Film Andalúzsky pes (pôvodný názov Un chien andalou) je 16 minút bizarných a surrealistických výjavov, ktoré môžu, ale taktiež nemusia, niečo znamenať.

Pri písaní scenára si Luis Bunuel a Salvador Dali dávali záležať, aby nič vo filme nebolo racionálne. Príznačná je zvláštna, akoby halucinačná atmosféra, ktorá vytláča potrebu viazať rozprávanie do úmerných príčinnostných väzieb.
Vznik a tvorcovia
Andalúzsky pes je krátkometrážny film z roku 1929, ktorý režíroval Luis Buñuel. Na jeho tvorbe spolupracoval slávny španielsky surrealistický maliar Salvador Dalí.
Luis Buñuel a Salvador Dalí boli priateľmi už od začiatku 20. rokov, kedy sa spoznali počas štúdia v Madride. Neskôr, v januári roku 1929, počas jednej z Buñuelových návštev Dalího vo Figueres, si obaja rozprávali sny z predchádzajúcej noci. V priebehu týždňa spoločne napísali scenár k filmu, ktorý nemal mať žiadne logické, racionálne alebo psychologické vysvetlenie. Používali metódu podobnú surrealistickému automatickému písaniu. Hlavný dôraz je teda kladený na oblasť nevedomia, film je zložený z obsesií autorov a obrazov, ktoré ich priťahovali, bez toho, aby často vedeli prečo.

Finančné prostriedky na realizáciu poskytla Buñuelova matka. Natáčanie trvalo asi štrnásť dní v ateliéroch v Paríži a Le Havre.
Obsah a symbolika
Film nevypráva príbeh v bežnom slova zmysle, ale je tvorený rýchlym sledom surrealistických obrazov. Další scény sú spájané postavami muža a ženy, ktorí rozvíjajú svoj vzťah v surreálnom prostredí - svete, kde sa mieša reálne a snivé, kde čas ani priestor nie sú obmedzené známymi pravidlami.
Ženské oko je rozrezané napoly, muž za sebou ťahá dva veľké klavíry, na ktorých sú mŕtvi osli a živí kňazi, v diere v dlani sa objaví množstvo mravcov...
Osoba zastrelená v izbe tak dopadá na zem v parku, ochlpenie z dievčiny podpazušia sa náhle objavuje na mužovej tvári.
Podľa slov Luisa Buñuela sa Andalúzsky pes zrodil spojením dvoch snov. Dalí mu porozprával o svojom sne, v ktorom sa mu v rukách hemžili mravce a Buñuel o sne, v ktorom britva reže oko, čo je aj znázornené v úvodnej scéne. Práve týmto je film veľmi známy.
Snímka bola cenzurovaná vo viacerých kinách kvôli britvou prerezanému ženskému oku. V skutočnosti sa nejedná o ľudské oko, ale oko kozy, a človek s britvou je sám Buñuel. Dalí sa tiež vo filme objavil ako jeden z kňazov, ktorí vliekli piano.

