, vysoko inteligentný a učenlivý, vyžaduje úplne odlišný prístup ako iné plemená psov. Tvrdá ruka a dril, ktorý sa tak často využíva pri nemeckých ovčiakoch, u neho nefunguje.
História a pôvod
História tohto zaujímavého plemena psa siaha až do polovice 50. rokov minulého storočia, keď bol vykonaný veľmi odvážny biologický experiment. Vo vtedajšej ČSSR skrížil biológ Karel Hartl nemecké ovčiaky s karpatskými vlkmi. Poverila ho tým armáda, nakoľko hľadala služobné psy, ktoré by boli lepšie prispôsobené extrémnym poveternostným podmienkam vo vysokých oblastiach československého pohraničia. Okrem toho mali byť psy veľmi ostražité. Pre Hartla, ktorý pôvodne nemal v úmysle vytvoriť plemeno psa, bol hlavným cieľom jeho pokusov vedecký záujem a zistenia o plodnosti a anatomických zvláštnostiach dvoch jedincov vyplývajúce z experimentov.
Pokusy o kríženie medzi 24 starostlivo vybranými ovčiarskymi psami a štyrmi karpatskými vlkmi sa mali uskutočniť v zariadeniach pohraničnej stráže ČSSR. Uplynuli tri náročné roky, kým sa 26. mája 1958 narodili prvé šteňatá. Vlčica Brita - dnes pramatka československého vlčiaka - sa dovtedy odmietala páriť a zranila všetkých vybraných chovných psov. K páreniu došlo až vtedy, keď sa do výbehu vlčice náhodou dostal agresívny a mimoriadne dominantný ovčiarsky pes Cézar z Březového háje.
Hartl pokračoval v párení krížencov prvej generácie vlka s nemeckými ovčiakmi a v priebehu rokov sa vyvinuli štyri chovné línie, do ktorých opakovane krížil aj krížence vlka so psom. Posledné kríženie s vlkom sa uskutočnilo v roku 1983. Hoci už prvá generácia vykazovala určitú schopnosť výcviku, hybridy boli stále príliš plaché a agresívne na použitie v armáde. Až približne od piatej generácie sa niekoľko psov mohlo využívať ako služobné psy. Avšak až po rozsiahlej a skorej socializácii, vďaka ktorej sa úzko naviazali na ľudí. Pre armádu to vyžadovalo pravdepodobne veľa úsilia - v každom prípade o nové plemeno služobného psa prestala mať záujem. V roku 1971 sa tak chov československého vlčiaka takmer zastavil, v dôsledku čoho bolo mnoho krížencov vlka a psa usmrtených.
Po tom, čo armáda upustila od svojho zámeru, chov vlčiakov bol dlho na ústupe. Až o desať rokov neskôr založili zainteresovaní chovatelia a kynológovia v roku 1982 “Klub chovateľov československého vlčiaka” a obnovili tak chovateľské úsilie. Kynologický zväz ČSSR čoskoro uznal výsledky chovu ako nové národné plemeno. FCI nasledovala v roku 1989, spočiatku s dočasným uznaním.
Československý vlčiak má robustnú a zároveň elegantnú stavbu tela. Podobu vlka u československého vlčiaka je vidno v jeho stavbe tela, klinovitej hlave, ako aj v jeho sivej srsti, svetlej maske a dobre vyvinutom svalstve. Samce zvyčajne dosahujú výšku v kohútiku približne 65 cm. Na druhej strane, sučky zvyčajne nedorastú vyššie ako 60 cm. Pokiaľ ide o hmotnosť, samce vážia najmenej 26 kg a samice 20 kg.
Mohutná a voči poveternostným vplyvom odolná rovná srsť má žltosivé až striebristosivé sfarbenie. Prípustná je aj tmavosivá farba. Pre všetky farebné varianty je charakteristická svetlá maska, ktorá jasne vyniká, rovnako ako biele znaky na hrudi a spodnej časti krku. Zvláštnosťou, ktorú zdieľa s vlkom, je aj sezónne prispôsobenie srsti. Jeho srsť je preto v zime výrazne iná ako v lete. V zime pokrýva celé telo hustá podsada, ktorá spolu s krycou srsťou vytvára mohutné osrstenie, ktoré sa tiahne od ušníc cez brucho až po prsty na nohách.
