Volám sa Atrey a toto je môj príbeh. Janka a Jurko si ma kúpili ako krásne malé šteniatko. Boli mladí, čerstvo po svadbe. Prišiel som do krásneho bytu, dostal najdrahší peliešok, najlepšie granule, misku so zlatým okrajom a obojok s kamienkami. Každý večer som mohol ležať mamičke na stehnách a mamička ma škrabkala za ušami. Bol som ich malé dieťatko. Žiarlivý vzťah k novému členovi svorky bol zrejmý, no ja som sa stále snažil byť súčasťou ich života.
Ale potom prišlo dieťa. Mamine ruky sú zrazu stále obsadené, už neškrabkajú. Ráno čakám dlho na prechádzku, viem, že nesmiem pustiť doma, ale už sa mi stalo. Bola hádka. Nemôžem ísť zrazu na gauč. Zo dňa na deň ma odháňajú. Peliešok vyložili zo spálne na chodbu, vraj v noci budím dieťa. Štekanie vyvoláva v mojej mame erupciu Etne, pritom len hlásim hrozbu, aby vedeli, že treba mláďa chrániť. Nerozumiem tomu, čo som spravil, cítim sa odstrčený, nevšímajú si ma. Chcú odomňa veci, ktoré mi predtým nikto neukázal - napríklad mám kráčať vedľa kočíka. Keď som to hneď nezvládol, nechali ma doma. Potrebujem predsa len čas.
Navyše začínam cítiť žiarlivosť voči tomu mláďaťu. Má všetko, čo som mal predtým ja a takto to vo svorke nechodí. Mama ich chráni, to je jasné, ale ostatní členovia nestrácajú svoje postavenie. Som slušný pes a snažím sa prispôsobiť. Za niekoľko mesiacov sa mláďa začne pohybovať po štyroch ako ja a je to super, budeme priatelia! Skočím okolo mládťaťa a vyzývam ho do hry ako správny starší člen svorky. Tu sa priženie Etna a vybuchne zase. No kto tomu rozumie?
Ale v rodine sa musíme naučiť komunikovať a rešpektovať hranice. Mama hovorí, že aj ja mám svoje hranice. Ja som pes, ktorý potrebuje isté pravidlá a pokojný priestor. Pelech je moje miesto, miska moje miesto, uzol na hranie. Som presvedčená, že veľká väčšina psov, ktorá ublížila deťom, bola dlho nevypočutá a nepochopená. Pes potrebuje vedenie a jasné hranice, inak môže reagovať nervózne a nepokojiť rodinu.
Reč tela psa a hranice v rodine
Psi komunikujú ticho - poloha uší, chvosta, zježenie srsti, cerenie zubov. Ak sme slepí voči týmto signálom, riskujeme konflikty. Pes má svoje hranice a potrebuje vedieť, že dieťa nie je ohrozenie jeho miesta. Preto je dôležité mať jasné pravidlá, ktoré platia rovnako pre psy aj pre dieťa. Pelech a miska by mali zostať psím priestorom, kde dieťa nesmie zasahovať bez povelu.
Keď sa dieťa naučí dodržiavať tieto pravidlá a pes cíti možnosť úniku, vzniká lepšia harmónia. Niektoré deti môžu pri prvom kontakte s mláďaťom cítiť nervozitu alebo žiarlivosť; rodičia musia pomôcť dieťaťu pochopiť, že psík je živé zviera a potrebuje pokoj a rešpekt. Deti by mali vedieť, že psík nepotrebuje byť nútený do kontaktu a že môže kľudne odísť zo situácie, keď mu je nekomfortne.
Rady pre rodičov a deti
- Udržiavať dieťa a psa v bezpečnom priestore, vyhnúť sa zanedbávaniu a vzťahu bez hraníc. Pes potrebuje svoje miesto, rovnako dieťa potrebuje svoje súkromie a pokoj.
- Naučiť deti správne hladiť psa - spredu, aby ich pes videl, a jemne po hlave. Ak pes odíde, nechajme ho ísť - je to tichá komunikácia.
- Deti by nemali vstupovať do klietky alebo pelechu psa; priestor by mal zostať psím domovým miestom a dieťa by k nemu nemalo zasahovať bez povelu.
- Pri stole je potrebná vzájomná úcta - pes nesmie kradnúť jedlo, dieťa by malo pochopiť, že misky a jedlo sú pre psa a že žiadne hrádze medzi jedlom dieťaťa a psa nie sú povolené.
