Argentínska doga: Všestranný spoločník s ochranárskym inštinktom

Argentínska doga je pomerne mladé plemeno, ktoré bolo cielene vyšľachtené Dr. Martinézom v 20. rokoch minulého storočia. Pôvodne bola určená na stráženie stád dobytka pred šelmami, ale upotrebiteľná je aj na lov, najmä divokých prasiat. Dr. Martinéz pri šľachtení použil celú plejádu psích plemien, od pôvodných bielych dog, ktoré si so sebou do Argentíny priviezli španielski dobyvatelia, až po buldogov, boxerov, nemecké dogy a dokonca pointra. Podarilo sa mu vytvoriť originálne plemeno, jedinečné svojim zjavom a na psa molossovského typu oveľa temperamentnejšie. Ide o dogu ľahkého atletického typu, s krátkou bielou srsťou, ktorá nevyžaduje veľkú opateru. Drobné čierne škvrny sú prípustné v malom množstve, maximálne 10%, nos je vždy čierny.

Argentínska doga je rýchly, silný a temperamentný pes, vhodný pre športovo založených ľudí, ktorí mu poskytnú dostatok pohybu. Je vždy pripravená brániť svojho pána a rodinu, i s nasadením vlastného života. Je to veľký pes, ktorý pôvodne slúžil k lovu veľkej zveri, vrátane diviakov, púm alebo jaguárov. Dnes sa najčastejšie uplatní ako služobný pes u polície alebo v armáde. Chov tohto plemena vyžaduje značnú dávku skúseností a trpezlivosti pri výchove psa, preto rozhodne nie je vhodný pre neskúsených chovateľov.

V niektorých krajinách je chov argentínskej dogy úplne zakázaný alebo je možný len so zvláštnym povolením príslušných úradov. Argentínska doga je veľmi láskavá a oddaná svojej rodine, ale v jej povahe je ostražitosť voči cudzím ľuďom a sklon k dominantnému správaniu, ktorý komplikuje spolužitie s inými zvieratami. Tento pes nesmie trpieť nečinnosťou a samotou, ale potrebuje častý kontakt so svojím pánom, dostatok pohybu a zodpovedajúce zamestnanie. Krátka srsť neumožňuje chovať psa celoročne vonku. Najlepšie mu teda bude v rodinnom domčeku s prístupom na dobre oplotený pozemok.

História plemena

Zakladateľom plemena bol argentínsky lekár Antonio Nores Martinez, ktorý chcel veľkého, neohrozeného psa, ktorý by bol schopný loviť aj veľkú zver, bol spoľahlivým strážcom a zároveň by bol dobrým spoločníkom. Ako základ plemena použil miestneho, dnes už vyhynutého, bojového psa, ktorého potom ďalej krížil s boxerom, buldogom, pointerom, nemeckou dogou, bulteriérom a ďalšími rasami, aby získal neohrozeného psa, ktorý stratí svoj bojový inštinkt a získa zaľúbenie v lovení. Cielenou selekciou potom k ďalšiemu chovu vyberal vhodné jedince, ktoré odpovedali jeho predstave o novom plemene. Nakoniec sa mu, po rokoch usilovnej práce, podarilo vyšľachtiť psov so štandardnými vlastnosťami a vyrovnanou povahou. Vďaka tomu došlo v roku 1964 zo strany argentínskeho kynologického zväzu k oficiálnemu uznaniu argentínskej dogy ako nového plemena a začala sa viesť plemenná kniha. Medzinárodná kynologická federácia FCI uznala toto plemeno v roku 1973.

Toto plemeno pochádza z provincie Cordoba, ktorá sa nachádza v centrálnej oblasti republiky Argentína. Zakladateľom tejto rasy je Dr. Antonio Nores Martinez. V roku 1928 zostavil tento muž v štandarde základné charakteristiky plemena, ktoré nazval "argentínska doga". Spočiatku považovali všetci toto plemeno za bojové, ale Dr. Nores Martines používal argentínsku dogu na svojich lovoch na veľkú zver, preto sa stal počas krátkej doby tento pes vynikajúcim psom na veľkú zver. Počas ďalších rokov sa stalo toto plemeno všestranným spoločenským psom, verným a nepodplatiteľným obrancom svojho pána.

