Strata domáceho maznáčika, najmä psa, môže byť pre deti aj dospelých veľmi bolestivá. Deti si so zvieratkami vytvárajú silné putá, vnímajú ich ako členov rodiny a ich odchod môže byť prvou skúsenosťou so smrťou a stratou. Pes je člen rodiny a rozhodovanie o jeho posledných dňoch, eutanázii či rozlúčke je emocionálne veľmi náročné. Každý pes je iný. Krátkodobé zhoršenie stavu ešte nemusí znamenať, že sa váš pes s vami lúči.
Ako spoznať, že pes zomiera?
Prirodzeným sprievodným javom procesu umierania je postupné spomaľovanie organizmu. U mnohých psov sa v posledných dňoch objavuje skôr výrazný útlm a únava než ostrá bolesť. Telo sa postupne spomaľuje, pes viac spí a šetrí zvyšnú energiu. Bolesť síce môže byť súčasťou niektorých ochorení, no moderná medicína ju dokáže účinne tlmiť. Ak máte pocit, že je váš priateľ nepokojný, stoná alebo sa nedokáže uvoľniť, je vždy namieste konzultovať medikáciu s veterinárom.
Prejavy blížacej sa smrti u psa:
- Chuť do jedla a pitia - nejde len o to, že pes neje. Sledujte ťažkosti s prehĺtaním alebo situáciu, keď pes prejaví záujem o jedlo, no po pričuchnutí sa odvráti.
- Energia a záujem o okolie - prevaha hlbokého spánku, z ktorého je ťažké psa prebudiť. Všímame si tzv. „emocionálne odpojenie“ - pes nereaguje na zvuk kľúčov alebo otvorenie dverí.
- Dýchanie - zrýchlené, plytké alebo naopak veľmi namáhavé dýchanie v pokoji. Varovným signálom je tzv. brušné dýchanie, keď si pes pri nádychu a výdychu viditeľne pomáha pohybmi brucha namiesto prirodzeného pohybu hrudníka.
- Bolesť a nepohodlie - pes len zriedkavo kňučí. Bolesť spoznáte podľa jemných signálov: časté olizovanie labiek či konkrétneho miesta, zrýchlený tep, rozšírené zrenice alebo svalový tras.
- Mobilita - okrem pádov a neistoty sledujte aj tzv. „podlamovanie zadných nôh“ alebo situáciu, keď pes zostane stáť na jednom mieste a pôsobí, akoby zabudol, ako sa pohnúť ďalej.
- Hygiena a návyky - inkontinencia (únik moču či stolice) nie je prejavom neposlušnosti, ale straty kontroly nad zvieračmi.
- Kognitívne zmeny - najmä u seniorov dochádza k dezorientácii (pes sa „zasekne“ v rohu alebo pod stolom). Typický je nočný nepokoj, keď pes bezcieľne prechádza po byte, hoci cez deň iba prespal. Upieraný pohľad do prázdna (tzv.
Tieto prejavy sú bežne opisované naprieč veterinárnou praxou aj sprievodcami starostlivosti o psy v závere života.
Rozumie pes tomu, že odchádza?
Mnohí majitelia si kladú otázku, ako sa správa pes pred smrťou a či si uvedomuje svoj koniec. Tieto myšlienky sú veľmi ľudské a často vychádzajú z našej obavy, aby sme v ňom nevyvolali strach. Psy však nevnímajú koniec života v pojmoch a súvislostiach ako my. V závere života sa u väčšiny psov prehlbuje únava a potreba pokoja. Vnímanie sa postupne utíši. Nejde o paniku alebo uvedomenie si „konca“, ale skôr o prirodzené spomaľovanie tela aj zmyslov. Podľa jej skúseností môže byť okamih odchodu vnímaný skôr ako „brána“ a uvoľnenie než ako bolestivý koniec. Aj keď už pes nereaguje tak, ako ste boli zvyknutí, blízkosť svojich ľudí často vníma až do posledných chvíľ.