Film začína nápisom „Kde bolo, tam bolo“. Muž (Luis Buñuel v úlohe herca) brúsi britvu na holenie, zatiaľ čo sleduje, vykláňajúc sa z balkóna, ako tenký pásik oblaku prejde popred Mesiac. Zobrazí sa nový nadpis: „O osem rokov neskôr“. Cyklista šliape po prázdnej ulici. Je oblečený v bielej plachte s pokrývkou hlavy ako mníška. Na krku má zavesenú škatuľku s diagonálnymi pásmi. Žena, ktorá sa vyskytla v predošlej scéne, číta knihu. Zacíti niečo a hodí knihu na zem. Pozrie sa z okna a vidí, ako sa cyklista zastaví, spadne a silno si udrie hlavu o obrubník.
Keď sa vráti, na posteli má rozložené mužove oblečenie ako obraz tela. Keď sa obzrie, vidí tohto muža ako stojí pri dverách a pozerá na ruku, v ktorej má čierny otvor, z ktorého mu vychádzajú mravce. Ďalší záber je na ženu obojpohlavného vzhľadu, ktorú obklopujú ľudia a ona pri tom štuchá paličkou do odseknutej ruky, ktorá sa povaľuje v strede ulice. Jeden policajt zodvihne ruku, vloží ju do škatule s diagonálnymi pásmi, ktorú mal predtým cyklista, a škatuľu odovzdá neznámej žene. Dav sa rozíde a auto túto ženu zrazí, nechajúc ju bezvládne ležať na zemi. Cyklista aj s dievčinou toto všetko sledujú z okna jej bytu a smrť vyvolá v mužovi veľké sexuálne vzrušenie.
Vedie ho to k prenasledovaniu dievčiny a za melódie tanga sa snaží pohladkať jej prsia, ktoré sa zmenia na zadok a späť. Tvár muža je v extáze, z očí mu vidíme len bielka a z jeho úst vyteká krvavá slina. Žena mu utečie a aby sa ubránila, vezme do rúk paličku a skryje sa do kúta za stoličku. On ako reakciu tiež niečo hľadá. Nájde na zemi lano, ale keď zaň skúša ťahať, nejde mu to. Lano je totiž uviazané o dve korkové dosky, dvaja mnísi, dva klavíry, pričom na každom z nich leží mŕtvy osol. Žena sa dá na útek, pri ktorom mužovi pricvikne ruku, z ktorej mu vychádzajú mravce, do dverí.
Ďalší titulok nám oznamuje „Okolo tretej hodiny ráno“. Muž v obleku zvoní na dvere mladej ženy. Tá mu ide otvoriť. Chlap vytiahne muža z postele, strhne mu jeho extravagantné šaty a vyhodí ich z okna. Potrestá ho ako dieťa v škole. Dá ho postaviť čelom k stene s rukami od seba a položí mu na ruky knihy. Tieto sa zmenia na revolvery, ktorými potrestaný zastrelí muža, čo ho trestal. Spadne na chrbát nahej ženy sediacej na lúke. Tá potom zmizne. V nasledujúcej scéne žena vojde do miestnosti a na stene uvidí motýľa, Acheontia atropos, ktorý má na hrudi symbol podobný lebke a tiež muža, ktorý nemá ústa a namiesto nich má chlpy, ktoré zmizli dievčati z podpazušia. Tá otvorí dvere a odchádza priamo na pláž, kde sa nachádza ďalší muž. V novom titulku „Na jar“ sú zobrazené telá dievčaťa a muža pochovaných na púšti po prsia v zemi.
Prijatie a odkaz
Po tom, čo Buñuel film zostrihal, predviedol ho v Paríži Louisi Aragonovi a Manu Rayovi, ktorí ním boli nadšení a dožadovali sa verejného premietania. Súkromná premiéra sa konala 6. júna 1929 v kine Studio des Ursulines v Paríži. Pôvodne bol nemý film sprevádzaný zvukom Wagnerovej Tristana a Isoldy a argentínskymi tangami pomocou gramofónu za premietacím plátnom. U časti publika film podľa očakávania vyvolal pohoršenie, ale inak bol prijímaný pomerne kladne a zostal uvádzaný po celých osem mesiacov.
| Údaj | Informácia |
|---|---|
| Pôvodný názov | Un chien andalou |
| Krajina pôvodu | Francúzsko |
| Jazyk | francúzština |
| Dĺžka | 16 min. |
| Scenár | Luis Buñuel, Salvador Dalí |
| Réžia | Luis Buñuel |
| Premiéra | 6. júna 1929 |
Dnes je Andalúzsky pes považovaný za najvýznamnejšiu snímku surrealistického kinematografie. Prekračujúc základné rozprávačské schémy, mal film u diváka vyvolať morálny šok spôsobený agresivitou obrazu. Neustále odkazuje na šialenstvo a sen, tak v použitých scénach, ako aj v nelineárnom zobrazení času záberov.
Andalúzsky pes / Chien andalou, Un /
Názov Andalúzsky pes bol zvolený preto, že nemal nič spoločné s filmom. Vo filme sa nevyskytuje žiadny pes, ani človek z Andalúzie. Buñuel chcel film spočiatku nazvať „El marista de la ballesta“, no napokon sa rozhodol pre názov: „Un perro andaluz“.

tags: #andaluzsky #pes #obsah