Do Európy prenikli argentínske dogy najmä zásluhou pána Dr. Ericha Schneider-Leyera, nemeckého kynológa, ktorý si z chovateľskej stanice del Chubut priviezol dve suky a jedného psa. Na Slovensko si prvú argentínsku dogu, Gitanu vom Knausser-Totoral, doviezli v roku 1988 z Rakúska manželia Saksunovci z Košíc.

Správanie a temperament

Argentínska doga má silné teritoriálne cítenie. Vďaka tomu je to vynikajúci strážny pes, ktorý si je dobre vedomý svojej sily a preto nešteká zbytočne. Svoju rodinu a jej majetok chráni odhodlane a nekompromisne. Voči iným psom a zvieratám sa chová dominantne. Už od šteňacieho veku potrebujú psy dôslednú socializáciu a výcvik, aby získali vyrovnanú povahu a vedeli sa vyrovnávať s novými podnetmi. Chov argentínskej dogy vyžaduje veľa skúseností a rozhodne nie je vhodným psom pre začínajúcich chovateľov.

Argentínska doga je veľmi verná a oddaná svojmu pánovi a k svojej rodine sa chová jemne a láskyplne. Je to rodinný pes so silným ochranárskym pudom, brániaci pomerne agresívne svoje teritórium. K cudzím psom je neznášanlivá a útočná, voči návštevám nedôverčivá a rezervovaná. Napriek tomu, že málo šteká, je to výborný strážca, v ktorom ale koluje i poľovná krv, na čo je potrebné brať zreteľ pri prechádzkach. Hoci sa k členom svojej rodiny správa priateľsky, je to sebavedomý pes, ktorý sa nerád podriaďuje a preto potrebuje od mala dôslednú výchovu a odborné vedenie, s potlačovaním sklonov k dominancii a presadzovania sa.

Argentínska doga je inteligentné, samostatné a mierne tvrdohlavé plemeno. Vyžaduje tesný kontakt so svojou rodinou. Pôvodne lovecké plemeno nezaprie v lese svoje lovecké pudy. Je to dominantný pes, čo sa môže prejaviť najmä vo vzťahu k iným psom, ak je AD nesprávne vedená. Argentínska doga je veľký pes vedomý si svojej sily. Má silný ochranný pud a je potrebná dôsledná socializácia, výchova a výcvik. So socializáciou treba začať od útleho veku. So šteňaťom sa treba pohybovať medzi ľuďmi a psami, pričom treba dbať na to, aby šteňa nezískalo negatívne skúsenosti, ktoré by v dospelosti mohli viesť k agresívnemu správaniu jedinca.

Výcvik AD sa nelíši od výcviku iných plemien, treba však citlivo zvážiť prístup, aby psovod psa jednak nezlomil, na druhej strane ho však jedinec musí rešpektovať. Plemeno vzniklo pôvodne na poľovné účely. V niektorých častiach sveta sa ešte aj dnes využíva argentínska doga pri poľovačkách. Ide o svorkový lov: vypustí sa približne 5 psov, ktoré majú vystopovať a zdržať lovenú zver pokým nepríde poľovník a zviera neskolí. Argentínska doga sa aj dnes uplatní najmä ako strážca a obranár aj v našich zemepisných šírkach. Už len svojím zjavom odradí prípadných zlodejov od ich úmyslov. Argentíny majú stráženie v krvi a nie je potrebný špeciálny výcvik. Najširšie využitie však v dnešnej dobe plemeno nachádza ako rodinný pes a spoločník. Je to pes oddaný svojej rodine a veľmi ťažko znáša odluku. V krajine pôvodu sa argentínska doga zvykla používať aj ako policajný, či armádny pes. Tak isto sa v súčasnosti argentínska doga využíva aj ako pes terapeutický či asistenčný.