Ako sa správa pes po smrti svojho pána?
To, že psy majú nálady a cítia emócie, môže potvrdiť každý, kto s nimi strávil aspoň niekoľko dní. O príznakoch radosti u psov tiež niet pochýb. Ale čo smútok a túžba? Z vedeckého hľadiska je ťažké povedať, či psovi skutočne chýba jeho majiteľ v zmysle slova, ako ho chápu ľudia. Hoci to nemožno jednoznačne spochybniť, je skutočne ťažké predstaviť si situáciu, v ktorej pes v neprítomnosti svojho majiteľa robí hlbokú analýzu svojho smútku a túžby. Psy žijú predovšetkým v prítomnom čase. Nemajú schopnosť analyzovať, čo bolo v minulosti alebo čo sa môže stať v budúcnosti. To neznamená, že si vôbec nepamätajú niečo, čo sa stalo v minulosti, alebo ľudí, ktorí sa v minulosti objavili. Znamená to, že akceptujú situáciu, v ktorej sa práve nachádzajú.
V istom zmysle áno, ale všetko závisí od výchovy a návykov daného psa. Ak prvých niekoľko mesiacov života psa bol vždy niekto s ním doma a zrazu táto osoba začala odchádzať do práce, pes sa ocitne v úplne novej situácii a možno mu ani tak nechýba, ako skôr ho trápi náhla samota. Je to pre neho jednoducho nová situácia, s ktorou sa musí naučiť fungovať. To však neznamená, že psom vôbec nechýba, keď zostanú doma sami. Chýba im ich spoločnosť, ale v prípade dobre opatrovaných psov je to skôr očakávanie ako túžba, ktorú možno prirovnať k ľudskému pocitu, keď sa milovaná osoba vydá na dlhú cestu.
Na tomto mieste stojí za to uviesť neuveriteľne dojímavé príbehy psov, ktorí verne čakali na svojich majiteľov po ich smrti. Každý deň chodil Hačiko na stanicu, aby privítal svojho pána, ktorý sa vracal vlakom z práce. Jedného dňa majiteľ nečakane zomrel v práci a Hačiko na neho nasledujúcich 10 rokov verne čakal na tom istom mieste ako vždy. Chýbal Hačikovi jeho pán? Hoci je ťažké to jednoznačne potvrdiť, intuícia naznačuje, že Hačikovi musel chýbať jeho majiteľ. Pri racionálnom vysvetlení jeho správania by sa dalo hovoriť o obyčajnom návyku alebo práve o úzkosti vyplývajúcej z náhlej zmeny situácie. Ľudské chápanie túžby nás však núti myslieť si, že Hačiko musel pociťovať smútok a túžbu po svojom pánovi. Môžete si však byť istí, že Hačiko si svojho majiteľa pamätal 10 rokov, a to hovorí veľa o pamäti a náklonnosti psov. S veľkou pravdepodobnosťou môže aj spomienka psa na svojho starého majiteľa vydržať skúšku časom a dokonca aj rodiacu sa náklonnosť k novému majiteľovi.
Podľa jej skúseností môže byť okamih odchodu vnímaný skôr ako „brána“ a uvoľnenie než ako bolestivý koniec. Aj keď už pes nereaguje tak, ako ste boli zvyknutí, blízkosť svojich ľudí často vníma až do posledných chvíľ. Jednou z najťažších vecí je neistota. Pravda je taká, že neexistuje jeden univerzálny časový rámec. Ani na jednu z týchto vecí. U niektorých psov prebehne odchod v priebehu dní, inokedy sa zmeny rozvíjajú postupne niekoľko týždňov. Pri postupnom odchádzaní si majitelia často všímajú pomalý úbytok síl - pes viac spí, menej reaguje na podnety, stráca záujem o bežné činnosti a potrebuje viac pokoja. Tieto zmeny nebývajú každý deň rovnaké. Často bývajú náročnejšie noci, keď sa objavuje nepokoj alebo časté zmeny polôh.