Hlava československého vlčiaka má typický znak, ktorý jasne odlišuje samcov od samíc a má ľahko klenuté čelo s len mierne výrazným stopom. Úzke, šikmo uložené oči, ktoré sú spravidla jantárovej farby, vytvárajú typický intenzívny výraz vlčiaka. Jeho trojuholníkové stojace uši sú stredne veľké a poukazujú na pôvod vlka, rovnako ako aj na jeho široký repertoár reči tela. Dokáže sa tak vyjadrovať rôznymi mimickými a gestikulačnými spôsobmi. Ak sa Vám podarí naučiť sa tento jazyk, môžete s týmto inteligentným a všestranným štvornohým priateľom doslova komunikovať.
Pôvod vlka je u tohto plemena psov viditeľný v mnohých ohľadoch. Na jednej strane je to typický vlčí odstup od všetkého nového a neznámeho v kombinácii s vrodeným inštinktom úteku. Československý vlčiak môže byť veľmi plachý a bojazlivý. Preto je pri tomto plemene nesmierne dôležitá dobrá socializácia!
Správanie a temperament
Vlčiak je veľmi viazaný na svoju "svorku" a na nového majiteľa si zvyká veľmi obtiažne. Toto plemeno má silné cítenie a potrebuje žiť v tesnej blízkosti svojho pána. Samotu a odlúčenie znáša veľmi zle a hlasným vytím sa domáha návratu svojho majiteľa. Kto si zaobstará psa tohto plemena, čoskoro zistí, že československý vlčiak skoro nešteká, ale o to viac vyje. Ďalším typickým znakom sú silné lovecké pudy. Vlčiaci sú veľmi nároční na včasnú socializáciu. Už od útleho šteňacieho veku je nutné psa zoznamovať s rôznymi ľuďmi, zvieratami a životnými situáciami. Vlčáci sú veľmi vnímaví na postavenie jednotlivých členov svorky a ich hierarchiu. V žiadnom prípade sa chov vlčiaka neodporúča neskúsenému chovateľovi. Pes musí jasne cítiť, kto je v rodine pánom a potom bude svojho majiteľa bezhranične rešpektovať.
Napriek svojim skvelým vlastnostiam dokáže byť (pri nesprávnej výchove) naozaj nebezpečným ako pre zvieratá, tak aj pre ľudí. Existuje množstvo plemien, ktoré majú takzvané plemenné predispozície na určité zdravotné problémy. Sú to geneticky podmienené ochorenia, ktoré sa pri danom plemene vyskytujú častejšie, ako pri iných. Najčastejšie sa týkajú pohybového a tráviaceho aparátu psa. Tieto plemenné predispozície sú zväčša spôsobené zlým chovateľským postupom v procese šľachtenia, kedy snaha chovateľov o želaný výsledok (vlastnosť alebo vizuálny znak) so sebou priniesla tieto problémy.
Niektoré psy boli šľachtené na ochranu majetku či stád, ako napríklad Nemecký ovčiak. Tieto plemená zvyknú byť omnoho ochranárskejšie a teritoriálnejšie, než iné. Chránia jednak svojich majiteľov a ich rodiny, a rovnako tak aj ich majetok. Sú veľmi vhodné na ochranu pozemkov ale ak k Vám chodia časté návštevy, mali by ste zamedziť ich stretu s Vašim psom osamote. Po návštevu radšej choďte k bráne, prípadne psa zavrite a postupne ich zoznámte.
Niektoré z plemien psov neposedia poriadne ani päť minút, iné dokážu stráviť aj celý deň leňošením v peliešku alebo na gauči. Mali by ste si vybrať také plemeno psa, ktoré je aktivitou podobné Vašim návykom. Ak ste aktívny človek, ktorý miluje nekonečné prechádzky, voľte plemeno s vysokou úrovňou aktivity. Ak volíte stráviť celý víkend v pokoji na gauči, siahnite skôr po menej aktívnejšom plemene.
Každý pes miluje, keď sa mu jeho majiteľ venuje a hrá sa s ním. Niektoré z nich sú však omnoho hravejšie a pôsobia ako večné šteniatka. Iné sú zas odťažitejšie a rezervovanejšie a uprednostnia svoj pokoj. Hravejšie psíky sú vhodné k starším deťom, s ktorými sa môžu vyšantiť.
