Psy sú viac než len zvieratá; sú to plnohodnotní členovia našej rodiny. Ich strata je tak jednou z najťažších situácií, ktorej bude musieť raz čeliť každý majiteľ. Každý z nás prežíva smútok inak a je dôležité uvedomiť si, že neexistuje univerzálny spôsob, ako smútiť.
Intenzívny žiaľ nad stratou domáceho miláčika je prirodzený. Nenechajte si od niekoho nahovoriť, že sa chováte hlúpo alebo príliš sentimentálne. So svojim miláčikom ste strávili mnoho rokov a stal sa súčasťou vášho života. Bol pre vás zdrojom nepodmienečnej lásky, kamarátstva, zábavy a radosti. Takže sa nedivte, že vás jeho strata ničí. Nedovoľte ostatným aby vám hovorili, ako sa máte cítiť.
Ľudia reagujú na stratu svojich milovaných bytostí všelijakými spôsobmi. Okrem pocitu smútku a straty sa môžete stretnúť aj s ďalšími emóciami. Je to napríklad pocit viny za nehodu alebo chorobu, ktoré zviera postretli. Je však zbytočné sa zaťažovať takýmito pocitmi viny, pretože váš žiaľ sa tým ešte prehĺbi. Niekto sa zase snaží poprieť, že jeho miláčik je preč. Nedokáže si predstaviť, že ho už nebude vítať pri dverách, keď príde domov. Niektorí ľudia si zase predstavujú, že ich miláčik je ešte stále nažive a niekde trpí. Sami sa tak potom trápia strachom oňho. Je pre nich potom preto ťažké prijať ďalšie zviera do rodiny, pretože im to pripadá neloajálne voči tomu predchádzajúcemu. Niekto sa so stratou vyrovnáva tak, že je nahnevaný na toho, kto podľa jeho predstáv môže za smrť zvieraťa. Na veterinára, ktorý včas nerozpoznal nejakú chorobu či vodiča auta, ktorý ho zrazil a podobne. Niekedy je to aj oprávnené, ale vždy vás to vedie od najdôležitejšej úlohy - vyrovnať sa so svojím smútkom.
Ako zvládnuť smútok po strate psa
Najdôležitejšie je byť sám k sebe úprimný a priznať si, čo cítim. Nepopierajte svoju bolesť alebo pocity hnevu. Už tým, že si ich pripustíte a preskúmate ich, môžete so svojimi citmi začať pracovať. Máte právo cítiť smútok a bolesť, ale aj zlosť a pocit viny. Pripustite si svoje city predtým, ako sa začnete sami seba pýtať, či vôbec na ne máte nárok. To vám pomôže pochopiť, čo pre vás strata miláčika skutočne znamená. Niekto svoje emócie vyjadruje v poviedke, básni, piesne alebo dopisu...
Pokiaľ máte príbuzných, ktorí majú radi zvieratá, tak určite pochopia, že vás to veľmi trápi. Nesnažte sa svoje pocity skrývať len preto, aby ste pôsobili kľudne a silne.
Porozprávajte sa s dobrým priateľom, rodinou alebo inými majiteľmi. Občas pomáha hovoriť aj s ľuďmi, ktorí si tiež prešli takou stratou.
Vytvorením fotografického albumu, koláže, zarámovanou fotkou alebo vystavením jeho obojku či obľúbenej hračky pomôžete uchovať krásnu spomienku.
Smútok zo straty milovaného maznáčika môže trvať dlho. Nevyčítajte si, pokiaľ sa necítite lepšie hneď alebo pokiaľ vás smútok neopúšťa ani po dlhšej dobe.
So smútkom môžete pracovať rôzne. Vytvorením fotografického albumu, koláže, zarámovanou fotkou alebo vystavením jeho obojku či obľúbenej hračky pomôžete uchovať krásnu spomienku.
Vytvorením spomienkového albumu, koláže alebo zarámovaním obľúbenej fotografie môžete uchovať krásne spomienky na vášho psíka.
Zvládanie smútku u druhého psa
Máte fenku, ktorá ho brala ako brata. On ju síce mal rád, ale mal rád aj svoj kľud, svoj priestor. Aj sa pohádali, aj po nej vrčal, keď si k nemu ľahla, keď on nemal náladu. A ona je momentálne veľmi smutná. Všade ho hľadá, chodí, kňučí. Dal jej ho manžel onuchať, ale neviem nakoľko sú toto psy schopné pochopiť. Vaša otázka je, dostane sa z toho alebo sa máte báť, že od žiaľu odíde aj ona? On nemal ešte ani 12 rokov, ona má okolo 11 rokov. Nemali ste ešte nikdy dvoch psov naraz.