Vzhľad

Veľký, harmonicky stavaný pes, ktorý svojim pevným osvaleným telom vzbudzuje dojem sily, neohrozenosti a odvahy. Hlava stredných proporcií je ťažkého vzhľadu s mierne vyjadreným stopom. Tmavé oči mandľového tvaru sú nasadené ďaleko od seba a majú pozorný výraz. Vysoko a široko nasadené uši môžu byť kupírované alebo ponechané v prirodzenej dĺžke. Silný krk strednej dĺžky má na hrdle jemné vrásky.

Trup argentínskej dogy je mierne dlhší ako je jej výška v kohútiku. Priestranný hrudník je tvorený dlhými, mierne klenutými rebrami. Dlhý, šabľovitý chvost je nasadený vysoko. Končatiny sú silné s pevnými kosťami a dobre vyvinutým svalstvom. Argentínska doga má pevnú, pružnú kožu dobre priliehajúcu k telu, ktorá je pokrytá krátkou, na dotyk mäkkú a hladkú srsťou. Farba srsti je vždy čisto biela. Povolená je tmavá alebo čierna škvrna okolo oka. Kohútiková výška argentínskej dogy je 60-68 cm a hmotnosť v dospelosti sa pohybuje v rozmedzí 40-60 kg.

Argentínska doga sa so svojimi 62 - 68 cm v kohútiku radí medzi veľké psy. Má bielu krátku srsť pokrývajúcu mohutné, mrštné, dobre osvalené telo prezrádzajúce silu a atletickosť. Má mohutnú hlavu so sklopenými ušami, ktoré sa zvykli v minulosti kupírovať. Má nízko nasadený, relatívne krátky chvost. Biela srsť je typickým znakom plemena a vznikla cieleným chovom, pričom od počiatku si chovatelia dávali pozor na dobrú pigmentáciu nosa, očí a kože. Dnes sa modré oči či ružový nos vyskytujú iba zriedka. Biela farba mala odlíšiť psy od zveri, aby nedošlo k nechcenému zabitiu psa.

Argentínska doga je normálny pes molossovského typu stredných proporcií. Jej vzhľad je harmonický a plný sily. Obrysy mohutného osvalenia sú zdôraznené pružnú, pevnú kožou, ktorá pevne prilieha k telu. Tento pes má veľmi rýchle reakcie a v jeho pohybe sa neustále prejavuje radosť. Pes dorastá 62 až 68 cm v kohútiku a fena má výšku v kohútiku 60 až 65 cm. Hmotnosť argentínskej dogy štandard FCI neuvádza, ale pohybuje sa od 40 do 60 kg. Srsť tohto plemena je krátka, hladká a na dotyk mäkká. Podľa klimatických podmienok sa líši hustota srsti. V tropických podmienkach je osrstenie redšie a v chladnom podnebí je srsť hustejšia a silnejšia. Farba srsti je čisto biela. Okolo oka je farebná škvrna. Táto tmavá škvrna nesmie presahovať 10% celkovej plochy hlavy.

Argentínska doga je stavaná na silu a rýchlosť. V kohútiku dosahuje výšku medzi 62 a 68 cm a váhu od 36 do 45 kg, pričom telo je svalnaté a atletické, ale nepôsobí ťažkopádne. Má širokú, mohutnú hlavu s jemne sklopenými ušami, ktoré sa dnes už len zriedka kupírujú. Nos musí byť čierny a oči hnedé, pričom modré oči a svetlá pigmentácia nosa sa považujú za neželané. Krátka, lesklá biela srsť je typickým znakom plemena a hoci pôsobí jednoducho, má ochrannú funkciu. Srsť dobre reguluje teplotu a je odolná voči poveternostným podmienkam.

Starostlivosť a životné podmienky

Kvôli krátkej srsti nie je možné chovať argentínsku dogu celoročne vonku. Ideálne pre ňu bude život v rodinnom dome s prístupom na dobre zabezpečený pozemok. Argentínska doga je energický pes a nemala by byť doma príliš dlho sama, pretože by sa mohla začať nudiť a to potom vedie k ničivému správaniu. Preto je potrebné zabezpečiť psovi dostatok pohybu a vhodné zamestnanie, aby boli uspokojené jeho požiadavky a zamedzilo sa nežiaducemu správaniu.