Denný tréning by mal byť samozrejmosťou u každého psíka. Niektoré sa učia dlhšie ako iné, niektoré si zas dlhšie pamätajú alebo sa jednoduchšie sústredia. Stupeň inteligencie tiež zohráva svoju významnú úlohu v tom, koľko času je potrebné tréningu venovať. Zároveň však nikdy nezabúdajte na to, že každý pes je iný a každý má okrem plemennej predispozície aj svoju vlastnú povahu. Preto množstvo tréningu a jeho intenzitu vždy prispôsobte svojmu psovi a jeho potrebám.
Samozrejme, každý pes má svoje tempo učenia. Niektoré plemená sa však dokážu učiť o niečo rýchlejšie, ako iné. Ak chcete psíka vhodného napríklad na psie športy, ako je agility, so psíkom, ktorý sa ľahko učí, to budete mať omnoho jednoduchšie. Stupeň učenlivosti spolu s inteligenciou určuje koľko času by ste mali tréningu denne venovať.
Niektoré plemená sú citlivejšie na seba a svoje okolie, iné zas znesú oveľa viac. Tolerantnejšie psy, s nízkou úrovňou citlivosti, lepšie znášajú aj tvrdšiu ruku, dokonca ju niekedy vyslovene potrebujú. Tieto tolerantné plemená sú vhodné aj do rušných domácností, ktorej chýba pravidelná rutina či často prichádzajú neohlásené návštevy. Sú psy prispôsobivejšie a schopnejšie si navyknúť.
Niektoré psy majú sklon štekať naozaj veľmi často. Samozrejme, pomocou výcviku sa to dá ovládať. Ak bývate v rušnom centre mesta, kde sa každú chvíľu ozývajú nové zvuky, mali by ste si kúpu plemena s týmto sklonom poriadne premyslieť. Kým sa Vám podarí ovládnuť hlučného ducha vo Vašim maznáčikovi, môžete susedom spôsobiť naozaj vážne komplikácie.
Veľmi zvedavé alebo také, ktoré majú dušu cestovateľa, sa veľmi rady túlajú po okolí. Ak sa rozhodnete pre kúpu takého plemena, v každom prípade nezabudnite svoj pozemok dostatočne zabezpečiť, aby ste sa nemuseli báť, kde sa zas zatúla. Najistejšie bude, ak takýmto psíkom zaobstaráte zároveň GPS.
Niektoré plemená, najmä lovci malých hlodavcov, veľmi rady hrabú. Dokonca aj psíky, ktoré sú veľmi majetnícke, budú pravdepodobne s obľubou zahrabávať svoje poklady po celej Vašej záhrade. Tieto tendencie je potrebné dostatočne krotiť, aj keď sa to bude možno ťažké. Ak si veľmi vážite Vašu záhradku, mali by ste kúpu plemena s vysokou tendenciou hrabania, naozaj zvážiť.
Tendencia k separačnej úzkosti: Sú psíky, ktoré sú vďačné za chvíle pokoja a doma vydržia samé skoro celé dni. Zabavia sa a spia s pokojom, lebo vedia, že ich majiteľ sa onedlho vráti. Iné psy to však vôbec nedokážu. Tie sa každú chvíľku osamote trápia. Ak ich budete nechávať doma samé dlho alebo často, budú veľmi nešťastné. Ak teda trávite priveľa času mimo domova a nemôžete svojho miláčika brávať so sebou, mali by ste sa plemenám s vysokým sklonom k separačnej úzkosti vyhnúť.
Ohryzovanie je bežné u šteniat. Niektorým z nich to však občas ostane aj v staršom veku. S ohryzovaním si poradíte naozaj ťažko, takže je podstatné učiť psa odmalička to, že ohryzovanie predmetov, ktoré nie sú jeho hračkami, nie je správne. Existuje viacero techník, ako to postupne psa naučiť. Opatrný by ste mali byť najmä vtedy, keď si pes vyberie za svoju ideálnu pomôcku na ohryzovanie Vás alebo Vašich rodinných príslušníkov.
Starostlivosť a výživa
Vlčiak je nenáročný na úpravu. Jeho srsť má samočistiacu schopnosť, teda ak sa aj ušpiní, špina uschne a opadá sama. Strihanie nie je potrebné. V období pĺznutia je nutné srsť prečesávať. Množstvo vypadanej srsti je prirovnateľné k severským plemenám.