Zvieratá sú členovia rodiny a tiež si všímajú každú zmenu v ich domove. Často k sebe zvieratá navzájom priľnú a tým pádom budú tiež bolestne prežívať odchod ich každodenného spoločníka. A neplatí to iba pre psích parťákov alebo mačky, platí to aj vzájomne - psy smútia za mačkami a naopak. Buďte preto k svojim miláčikom pozornejší a láskyplnejší ako inokedy, aby ste im pomohli to lepšie prekonať. Pamätajte, že keď im budete chcieť domov nové zvieratko, nie vždy ho hneď prijmú, ale situácia sa časom zlepší.
Keď smútok prežívame inak
Druhá otázka je taká, že či ste divná, keď nesmútite za ním až tak. Mali ste ho samozrejme radi, keď si spomeniete, čo robil, ako sa tešil atď. je vám smutno. Aj ste si samozrejme poplakali včera, ale manžel je na tom oveľa horšie ako vy. Možno aj preto, že si to s ním celé prežil. On ho v noci viezol do Bratislavy na operáciu. Od vás odchádzali s tým, že asi žalúdočný problém a už vám muž len poslal správu, že zomrel. Takže ho viezol tam, čakal na výsledok operácie, viezol ho späť, ukázal ho fenke, zakopal ho... všetko to išlo akoby mimo vás. No a odvtedy manžel každú chvíľu plače. Bol to jeho prvý pes, vzal ho z útulku. Muž vytlačil prvú fotku, ktorú s ním mal on a vám vytlačil a doniesol do práce v čiernom rámčeku prvú fotku, ktorú ste s ním mali vy - ani vás tam poriadne nevidno, zakrýva vám tvár, fotka je mierne rozmazaná, pes je tam len zvrchu. A vám je teraz blbé, že vy to až takto necítite. Tú fotku ste si ani nedali na stôl. Neviem, asi ani mŕtveho príbuzného by ste si takto nedali. Vám nevadí ako veľmi to prežíva manžel, ale začínate pochybovať o sebe. Či ste nejaký odľud alebo čo... Pritom psy milujete, aj jeho ste, ale neplačete a neprežívate to tak ako muž. Dokonca ani v práci ste nepovedali, že vám zomrel, lebo od rána tam máte zhonom a bolo vám blbé to len tak medzi rečou rýchlo oznámiť. A bojíte sa, že na vás budú potom zazerat, že vám zomrel pes a vy ste to znášali tak dobre, že ste to ani nespomenuli. (Máte kolegyňu, ktorá každú chvíľu rieši problémy so psom a berie si kvôli tomu dovolenky, uteká domov skôr atď.) Lebo ani na správaní vám nevidno, že by ste boli smutná (pritom ste, ale jednoducho keď sa povie niečo vtipné, tak sa zasmejete).
Každý z nás prežíva smútok inak a je dôležité uvedomiť si, že neexistuje univerzálny spôsob, ako smútiť. Porozprávajte sa s dobrým priateľom, rodinou alebo inými majiteľmi. Občas pomáha hovoriť aj s ľuďmi, ktorí si tiež prešli takou stratou.
Vo chvíľach, kedy nám nie je práve najlepšie, sa o seba často zabúdame starať. Nezabúdajte preto na kvalitný odpočinok, zdravú stravu a dostatok spánku.
Najdôležitejšie je byť sám k sebe úprimný a priznať si, čo cítim. Nepopierajte svoju bolesť alebo pocity hnevu. Už tým, že si ich pripustíte a preskúmate ich, môžete so svojimi citmi začať pracovať. Máte právo cítiť smútok a bolesť, ale aj zlosť a pocit viny. Pripustite si svoje city predtým, ako sa začnete sami seba pýtať, či vôbec na nich máte nárok. To vám pomôže pochopiť, čo pre vás strata miláčika skutočne znamená.
Tipy, ako sa vyrovnať so stratou
Smútok zo straty milovaného maznáčika môže trvať dlho. Nevyčítajte si, pokiaľ sa necítite lepšie hneď alebo pokiaľ vás smútok neopúšťa ani po dlhšej dobe.
Nemyslíme tým hneď uvažovať nad obstaraním nového maznáčika, svoju lásku a starostlivosť môžete venovať napríklad psíkom v útulku, kam môžete chodiť ako dobrovoľník. Nielen psíkom pomáhajú aj neziskové organizácie, ktoré môžete podporiť rôznymi spôsobmi.
Po určitom čase môžete mať pocit, že nastal čas posunúť sa ďalej. Doprajte si priestor na spomínanie a dovoľte si dať priechod emóciám.
Pri poslednej rozlúčke so zvieraťom je dôležité vyhnúť sa vetám typu „prepáč mi“. Namiesto toho je lepšie vyjadriť vďačnosť za spoločné roky a lásku, ktorú ste si navzájom poskytli. Svojmu miláčikovi by ste mali dať pocit bezpečia a lásky, aby mohol pokojne odísť.
Rozlúčiť sa s milovaným domácim miláčikom patrí medzi najsrdcervúcejšie chvíle v živote človeka. Aj keď si väčšina z nás úprimne želá, aby šlo všetko dôstojne, často sa v silnom emotívnom rozpoložení nevyhneme chybám či nevhodným slovám. Viete, čoho by ste sa pri poslednej rozlúčke mali radšej vyvarovať?