Pes a strata iného zvieraťa
Nie nadarmo sa hovorí, že pes je najlepším priateľom človeka. Štvornohí chlpáči sú tu pre nás keď sme zdraví aj chorí, smutní aj veselí. Zdieľajú s nami celý svoj život a neváhali by ho za svojich majiteľov aj položiť. Podľa novej štúdie, ktorá skúmala stovky majiteľov viacerých psov, však ľudia nemusia byť jedinými členmi domácnosti, ktorí smútia za svojimi psími spoločníkmi. Mnoho rôznych zvierat bolo pozorovaných pri prejavoch smútku a dokonca aj rituáloch nad smrťou svojich druhov, vrátane veľkých ľudoopov, veľrýb, delfínov, slonov a vtákov. Celkové výsledky štúdie naznačujú, že psy trúchlia za svojimi priateľmi. Hoci je potrebné vykonať oveľa viac výskumu na túto tému, aby sa potvrdil tento predpoklad.
Prieskum medzi majiteľmi psov v Taliansku uviedol, že 86 percent z nich zaznamenalo negatívne zmeny v správaní ich miláčika po smrti druhého psa v domácnosti. Okrem iného psík po úmrtí svojho zvieracieho kamaráta zvyčajne vyhľadával viac pozornosti, menej jedol a hral sa menej ešte niekoľko mesiacov po udalosti. Respondenti prieskumu tiež uviedli, že smútiaci psi sa vo všeobecnosti stali menej aktívnymi, viac sa báli, viac spali a boli náchylnejší na kňučanie alebo štekanie. Podľa novej štúdie, za ktorou stojí Federica Pirroneová, veterinárka z Milánskej univerzity, by takéto psy na prekonanie smútku potrebovali väčšiu pomoc od svojich majiteľov. V prieskume medzi majiteľmi psov ona a jej kolegovia zistili, že psi, ktorí si vytvorili blízky vzťah s iným psom, mali väčšiu pravdepodobnosť, že budú po smrti trpieť smútkom, bez ohľadu na ich plemeno, vek alebo pohlavie. Negatívny vplyv malo aj to, keď ich majiteľ evidentne smútil za mŕtvym psom.
Ak bol vzťah psov blízky, môže sa objaviť túžba a smútok. Môžu to potvrdiť majitelia dvoch psov, z ktorých jeden zomrel a druhý zostal sám a v novej situácii. Táto nová situácia vyvoláva obavy. Chýba psovi? Všetko nasvedčuje tomu, že áno, ale skôr nie takým chápavým spôsobom ako človek. Pes nemusí poznať čas alebo dôvod konkrétnej situácie, ale určite vie, kedy jeho majiteľ odchádza.
Ako sa vyrovnať so stratou domáceho maznáčika
Ako pomôcť smútiacemu psovi
Majitelia im môžu uľahčiť proces smútenia tým, že budú udržiavať akékoľvek rutiny, na ktoré sú psy zvyknuté a budú sa držať blízko svojich domácich miláčikov. Domáce psy sú spoločenským druhom, ktorý sa prispôsobil životu vo viacdruhových spoločnostiach.
Dodržuj každodenné rutiny:
- Domáce zvieratá sú spokojnejšie, keď vedia, čo môžu očakávať od najbližších hodín, ale aj do nasledujúceho dňa.
- Stále ten istý jedálniček. Možno tvoj pes nebude chcieť nejakú dobu jesť, pretože bude príliš smutný, ale i napriek tomu mu jedlo stále ponúkaj. V rovnaký čas, v rovnakej miske, s rovnakým obsahom.
Pozor na neúmyselné odmenenie depresie:
Je to ťažké, pretože je prirodzené, že chceš svojho psa potešiť vo chvíli, keď prežíva smútok. Bohužiaľ hlavne u psov sa často stáva, že maškrtou len podporíš jeho smútok alebo dokonca depresiu. Ver, že posledné čo chceš, je odmeniť nedostatok chuti do jedla, úzkosť, apatiu či iný druh strachovej reakcie.