Či už zvolíte ako krmivo granule alebo surovú stravu je na vás. Avšak investujte do kvality, pretože vlčiak je pes veľký a nesprávna výživa a priveľká záťaž v mladom veku, môžu spôsobiť dyspláziu bedrového kĺbu. Kvalitná strava sa skladá hlavne z mäsa a mäsových kostí, príloh, zeleniny, ovocia, olejov a podobne. Granulované krmivá musia obsahovať správny pomer vápnika a fosforu.
Vzhľadom vlk, ktorého ale treba riadne vycvičiť. Svoje inštinkty si prebral priamo od vlka, preto naň treba pevnú ruku. Púta pozornosť všade, kde sa objaví.
Kŕmenie
U veľkých plemien je veľmi dôležitý správny výber krmiva. Veľké psy rastú veľmi rýchlo a je nutné zabezpečiť dostatok živín pre ich správny rast a vývin. Veľmi vhodné je granulované krmivo, ktoré svojím zložením zodpovedá aktuálnym potrebám psa, jeho veku a úrovni aktivity. Československý vlčiak však nezaprie svoje vlčí predkov a nepohrdne ani surovým mäsom. Každý pes je iný a je úlohou majiteľa, zohľadniť aktuálne potreby zvieraťa a zabezpečiť správnu výživu svojho psieho miláčika.
Receptúra využíva tri druhy mäsa (kačacie, husacie a diviačie) s prímesou bylín, prírodných olejov a kĺbových zložiek, ktoré spolu vytvárajú vyváženú kombináciu živín pre kvalitnú výživu psa. Táto jedinečná receptúra je obohatená o humínové látky, ktoré prirodzene podporujú rovnováhu tráviacej sústavy a prispievajú k lepšiemu využitiu živín. Na rozdiel od extrudovaných receptúr je toto krmivo lisované za studena, čo mu dodáva pevnejšiu a kompaktnú štruktúru.
Odporúčame postupný prechod z pôvodného krmiva na lisované za studena, aj v prípade, že prechádzate z inej receptúry Panakei.
Analytické zložky:
- Hrubý proteín 26 %
- Hrubý tuk 16 %
- Anorganické látky 6,2 %
- Hrubá vláknina 2 %
- Vápnik 1,4 %
- Fosfor 1 %
- Vlhkosť 8 %
Nutričné doplnkové látky v 1kg:
- Vit. A (3a672a) 11 200 m. j.
- Vit.D3 (3a671) 1100 m. j.
- Vit. E/ alfa- tokoferol / (3a700) 250 m. j.
- Vit. B1 (3a821) 4 mg
- Vit.B2 (3a825i) 8 mg
- Cholínchlorid (3a890) 500 mg
- Niacinamid (3a315) 50 mg
- Pantotenan vápenatý (3a841) 15 mg
- Kyselina nikotínová (3a315) 50 mg
- Kyselina listová (3a316) 1 mg
Dennú kŕmnu dávku odporúčame rozdeliť na 2 rovnomerné porcie. Prvú porciu podávajte ráno, druhú porciu podávajte večer - ideálne v rovnakom čase. Psy milujú rutinu a pravidelnosť im prospieva. Takáto frekvencia kŕmenia je overenou formou prevencie proti torzii žalúdka, prekysleniu žalúdka a cukrovke.
Prechod na nové granule
Prechod na nové granule je nutné spraviť postupne, aby prechod bol pre psíka čo najprirodzenejší. Prechod na nové granule môže trvať až 14 dní. Dodržujte zásady postupného prechodu podľa konkrétnych dní. Veľmi dôležitý je pomer primiešavania nových granúl do pôvodných.
- 1.-2. deň: Pridajte 25 % nových granúl k 75 % pôvodných.
- 3.-4. deň: Zmiešajte 50 % nových a 50 % pôvodných granúl.
- 5.-6. deň: Pridajte 75 % nových granúl k 25 % pôvodných.
- 7.-8. deň: Môžete začať podávať 100 % nových granúl.
Úspešný prechod na nové krmivo spoznáte podľa kvality exkrementov Vášho psa. Ak má psík riedku stolicu, prechod na nové krmivo bol pravdepodobne príliš rýchly pre jeho tráviaci trakt.