Krátka srsť argentínskej dogy nevyžaduje príliš starostlivosti. Postačí ju pravidelne prečesať pomocou gumovej rukavice alebo Furminátora. Rovnako ako u ostatných plemien je vhodné vykonávať pravidelnú kontrolu očí a uší. Samozrejmosťou je dentálna hygiena, ktorá zabráni nepríjemnému zápachu z úst zvieraťa. Využiť môžeme špeciálne, pre psov určené, kefky na zuby alebo dentálne tyčinky, pri ktorých žuvaní si pes čistí zuby sám. V prípade, že psovi prerastú pazúriky, je nutné vykonať raz mesačne ich skrátenie.

Argentínska doga nepotrebuje žiadnu zvláštnu starostlivosť. Tento pôvabný silák z Argentíny je pes pre naozaj znalcov: majiteľ by mal byť športového založenia a podnikať rôzne aktivity, aby tohto originálneho loveckého psa dobre a bezpečne vycvičil. Dospelý pes môže mať výšku ramena tesne pod 70 cm a vážiť až 45 kg. Argentínska doga má vďaka svojej veľkosti pôsobivý vzhľad. To podčiarkuje kompaktná, svalnatá postava. I laik spozná, že tento štvornožec patrí medzi dogy. Trojuholníkové uši sú polopostavené a nasadené na strane. Krátka srsť je podľa štandardu vždy čisto biela, ale v oblasti hlavy je povolená tmavá škvrna. Okrem toho je srsť na hlave maximálne z 10% tmavo pigmentovaná.

Krátka srsť argentínskej dogy nevyžaduje toľko starostlivosti - stačí kartáčovanie niekoľkokrát týždenne. Na tento účel sa dobre hodí rukavica na starostlivosť o srsť. Pri výmene srsti môžete každý deň odstrániť vypadané chlpy a znížiť tak množstvo chlpov poletujúcich po podlahe. Ak psa na takú starostlivosť navyknete už v šteňacom veku, nebude s tým mať v dospelosti žiadny problém. Odporúčame tiež čistiť uši každé dva týždne špeciálnym prípravkom na čistenie uší. Kúpanie argentínska doga väčšinou nepotrebuje. V prípade silného znečistenia môžete psa v prípade potreby umyť jemným psím šampónom zo špecializovaného obchodu. Zvyčajne však stačí suché nečistoty zo srsti vykartáčovať. V lete je dobré dopriať argentínskej doge plávanie. Osvieženie v chladnej vode určite ocení. Príjemným vedľajším účinkom je prirodzené „umývanie“. V prípade potreby skráťte pazúriky špeciálnymi nožnicami, aby sa pes dlhými pazúrikmi pri každodennom pohybe nezachytával.

Argentínska doga miluje aktivity a pohyb v prírode: Je ideálnym spoločníkom na dlhé prechádzky alebo, ak je už zrelá a vycvičená, na jogging, jazdu na koni alebo na bicykli. Samozrejme je tiež skvelým športovcom - spoločne iste prídete na to, aké športy sa Vám aj Vášmu psovi páčia. Pre argentínsku dogu je zaujímavá akákoľvek aktivita, kedy môže využiť svoj čuch. Jednoduché, opakujúce sa cvičenia, tohto nezávislého lovca nudia. Máte v blízku veľký rybník alebo jazero, kde sa môže pes čľapkať bez toho, aby rušil ostatných? Skvelé! Pretože väčšina predstaviteľov tohto plemena vodu miluje. Dôležité: Majte na pamäti, že tento lovecký pes potrebuje veľa tréningu, aby spoľahlivo pribehol na zavolanie. Až potom ho môžete nechať behať voľne.

Zdravie

Argentínska doga má, rovnako ako iné bielo sfarbené plemená, väčšie predispozície k vrodenej hluchote. Zhruba 10% psov tejto rasy trpí hluchotou na jedno alebo obe uši. Medzi ďalšie možné zdravotné problémy patrí hypotyreóza, dysplázia bedra, očné glaukóm alebo alergie.

