Pes patrí nielen k najstarším, ale aj k najvšestrannejším domácim zvieratám. Zo všetkých domácich zvierat existuje v najväčšej plemennej variabilite. Odhaduje sa, že človek vyšľachtil dodnes viac ako 400 rôznych plemien. Túto variabilitu možno pripísať skutočnosti, že človek využíva psa pri rôznych úlohách: pes chráni stádo, prenasleduje a durí zver, prináša korisť, ťahá ťažké bremená, hľadá a zachraňuje ľudí, či stráži ich majetok. Podľa prostredia v ktorom žije a pracuje dané plemeno musí pes vykazovať určité žiaduce fyziologické i povahové vlastnosti. Lovec v ázijskej stepi potrebuje psa rýchleho a loviaceho zrakom, zatiaľ čo lovec v hustých lesoch strednej Európy využije skôr psa vytrvalého, s výborným čuchom a schopným vyduriť zver.
Telo psa sa skladá z niekoľkých sústav orgánov, z ktorých každá vykonáva určité funkcie. Osou kostry psa je chrbtica, na ktorej stranách sa nachádzajú rebrá a končatiny a ku ktorej je pripojená lebka. K lebke je pripojená sánka, ktorá v závislosti od určitého psieho plemena umožňuje silný záhryz. Na sánke a v čeľusti sú uložené zuby. Na kostre sú upevnené jednotlivé svaly psa. Tie umožňujú jeho pohyb, dýchanie. Svalovú sústavu pokrýva koža. Tá sa skladá z dvoch vrstiev - endodermy (vnútorná vrstva) a epidermy (vonkajšia vrstva). Epiderma nie je u psa taká hrubá ako u človeka, pretože neplní ochrannú funkciu v takom rozsahu, ako je to u ľudí. Ochrannú funkciu preberá srsť. V závislosti od plemena psa, majú niektoré psy srsť zloženú z dvoch druhov: podsady a krycej srsti. Korienky chlpov krycej srsti sú spojené s malým svalom, ktorý podľa potreby chlp vzprieči - pes sa tak vizuálne zväčší a srsť psa vďaka tomu plní okrem ochrannej funkcie aj funkciu komunikačnú.
Pes má po celom tele umiestnené apokrinné potné žľazy, ktoré produkujú výlučky podobné ľudskému potu. Tento pot však nemá ako u ľudí termoregulačnú funkciu, ale zabezpečujú psovi jedinečný pach, vďaka ktorému sa odlišuje od svojich spolu-druhov. Termoregulácia u psa prebieha pomocou potných žliaz umiestnených na chodidlách psa a tiež pomocou srsti, ktorá má termoizolačné vlastnosti a zabraňuje prehriatiu organizmu. Najpozoruhodnejším psím zmyslom je zrejme čuch. Vďaka nemu sa pes orientuje v priestore, loví zver a zisťuje o okolitom svete dôležité informácie. Strata čuchu znamená pre psa asi toľko, čo strata zraku pre človeka. Pes, ktorý nemá možnosť vnímať čuchové podnety v dostatočnej miere, žije chudobným duševným životom. Najdôležitejším čuchovým orgánom psa je mozog. V ňom pes identifikuje pachy prijaté nosom.
Ďalším dobre vyvinutým zmyslom u psov je sluch. Psí sluch je citlivejší ako sluch človeka. Pes si spája konkrétny zvuk s významom (akciou a následkom). Aby pes reagoval na signál, nie je dôležitá emócia. Toto zostáva základným kameňom. Príklad: Zvuk klikra pri kliker tréningu. Je to umelo vytvorený, konzistentný a emocionálne neutrálny zvuk. Maximálna konzistentnosť: Povel musí byť vyslovený vždy rovnako. Nielen slová, ale aj dĺžka, rytmus a zvuková podoba. Jednoznačnosť signálov: Je dôležité používať krátke a zvukovo odlišné povely.
Aspekt, ako vzniká učenie: Pes počuje signál („sadni“), vykoná akciu (posadí sa) a okamžite nasleduje odmena (maškrta, hračka). Pre nás to znamená: Naším cieľom je vytvoriť silné spojenie medzi signálom, správaním a odmenou. Ako vzniká: Pes počuje signál („fuj“), ktorý je spojený s nepríjemným dôsledkom (napr. odobratie nevhodnej veci, slovná korekcia). Pre nás to znamená: Ak používame korekčné signály, musia byť rovnako konzistentné a jednoznačné. Väčšina zvukov, ktoré počas dňa vydávame, je potrebné spojiť s jasným dôsledkom. Úlohou človeka je byť precíznym a konzistentným „vysielačom signálov“ a spravodlivým „administrátorom dôsledkov.“ Emócie sú v tomto modeli vedľajšie.