Trvanlivosť krmiva:
Spotrebujte krmivo do 12 mesiacov od dátumu výroby. Otvorené balenie krmiva spotrebujte maximálne do 3 mesiacov.
Skladovanie krmiva:
Uskladňujte na chladnom, suchom a tmavom mieste pri teplote do 23 °C, bez prístupu slnečného žiarenia. Dbajte, prosím, na dodržiavanie správnych podmienok skladovania aj pri uzavretých baleniach.
Upozornenie: Mierna odchýlka v tvare, veľkosti alebo farbe krmiva medzi jednotlivými šaržami nie je vadou výrobku.
Výchova a výcvik
Výchova vlčiaka je kľúčová pre jeho správny vývoj a spolužitie s majiteľom. Nesprávna alebo zlá výchova môže mať katastrofálne následky. Je nutné sa o nej informovať a zoznámiť sa s jej pravidlami pred tým, ako si psíka zoberiete domov a najlepšie pred tým, ako o psovi začnete uvažovať. Zaberie totiž mnoho času a nervov, kým bude z vlčiaka "aký-taký normálny pes". Mali by ste byť neustále v kontakte s chovateľom, ktorý by vám mal ochotne pomôcť pri nejakých nejasnostiach.
Vlčiaci potrebujú naozaj iný prístup a motiváciu, výchovu a hlbokú socializáciu, na rozdiel od iných plemien a kto si dá záležať na tejto časti jeho života, nebude mať potom v budúcnosti problémy s nevyrovnaným psíkom.
Pojmy výchova a výcvik so sebou úzko súvisia, ale nie sú to isté. Vycvičený pes neznamená vychovaný a naopak. To, že má pes skúšky poslušnosti ešte neznamená, že sa vie chovať v autobuse, alebo s vami bez problémov pôjde na vodítku po rušnej ulici.
Zásadou číslo jedna je správna výchova. Od malička psíka socializujeme, a tým ho vlastne pripravuje na budúci výcvik. Výchova je základom pre výcvik. V období od 7 až 8 týždňa do približne 3 mesiacov je psík najviac vnímavý a je to najdôležitejšie obdobie jeho života. Čo zanedbáte teraz, napravíte len veľmi ťažko. Psíka treba zoznámiť s čo najviac podnetmi, teda ľuďmi, dopravnými prostriedkami, s cudzími psami, so všetkým, s čím sa v živote stretne a čoho sa nesmie zľaknúť. Takto vychováte rozvážneho psa, ktorý sa nezľakne.
Šteňa nedokáže udržať tak dlho pozornosť a všetko je pre neho hra. Hrou ho naučíte čo smie a čo nesmie. Keď bude psík starší, bude jednoduchší jeho výcvik. Nezanedbajte toto obdobie a nemávnite rukou nad jeho prejavmi, ktoré sa nám môžu zdať zanedbateľné. Ide o malé roztomilé šteniatko, ale to šteniatko si uvedomí, že mu je všetko odpustené a neskôr sa vám to vypomstí.
Výchova a výcvik idú ruka v ruke so vzťahom pes - psovod. Musí byť medzi nimi priateľstvo, ale aj dôslednosť zo strany psovoda a jeho prirodzená autorita. Pes je zvyknutý na postupnosť v hierarchii a keď má presne určené miesto vo svorke (v rodine je to posledné miesto, aj za babičkou a aj za bábätkom), bude šťastnejší. Vždy by sme mali byť jeho vodcom my a ukazovať mu, čo smie a čo nie, čo sa bude teraz robiť a podobne. Ak nemáme jasno, môže si pomyslieť, že ako vodca sme na nič a bude sa snažiť prevziať „velenie“.
Pri výcviku musíme byť dôslední a nič nezanedbať. Ale nemýľme si dôslednosť a tvrdosť. Hlavne v prípade vlčiakov sa to nevypláca. Dôslednosť znamená, že po vydaní povelu musí nasledovať výkon a je jedno, či povel vydal majiteľ psa alebo jeho manželka. Pes poslúchnuť musí. Povel musí byť vyslovený jasne, zrozumiteľne a vždy rovnako. Po vyslovení trvajme na prevedení, inak si pes pomyslí, že ak ho raz nevykoná, my sa vzdáme a on má pokoj.