- Ak dieťa príde s mláďaťom domov, približovanie netreba robiť s prílišnou pozornosťou či tlačením; pes by mal vidieť, že prichádza nový člen rodiny, a zvyknúť si bez dramatizácie.
- Pri kontakte so šteniatkom alebo dospelým psom pomôže aj tréning klikrom - dieťa môže odmeniť psa za správne správanie a tým spolupráca posilní vzťah.
Rôzne typy psov a ich možné reakcie na deti
Nekontrolované a rozmaznané psy môžu mať problémy s komunikáciou a reagovať nepredvídateľne. Na druhej strane, pes vychovaný a s jasnými hranicami môže spoluprácu so dieťaťom veľmi dobre zvládnuť. Veľkosť psa je tiež dôležitá - aj menší pes môže byť nebezpečný, ak nie je vedený a má preťaženú emóciu. Dôležité sú pravidlá a vedenie zo strany rodičov.
Niektoré plemená sú prirodzene pokojnejšie a pri deťoch sú veľmi starostlivé, zatiaľ čo iné môžu vyžadovať viac dozoru a tréningu. Často platí, že pes, ktorý cíti rešpekt a jasné hranice, sa k dieťaťu správa lepšie a dieťa sa učí s psom komunikovať citlivo a bezpečne.
Komunikácia a vzťah dieťa - pes
Deti sa učia dorozumievať so psom napríklad prostredníctvom klikru alebo pozitívnej motivácie pri odmeňovaní psa za vhodné správanie. Naučte deti mať správny postoj tela v blízkosti hravého psa - „byť stromom“ znamená ignorovať náhle pohyby a sústrediť sa na pevné nohy a pokojný pohľad. Pes vníma toto správanie a lepšie reaguje, čo znižuje riziko nežiaducich hier alebo konfliktov.
Keď má rodina malé dieťa a psa, je dobré mať pravidlá, ktoré platia pre obidve strany. Deti by mali vedieť, že dieťa a pes sú súčasťou jednej rodiny, a že vzťah vyžaduje trpezlivosť a dôslednosť. Pes nepotrebuje byť „dieťaťom“; potrebuje jasné hranice a pokojné vedenie.
Keď dieťa vyrastie s psom
Spolužitie psa a detí môže byť bezpečné, radostné a obohacujúce pre celú rodinu. Pes sa stane novým členom rodiny a je dokázané, že súžitie s ním zbližuje vzťahy a podporuje aj komunikáciu. Dôležité je, aby pes mal svoje miesto, dieťa malo tiež svoje hranice a pravidlá a všetci sa navzájom rešpektovali.
Ak dieťa prirodzene túži po psíkovi, ale súčasné podmienky nie sú vhodné, dieťa sa môže cítiť sklamané. Pokúste sa poskytnúť alternatívu alebo spoločné aktivity, ktoré posilnia puto a dôveru, bez toho, aby došlo k riziku pre dieťa alebo psa. Postupom času si zvykne aj pes na nový režim a nové časy venčenia, aj na kočík na vychádzke. Pes vás bude nasledovať a prispôsobí sa novým podmienkam, ak mu dávame jasné signály a dôveru.
Najlepšie Vtipné Psy A Roztomilé Šteniatka! Kompilácia Najlepšieho Videa
V prípade, že je potrebné, hľadajte odbornú pomoc. Rozhovor so sídliskovým miestnym odborníkom môže pomôcť lepšie nastaviť hranice a komunikáciu medzi dieťaťom a psom. Dôležité je mať otvorenú komunikáciu a ukázať dieťaťu aj ťažšie otázky ako smrť zvieratka, vysvetliť primerane veku a bez strachu.
Krátke zhrnutie pre rodičov
- Rodičia by mali stanoviť jasné hranice pre psa aj dieťa a udržiavať ich konzistentne.
- Deti by sa mali učiť správnemu kontaktu s psom, ukladať signály tela a nikdy nenechať psa bez dozoru pri dieťati.
- Pes potrebuje pokojný priestor a svoje miesto; dieťa by sa k nemu nemalo neunáhliť v podobe „bábätka“ alebo hrania s jeho vecami.
- Pri kontakte so šteniatkom a psom sa odporúča používať klikr a pozitívnu motiváciu na posilnenie dôvery a vzťahu.
Deti potrebujú vedieť pravdu o tom, čo sa deje v prípade smrti alebo konca života zvieratka. Psík je súčasť rodiny a potrebuje láskavú a zodpovednú starostlivosť zo strany všetkých členov domácnosti. S postupom času, trpezlivosťou a jasnými pravidlami môže dieťa aj pes vytvoriť nádherné puto bez zranení a napätí.