Hluchota sa do chovu argentínskych dôg dostala od bulteriérov. Dnes sa už nevyskytuje tak často ako v minulosti, stretnúť sa s ňou možno najmä u šteniat od „chovateľov“ bez preukazu pôvodu, pretože v ňom sa využívajú jedince vyradené z chovu (na chov nemožno použiť jedinca, ktorý má nejakú vylučujúcu chybu, u AD ide napr. Alergie - Biela srsť sa spája zvyčajne aj s vyššou náchylnosťou pokožky na alergény.

Najčastejšími zdravotnými problémami argentínskej dogy sú hluchota, dysplázia bedrového kĺbu a problémy s kĺbmi. Hluchota je najmä dedičná v súvislosti s bielou farbou, preto je dôležité vykonať BAER test u šteniat, aby sa zistilo, či majú sluch na oboch stranách. K ďalším ochoreniam patrí aj predispozícia na dyspláziu lakťového kĺbu a niektoré srdcové choroby.

Šteňa argentínskej dogy by malo vo veku od šiestich týždňov života podstúpiť audiometrický test sluchu, pretože niektorí jedinci sú bohužiaľ postihnutí jednostrannou alebo obojstrannou hluchotou. Je samozrejmé, že chovateľ vyradí hluchého psa z ďalšieho chovu. V prípade jednostrannej hluchoty môže pes stále viesť normálny život, u obojstrannej hluchoty je dôležité sa podrobne informovať o konkrétnych nárokoch postihnutého psa. V ideálnom prípade by mal žiť spoločne s inými psami, ktorí mu pomôžu v orientácii. Okrem toho by predkovia Vášho potenciálneho psa mali byť vyšetrení na dyspláziu kyčlí, pretože toto plemeno, rovnako ako mnoho veľkých plemien, má dispozície k tejto malformácii bedrových kĺbov. Pomocou röntgenového vyšetrenia môže byť diagnostikovaný stav bedier a postihnutí psi môžu byť vyradení z chovu. Dokonca ani psi so zdravými bedrami by nemali stúpať po schodoch ani sa zaoberať namáhavými športami, pretože by to mohlo spôsobiť trvalé poškodenie pohybového aparátu.

Argentínska doga môže byť náchylná k precitlivenosti na potraviny, ktoré sa prejavujú ako kožné problémy. Od šteňacieho veku preto podávajte vysoko kvalitné krmivo s vysokým obsahom bielkovín. Mäso by malo byť hlavnou zložkou, a preto prvou položkou na zozname surovín. Obilniny, ako pšenica, by krmivo nemalo vôbec obsahovať. Čas od času dajte svojmu štvornohému miláčikovi niečo dobré na žuvanie - ideálne sú sušené žuvacie snacky, ako sú hovädzie uši. U maškŕt tiež dbajte na kvalitné zloženie - napríklad snacky zo sušeného mäsa, ktoré väčšina psov miluje, a navyše sú zdravé. Ak chcete alebo musíte jedálniček psa zmeniť, postupujte pomaly a každý deň primiešavajte väčšie a väčšie množstvo nového krmiva do pôvodného, aby ste sa vyhli citlivým reakciám. Vždy by ste mali dbať na štíhlu líniu svojho maznáčika, pretože nadváha môže viesť k mnohým zdravotným problémom, napríklad problémom s kĺbmi. Doprajte psovi po jedle odpočinok: V každom prípade by sa pes mal vyvarovať po jedle fyzickej aktivite, aby nedošlo k nebezpečnej torzii žalúdka. Váš štvornohý spoločník by samozrejme mal mať vždy k dispozícii dostatok čerstvej vody.

Kŕmenie

Argentínska doga by mala dostávať krmivo, ktoré je určené psom veľkých plemien. Vďaka vhodnému zloženiu sa zaistí správny rast a vývoj psa a jeho zdravie v dospelosti. V priebehu psieho života vznikajú rôzne požiadavky na výživu a to by mal každý chovateľ zohľadniť. Na trhu je dostatok kvalitných značiek, vyrábajúcich ucelené výživové rady krmív pre psov všetkých vekových kategórií. Kŕmna dávka by mala byť rozdelená do dvoch denných jedál. Zabúdať by sa nemalo ani na dostatočný prísun čistej vody.

Tabuľka: Potrebné živiny v strave argentínskej dogy

tags: #argentinska #doga #pripustenie