Prehnanou tvrdosťou, drilom a nebodaj bitkou NIČ nedosiahnete, len toľko, že sa váš pes bude báť, čo môže viesť k agresii, resp. plachosti. Založte svoj vzťah na priateľstve a férovosti. Nezabúdajte za odvedenú prácu odmeňovať a keď už si situácia vyžaduje trest, zvoľte taký, ktorý je primeraný veku a situácii. Vyťahanie za kožu, ako by to urobila matka šteňaťu, trhnutie vodítkom, zvýšeným hlasom vyslovené „fuj“,... Trest nemá byť bolesť, ale nepríjemný vnem a následne žiaduca zmena chovania psa, ak je správna, nasleduje odmena a teda udobrenie.
Stupeň výcviku musí odpovedať veku a psychickému rozpoloženiu psa. Nečakajme od dvojmesačného šteniatka dokonalé odloženie alebo stopercentné privolanie. Výcvik musí byť postupný, nadväzovať na predchádzajúce cviky a skúsenosti a kým nemá pes zvládnutý jeden cvik, nepokračujme v cvikoch ďalej. Nič neunáhlime a nezanedbajme.
Vlčiak je inteligentný. Bude poslúchať svojho pána a toho, v kom vidí alfu, autoritu, vodcu. To, že vy ho dáte niekomu vycvičiť bude znamenať len to - výcvikár je alfa, jeho počúvam. Vy ako majiteľ musíte byť pripravený pracovať so psom po celý jeho život. Spolupráca s výcvikárom, ktorý má skúsenosti s vlčiakmi, prípadne s človekom s pochopením pre plemeno, je nevyhnutná, ale základy musíte u psa položiť vy. Ide o váš vzťah so psom, nie o vzťah výcvikára a vášho psa.
Prvé dni v novom domove a starostlivosť o vlčiaka
Cesta domov v aute alebo v inom dopravnom prostriedku je pre malé šteniatko stresujúca situácia. Je možné, že mu zostane zle a je vhodné hneď po príchode ho nekŕmiť.
Nový člen domácnosti bude smútiť za svojou rodinou. Prvé hodiny v novom domove by ste sa mali okolo šteňaťa pohybovať len vy, nedovoľte, aby ho rodina a hlavne deti privítali príliš búrlivo, mohlo by sa vyľakať. V kľude ho preveďte všetkými miestnosťami vášho domova, kam bude mať prístup. Ak niekam bude mať prístup zakázaný, musíte to dodržať a miesto mu neukážte. Zaveďte ho k miske s vodou, k hračkám, pelechu.
Postupne mu predstavte členov vašej domácnosti. Ak máte záhradu ukážte mu aj tú. Ak už jedného psa máte, zoznámte ich veľmi opatrne, Ak máte pochybnosti, zoznámte ich na neutrálnom mieste, najlepšie na takom, ktoré váš starý pes nepozná. Keď sa šteňa upokojí, môžete mu skúsiť dať krmivo, ktoré ste dostali ako výslužku od chovateľa. Podajte mu o 1/3 kŕmnej dávky menej, na ktorú je zvyknuté. Zbytočne šteňa neberte na ruky, no snažte sa ho brať von a hneď od prvých minút ho vychovávajte, socializujte. Šteňa sa vyprázdňuje každé dve hodiny (ale aj častejšie), ak sa vyprázdni vonku, riadne ho pochváľte, no ak sa mu stane nehoda vo vnútri, netrestajte ho, no dajte aj najavo, že nie ste spokojní, napr. povelom „nesmieš“.
Na prvú noc so šteniatkom sa pripravte, veľmi sa nevyspíte. Od chovateľa si prinesiete kúsok látky napáchnutej pachom matky a bývalého domova a tú uložte šteňaťu do lôžka. Môžete ju omotať okolo teplého termoforu. Neodporúča sa brať šteňa do postele, ale umiestnite brlôžok blízko nej. Šteňa možno bude nariekať za domovom. Ak ho cez deň vyčerpáte hrou a spoznávaním nového, prespí dlhšiu dobu v kuse. No ak začne nariekať, utíšte ho pohladením alebo jemným prihovorením sa. Neberte ho však z lôžka, mohlo by si navyknúť, že len čo zaplače prídete a vyslobodíte ho. Šteniatko je osobnosť a je jedinečné a to, koľko nocí si bude zvykať je veľmi individuálne. Pravdepodobnejšie je, že vás zobudí kvôli venčeniu... Väčšinou zmení polohu počas noci a nájde si miesto, ktoré mu bude vyhovovať najviac. Bude sa snažiť zabaviť sa, pýtať sa von vyvenčiť, ale hlavne bude spať, pokiaľ ho dostatočne unavíte cez deň.