Nová hierarchia v rodine:
Ak v rodine žilo viac zvierat pokope, nastáva revidovanie sociálnej štruktúry. Každý člen v skupine má špecifický vzťah s ostatnými členmi.
Daj mu čas:
Tak ako ty potrebuješ čas na zahojenie rán, potrebuje ich aj tvoj pes.
Prítomnosť pri smrti člena rodiny:
Či už ide o ľudského člena rodiny, alebo toho zvieracieho, mnohokrát chceme, aby pri jeho posledných minútach života boli jeho najbližší. Dôležité je však myslieť aj na pozostalých, či by si takúto prítomnosť priali aj oni.
Prírodné prípravky:
Ak si myslíš, že mu dokážeš uľahčiť jeho žiaľ, vyskúšaj homeopatiká alebo Bachove kvapky.
Smútok dospelých po strate psa
Smrť psa je veľmi ťažká situácia pre ľudí, ktorí si so svojím miláčikom vytvorili silné puto. Strata psa, ktorý je vnímaný ako plnohodnotný člen rodiny, bude obrovskou ranou, naplnenou silným pocitom straty. Je to úplne normálne a vychádza to z rovnakého mechanizmu ako v prípade straty blízkej osoby. Nemali by ste sa vyhýbať smútku za svojím psom. Pocity prežívané počas tohto obdobia (túžba, smútok, hnev, plač) dokazujú, aké dôležité bolo pre nás zviera a že nám bude veľmi chýbať. Počas tohto obdobia si zvyčajne vybavíte spoločné chvíle, pozriete si fotografie a videá alebo sa porozprávate so svojimi blízkymi o svojom zvieratku.
Niektorí ľudia veria, že na lepšie zvládnutie smútku po smrti psa stojí za to sa na rozlúčku psychicky pripraviť vopred. Možno to bude užitočné v prípade zvierat umierajúcich na starobu alebo chronické choroby, keď si viac uvedomujete nevyhnutné. To však nie je možné, ak o svojho štvornohého kamaráta prídete v dôsledku náhleho úrazu alebo rýchlo postupujúcej choroby.
Ako sa vyrovnať so smútkom dospelých:
- Dovoľte si smútiť: Nehanbite sa za svoje pocity a dovoľte si smútiť.
- Vyjadrite svoje emócie: Rozprávajte sa s priateľmi a rodinou o svojom smútku.
- Spomínajte: Prezerajte si fotografie a videá, spomínajte na spoločné zážitky.
- Urobte niečo na pamiatku: Môžete zasadiť strom, vytvoriť album spomienok alebo napísať príbeh o psovi.
- Starajte sa o seba: Doprajte si dostatok spánku, jedzte zdravo a cvičte.
- Hľadajte podporu: Ak sa nedokážete vyrovnať so smútkom, vyhľadajte pomoc psychológa.
Pohreb psa a iné možnosti
Hoci je bežnou praxou pochovať psa na dvore, v záhradke alebo v lese, zákon to zakazuje. Ak pri takomto konaní prichytia psieho opatrovníka alebo ho niekto nahlási, mal by sa pripraviť nielen na pokutu, ale aj na to, že zviera bude musieť vykopať. Potom budete musieť vykonať likvidáciu. Ak k tomu dôjde, obráťte sa na subjekt, ktorý sa touto činnosťou zaoberá v obci a telo zvieraťa tam doručte. Poplatok je zvyčajne niekoľko desiatok eur. Prípadne možno tieto povinnosti ponechať na veterinára. Niektoré kliniky majú pece na spopolnenie zvieracích pozostatkov, ale náklady na likvidáciu sú zvyčajne vyššie. Na Slovensku čoraz častejšie vznikajú cintoríny zvierat. Ak tam chcete umiestniť telo zvieraťa, obráťte sa na prevádzkovateľa, ktorý uvedie miesto pohrebu. Niekedy tieto spoločnosti riešia všetky záležitosti súvisiace s hrobom.