Najdôležitejšie zmysly psa v komunikácii sú čuch, sluch a vizuálna reč tela. Čuch je dominantný zmysel, pričom olfaktorické epitelium psa dosahuje rozsah 60 až 250 cm² a obsahuje 70 až 200 miliónov čuchových buniek, pričom človek má výrazne menej. Pes spoznáva pachový obraz danej osoby a robí záväzné závery podľa vyparovania jednotlivých pachových častíc. Sluch je druhým najdôležitejším zmyslom, uši sa pohybujú až 17 svalmi a dokážu zachytiť zvuky o frekvenciách mimo dosahu ľudského ucha. Zrak psa je prispôsobený na lov malých, rýchlych zvierat; vidia čierno-bielo a v niektorých plemenách aj sivé odtiene. Zorné pole psa je až 250° (niektoré plemená až 290°), pričom väčšina sietnice tvoria tyčinky pre lepšie videnie za nízkeho svetla. Väčšina psov nepoľuje primárne zrakom.
Hmat je tiež dôležitý, psy dokážu vnímať vibrácie chodidlovými vankúšikmi a povrchom tela. Chuť u psa zohráva iba menej istú úlohu v komunikácii, no môže hrať úlohu pri prenose feromonálnych informácií obsiahnutých v moči, truse a sekrétoch žliaz. Komunikácia a zmyslové vnímanie psov je komplexná oblasť, ktorá nám otvára dvere do ich sveta. Pesy komunikujú prostredníctvom piatich hlavných typov signálov: chemická (olfaktórna), dotyková (taktilná), vizuálna, akustická a motorická neverbálna komunikácia. Čuch je pre psov dominantný zmysel. Majú oveľa viac čuchových buniek ako ľudia a rozsiahlejšie olfaktorické epitelium. Pes vidí svet prevažne v odtieňoch žltej, modrej a sivej, zato červenú a zelenú nerozlišuje ako ľudia. Vrčanie u psov býva spojené s agresiou, no môže mať aj ďalšie významy - pri vítaní, ako signál výzvy ku hre či sprievodný signál hry.

Predsavzatie k porozumeniu psov: Hluchí a citliví na zvuky, psy sa učia rozpoznávať signály a reakcie. V praxi to znamená, že pes počuje zvuky mimo ľudského sluchu a dokáže lokalizovať zdroj zvuku vďaka pohyblivosti uší. Sluch u psa je druhým najdôležitejším zmyslom; psy počujú v širokom frekvenčnom rozsahu a používajú uši na zameranie na zdroj zvuku. Dôsledkom rôznych zvukov sú aj rôzne reakcie napríklad na búrky, ohňostroje alebo vysávače. Niektoré zvuky majú psom veľmi príjemný význam, ako napríklad zvuky spájajúce sa s prechádzkou alebo hračkami, ktoré vydávajú pískavé zvuky. Počas výskumu bolo zistené, že hudba môže mať na psy upokojujúci účinok, a preto vznikajú CD s relaxačnou klasickou hudbou pre psov a zvuky prírody.
V praktických prípadoch existujú techniky a preventívne metódy na zvládanie fóbií z hluku, ktoré zahŕňajú neradovanie a trestanie správania, poskytovanie bezpečného a tichého prostredia, zmenu prostredia počas hluku, pravidelnú fyzickú aktivitu, uvoľnenie pomocou „bieleho šumu“, obmedzenie prístupu psa do potenciálne stresujúcich priestorov a zvukovch zdrojov, a prípadne použitie liekov iba pod veterinárnym dohľadom. Pri fóbii z hluku je vhodné vyskúšať techniky ako Tellington Ttouch a postupné zvyšovanie záťaže na úrovni šumu. Dôležité je vyhnúť sa nadmernému podnecovaniu psov na strach a pôsobenie na ich duševný stav.
Domáce psy a vlci majú spoločné základy správania a komunikačných signálov. Pes je v podstate poľovné zviera: vytrvalé, trpezlivé, inteligentné a rýchlonohé. Predpokladá sa, že pes sa vyvinul z diversifikovaných predkov ako sivý vlk, vlčie typy a ďalšie formy, ktoré sa postupne domestifikovali. Poľovná a lovecká činnosť sa odráža v ich zmyslovej výbave a v schopnosti spolupracovať s človekom. Počas vývoja do dnešných plemien sa objavili rôzne typy psa ako mastify, vlkovité psy, chrty, stavače a ovčiaky. Pes dnes predstavuje dôležitý prvok ľudských spoločností, ktorý sa prispôsobil rôznym prostrediam a úlohám.

Na záver: Pochopenie psov znamená nazrieť do ich jedinečného sveta komunikácie a zmyslového vnímania. Ich dominantný čuch, široké zorné pole, výnimočný sluch a bohatá škála vokalizácií tvoria základ ich interakcií s ľuďmi aj so sebou navzájom. Pochopenie týchto mechanizmov je kľúčové pre kynológiu, etológiu i každodenný život majiteľa psa.
- Čuch - dominantný zmysel, olfaktorické epitelium až 60-250 cm², 70-200 miliónov buniek; pes identifikue pachy a vytvára pachový obraz osôb.
- Sluch - citlivejší než ľudský; uši s až 17 svalmi, rozsah až do vyšších kmitov; dokážu lokalizovať zdroj zvuku.
- Zrak - videnie hlavne na nízke svetlo, farebné videnie obmedzené; zorné pole až 250°; vidia čierno-bielo a sivé odtiene.
- Vibrácie a hmat - citlivosť na vibrácie, vankúšiky a povrch tela vnímajú dotyk.

Poznámka o meta dáta a kľúčových slovách: meta description a keywords níže sú pripravené v špeciálnych služobných tagoch.