Zdravie
Československý vlčiak zdedil po svojich vlčích predkoch veľmi pevné zdravie. Je to veľmi odolný a húževnatý pes, ktorý zvyčajne netrpí chorobami. Z genetických chorôb sa môže vyskytnúť dysplázia bedrového kĺbu, dysplázia lakťa alebo degeneratívne myelopathie. U niektorých jedincov sa objavujú tráviace problémy. Zvláštnosti plemena je, že oproti iným psím rasám, hárajú suky československého vlčiaka len raz ročne.
U renomovaných chovateľov sa však všetkým šteniatkam robia vyšetrenia na vylúčenie náchylnosti na toto ochorenie. Až keď je celá Vaša rodina presvedčená, že československý vlčiak je pre Vás ten správny pes, mali by ste začať hľadať vhodného chovateľa. No aj tak chvíľu potrvá, kým si budete môcť vziať malé šteniatko domov. Keďže sučky tohto plemena zvyčajne rodia len raz ročne, čakanie na nový prírastok môže trvať dlhšie. Využite tento čas na to, aby ste si kúpu šteniatka v pokoji premysleli. Zároveň by ste mali lepšie spoznať chovateľa a urobiť všetky potrebné prípravy vo Vašej domácnosti.
Starostlivosť a životné podmienky
Tento pes nie je vhodný na chov v meste a ideálnym prostredím pre neho bude život na vidieku. Vlčiak je veľmi odolný voči rozmarom počasia a môže byť držaný celoročne vonku. Je však nevyhnutné, aby mal pravidelný kontakt s členmi svojej "svorky." Je to veľmi aktívny a vytrvalý pes, ktorý denne potrebuje veľa pohybu vo voľnej prírode a k tomu nejaké zamestnanie. Dobrou voľbou bude zapojiť psa do niektorého zo psích športov. Československý vlčiak je vďaka svojej vytrvalosti vhodný pre športové výcvik, caniscross, bikejöring, skijöring, dog-trekking alebo triatlon.
Starostlivosť o srsť vlčiaka je veľmi nenáročná a spočíva len v občasnom dôkladnom vyčesávaní. V období pĺznutia je nutné česať psa častejšie. Vďaka svojej samočistiacej schopnosti nevyžaduje srsť vlčiaka takmer žiadne kúpanie. Raz týždenne by mala byť vykonaná kontrola očí a uší, aby sa včas odhalili prípadné zápaly. Ďalej sa odporúča pravidelná ústna hygiena a podľa potreby skrátenie prerastených pazúrikov.
Pre koho je československý vlčiak vhodný?
V podstate je potrebné mať veľa skúseností, trpezlivosti a empatie, aby ste tomuto temperamentnému vlčiakovi poskytli vhodný výcvik a dosť aktivít, ktoré potrebuje. Iba skúsení majitelia psov dokážu vyhovieť jeho špeciálnym potrebám a vycvičiť ho tak, aby bol spoločensky prijateľným psom s ohľadom na jeho špeciálne požiadavky. Vzhľadom k jeho povahe musí byť tento pes intenzívne fyzicky aj psychicky vyťažený, aby bol z neho vyrovnaný a spokojný spoločník.
Rovnako dôležitá ako dostatok pohybu a aktivity, ako aj dôsledný a láskyplný výcvik, je starostlivá a predovšetkým včasná socializácia. To môže prirodzene plachého psa zbaviť strachu z cudzích ľudí, zvierat a situácií a pripraviť ho na život v našej spoločnosti. Československý vlčiak môže byť po správnom výcviku a socializácii využívaný aj ako rodinný pes. Najmä pri kontakte s deťmi vystupuje do popredia trpezlivá a láskavá stránka tohto nesmierne verného, aj keď zároveň veľmi náročného psa.