Veterinárka a zároveň dlhoročná majiteľka mobilného hospicu pre zvieratá v USA zdôrazňuje, že posledné okamihy so zvieraťom by mali byť plné láskyplných a upokojujúcich slov. Odporúča používať vety ako: „Ľúbim ťa.“ „Ďakujem ti.“ „Budeš mi chýbať.“ „Znova sa raz uvidíme.“ „Počkaj tam na mňa.“ Zvieratá síce nerozumejú nášmu jazyku tak, ako ľudia, no podľa Faith dokážu vycítiť náš sentiment, tonalitu hlasu a emócie. Aj keď možno nemajú plné kognitívne pochopenie, vnímajú energiu, s akou sa k nim prihovárame, a cítia lásku, ktorá za týmito slovami stojí.
Hoci je prirodzené, že pri strate milovaného zvieraťa cítime vinu a kladieme si otázku, či sme nemohli urobiť viac, podľa Faith nie je vhodné vysielať takýto odkaz v posledných chvíľach života maznáčika. On potrebuje hlavne cítiť, že je milovaný a bezpečný. Prehnaná sebaobviňujúca veta môže len zvýšiť našu vlastnú duševnú bolesť, zviera však z nej nemá žiadny prínos.
Niekedy je lepšie zvieraťu povedať láskavú „milosrdnú lož“, aby sa necítilo v posledných sekundách života ustráchané či zmätené. Je to gesto, ktorým ukazujeme, že nám záleží na tom, aby naposledy vydýchlo s pocitom istoty a pokoja.
Je na každom majiteľovi, ako sa rozhodne v takejto ťažkej situácii konať. Niektorí ľudia uprednostňujú, aby ich miláčik zomrel v domácom prostredí s celou rodinou naokolo. Iní sa radšej spoliehajú na pokoj u veterinára, kde môžu byť zvieraťu poskytnuté tie najlepšie prostriedky na zmiernenie bolesti. V oboch prípadoch však platí, že to najdôležitejšie je dať mu lásku, oporu a dovoliť mu cítiť, že nie je samo.
Je prirodzené, že mnohí z nás chcú vysloviť posledné slová a rozlúčku zdôrazniť peknými spomienkami alebo upokojujúcou vetou. Každý z nás má svoju metódu a spôsob, ako sa vyrovnať s emóciami, no veterinárni odborníci radia: nedávajte pred zvieraťom najavo obrovský žiaľ natoľko, aby to ohrozilo jeho pokoj. Oveľa dôležitejšie je, aby sa cítilo milované, v bezpečí a netrápilo sa vašou bolesťou.
Niektorí ľudia zvyknú držať svojho miláčika v náručí, rozprávať sa s ním a opakovať mu jeho meno. Iní mu nahlas čítajú, spievajú tichú upokojujúcu melódiu alebo len ticho sedia a hladkajú ho po srsti. Je to hlboko intímny okamih, kedy sa lúčite s niekým, kto s vami zdieľal veľkú časť života. V takej chvíli si možno uvedomíte, že žiadne slová nedokážu dostatočne vyjadriť, čo cítite, a tak mu jednoducho prejavujete lásku inými gestami.
Dôležité je odpustiť aj sebe. Aj keď sa snažíme urobiť všetko pre to, aby posledné chvíle nášho chlpáča boli dôstojné a plné lásky, neraz padneme do pasce výčitiek, či sme nemohli pomôcť viac, či sme nemali dať šancu inej liečbe, či sme si nevšimli skôr nejaké príznaky. Veterinári však pripomínajú, že väčšinu času majitelia robia maximum s ohľadom na možnosti, ktoré majú. Samotný fakt, že premýšľate, čo ešte mohlo byť inak, je znakom vašej lásky a starostlivosti.
Niekedy je lepšie zvieraťu povedať láskavú „milosrdnú lož“, aby sa necítilo v posledných sekundách života ustráchané či zmätené. Je to gesto, ktorým ukazujeme, že nám záleží na tom, aby naposledy vydýchlo s pocitom istoty a pokoja.
Na stratu milovaného zvieraťa neexistuje žiadny manuál ani správny alebo nesprávny spôsob smútenia. Niekto potrebuje náruč priateľov, niekto zostáva radšej sám so svojimi spomienkami. Niekto túži rýchlo priniesť domov nové mačiatko či šteňa, iný sa cíti, akoby tým svojho bývalého miláčika zrádzal. Všetky pocity sú v takejto situácii legitímne.
Pamätajte, že lúčenie je proces. Chce to čas, aby sme sa vyrovnali s prázdnotou, ktorú po sebe naši štvornohí priatelia zanechali. Niekedy pomáha vyrobiť si fotoalbum s najkrajšími spoločnými chvíľami, inokedy si vyberieme drobnú pamiatku, napríklad obojok alebo malú urnu s popolom.