Ak máte dobre oplotený pozemok, robustného vlčiaka môžete chovať aj vonku. Keďže má však rád spoločnosť a nerád zostáva dlho sám, druhý pes by mu v tomto prípade určite prospel. V prípade zlého počasia potrebuje mať možnosť uchýliť sa na suché chránené miesto. Samozrejme, dlhodobý pobyt vonku a voľné pobehovanie po Vašom pozemku nenahradí spoločné prechádzky a výlety do prírody. Pes potrebuje pevné puto s majiteľom a nikdy by nemal zostať sám príliš dlho.
Československý vlčiak je plemeno väčšieho vzrastu. Dospelý pes dosahuje výšku minimálne 65 cm pričom suky asi 60 cm. Vyznačuje sa dlhými bedrovými aj hrudnými končatinami. Typické sfarbenie plemena je strieborné a žltosivé sfarbenie so svetlou maskou. Telo pokrýva krátka srsť, ktorá je hustá s rovnými chlpmi. Tým, že vznikol krížením vlka s nemeckým ovčiakom, prejavujú sa v jeho chovaní iné spôsoby správania ako pri iných plemenách psov. Na druhej strane je československý vlčiak vhodný len pre skúsených psíčkarov pretože je ťažšie trénovateľný.
Československý vlčiak neopakuje činnosť, pri ktorej mal negatívnu skúsenosť. Taktiež sa neodporúča cvičiť ho drilom ako je to zvykom u nemeckých ovčiakov. Výchova a výcvik plemena československý ovčiak nepatrí tak úplne k najjednoduchším. Výcvik tohto nemalého aktívneho plemena bude dosahovať najlepšie výsledky v prípade, že majiteľ je autoritou. Od majiteľa sa predpokladá, že bude mať pevnú ruku, dostatok času na psa a poriadne si naštuduje o tomto plemene.
Výchova každého psa je veľmi dôležitá. Najlepšie je s výchovou začať od malého šteniatka, psík je vtedy najviac učenlivý a ľahšie sa s ním pracuje. U každého plemena je veľmi dôležitý správny výber krmiva. Šteniatka rastú veľmi rýchlo a je potrebné im zabezpečiť dostatok živín pre ich správny vývin a rast. Často sa stretávame s kŕmením psov granulami alebo kvalitnými konzervami. Ak by ste sa rozhodli kŕmiť vášho psíka granulami, odporúčam Vám vždy si preštudovať zloženie, ktoré sa nachádza na zadnej strane balenia granúl.
Radi pečiete pre svojich psíkov? Každý seriózny chovateľ Vám ochotne ukáže priestory kde šteniatka a svojich psov má. Uistite sa, že chovateľská stanica je čistá a šteniatka vyrastajú v priateľskom prostredí. Šteniatka by s matkou mali zostať aspoň osem týždňov. V niektorých krajinách je dokonca zákon, ktorý určuje koľko minimálne musí matka zostať pri svojich šteniatkach. Chovateľ je povinný šteniatka dať zaočkovať, odčerviť a začipovať. Psy z oficiálne chovu sú registrované a psíkovia majú rodokmeň, ktorý by Vám chovateľ mal bez problémov ukázať. S tým sú spojené rôzne potrebné testy vhodnosti a zdravotné testy psov.
🐶 Československý vlčiak - v jeho žilách koluje krv vlka a nemeckého ovčiaka. Ich spojením vznikol veľmi neúnavný, odolný a verný pes. Československý vlčiak je veľmi mladé psie plemeno. Za jeho zrodom stojí Ing. Karel Hartl a celá história vzniku nového plemena je veľmi podrobne zdokumentovaná. Vlčiak potrebuje skúseného, aktívneho chovateľa, ktorý mu bude prirodzenou autoritou a vodcom svorky. U tohto plemena je veľmi dôležitý konzistentné výcvik a včasná socializácia. Okrem vlčieho vzhľadu má aj mnohé vlčie vlastnosti. Má vynikajúci čuch, skvelú vytrvalosť, pevné zdravie, silnú väzbu na svojho pána a rovnako ako vlci sa často prejavuje tiahlym vytím. Československý vlčiak potrebuje častý pohyb vo voľnej prírode a je vyslovene nevhodný pre chov v meste. Nie je to pes pre každého, ale ak správne pochopíte jeho osobnosť a poskytnete mu dostatok pohybu a vzájomných kontaktov, získate veľmi oddaného, verného spoločníka.
tags: #ceskoslovensky #vlciak #granule