Yorkshirský teriér, často nazývaný Yorkie alebo jorkšír, je drobný, ale veľmi odvážny a temperamentný pes s bohatou históriou a náročnou starostlivosťou. V nasledujúcich kapitolách sa venujeme pôvodu plemena, jeho charakteru, starostlivosti o srsť a výživu, ako aj podrobnému popisu chovu, hárania, krytia, brezivosti a pôrodu. Text čerpá z praktických skúseností rodinnej chovateľskej stanice a z overených informácií.
História a pôvod plemena
História yorkshirských psov siaha až do anglickej priemyselnej revolúcie v 19. storočí. Pôvod yorkshirského teriéra je úzko spojený so škótskymi robotníkmi, ktorí sa v 19. storočí presťahovali do Anglicka počas priemyselnej revolúcie. Títo robotníci so sebou priniesli malé teriérovité psy, ako bol napríklad Paisley teriér, Clydesdaleský teriér a škótsky teriér. Pôvodne boli yorkshirské psy využívané na chytanie myší a potkanov v obydliach a továrňach. Postupom času sa vzhľad jorkšírov menil, srsť sa stala hodvábna a dlhá, ich veľkosť sa zmenšovala. Tento vývoj viedol k súčasnej podobe plemena, ktoré bolo oficiálne uznané ako samostatné plemeno v roku 1886.
Vzhľad a štandard
S výškou okolo 18 až 23 cm a telesnou hmotnosťou, ktorá sa obvykle pohybuje okolo 3,2 kg, patrí yorkšírsky teriér k najmenším psom na svete. Štandard povoľuje hmotnosť do 3,2 kg. Telo má mať pevné a krátke, pričom pri chôdzi musí ostať chrbtová línia rovná. Najdôležitejším znakom yorkshirského teriéra je jeho srsť. Má byť dlhá až po zem, mala by byť lesklá, rovná a hodvábna, nesmie byť vlnitá. Pokiaľ ide o farbu, štandard povoľuje kombináciu sýto zlatisto hnedej na hlave a oceľovo modrého „plášťa“ na tele. Šteňatá yorkshira sa rodia vždy čierne, pálenie sa objavuje až neskôr.
Povaha a správanie
Yorkshirský teriér je živý, inteligentný, sebavedomý a temperamentný pes. Dominantným znakom jeho charakteru je bdelosť, neohrozenosť a ostrosť. Nezľakne sa ani väčších psov, ani votrelcov, preto je dobrým strážcom a vždy hlasno ohlasuje cudziu návštevu. Je veselým aj spoločenským psom, rád sa hrá s deťmi a prijíma členov rodiny vrátane ostatných domácich zvierat, ak spolu vyrastali. Silná povaha yorkshirského psa sa však môže ľahko zmeniť na malého tyrana, ak ho správne nevychováte. Inteligentný a svetlý yorkšírsky teriér je zvedavý a učenlivý, najlepšie reaguje na pozitívne posilňovanie.
Starostlivosť o srsť
Yorkšírský teriér je dlhosrsté plemeno a starostlivosť o srsť je potrebné dôkladne vykonávať. Malé psie bábätko treba niekoľkokrát denne cvične česať, aby si zvyklo na hrebeň a zistilo, že mu nikto česaním neubližuje. Dospelej jorkšír s dlhou srsťou treba denne kefovať kovovým hrebeňom so širokými zubami a raz týždenne vykúpať jemným šampónom pre psov. Pred česaním sa srsť postrieka kondicionérom alebo norkovým olejom, aby sa chránila pred lámaním. Srsť na hlave sa zhromaždí a upevní do gumičky či mašličky, pričom srsť na špičkách uší sa zastriháva do 1/3 dĺžky.
Výživa
Yorkshirský teriér potrebuje kvalitnú stravu prispôsobenú jeho malému vzrastu a citlivému tráviacemu systému. Nutričné potreby psa sa líšia podľa veku, veľkosti, hmotnosti a úrovne fyzickej záťaže. Odporúča sa na začiatku podávať špeciálne krmivo pre šteňatá; chovateľ väčšinou poskytne krmivo na prvé týždne. Váš yorkšírsky teriér dospeje asi za 12 mesiacov. S hmotnosťou cca 3 kg a bežnou fyzickou aktivitou potrebuje denne asi 100 g mäsa doplneného vločkami, zeleninou, varenou ryžou alebo cestovinami. BARF (surová strava) je populárna, avšak vyžaduje znalosti. Hotové krmivá pre malé plemená sú vyvážené a jednoduchšie na použitie.
Zdravie a bežné ochorenia
Yorkshirský teriér je pomerne zdravé plemeno, ale má predispozície k niektorým ochoreniam. Medzi najčastejšie patria:
- Luxácia pately (vykĺbenie jabĺčka),
- Legg-Calvé-Perthesova choroba (aspetická nekróza hlavice femuru),
- Progresívna retinálna atrofia (PRA) a iné očné ochorenia,
- Kolaps priedušnice,
- Portosystémové odklonenie (PSS),
- Hypoglykémia u šteňat,
- Kožné problémy a alergie,
- Zubné problémy (tvorba zubného kameňa) a malý priestor v čeľustiach.
V správnom chove sa vykonáva genetické testovanie rodičov na dedičné choroby. Pri kúpe šteňaťa hľadajte seriózneho chovateľa, ktorý garantuje zdravotné vyšetrenia rodičov.
Výber chovateľa a šteniatka
Renomovaní chovatelia sú členmi oficiálneho združenia a podliehajú požiadavkám štandardu plemena, ako aj zdravotným prehliadkam a testom charakteru. Pri prvom stretnutí s chovateľom nejde len o výber šteňaťa, ale o vytvorenie si obrazu o chovateľovi. Seriózny chovateľ sa pýta na vaše životné podmienky, aby sa uistil, že budete vhodným majiteľom. Varovanie: existujú neseriózni chovatelia, ktorí ponúkajú „mini“ varianty a predávajú šteniatka bez potrebných testov - od takých ponúk je potrebné sa držať preč.
Reprodukcia: háranie (ruja) a vhodný vek na krytie
Suky pohlavne dospievajú v 8 až 12 mesiaci života, hoci krytie pri prvom háraní sa neodporúča vzhľadom na nedokončený vývoj kostry. Chovateľské predpisy stanovujú minimálny vek pre zaradenie do chovu; u malých plemien je to zvyčajne 12-15 mesiacov. V praxi môže byť doba prvého pokrytia už v 18 mesiacoch, ale ideálny vek pre pôrod je často 3-4 roky. Fenka by nemala mať šteniatka v pokročilom veku.
Háranie prebieha v niekoľkých fázach:
- Proestrus (1.-10. deň): sliznica maternice sa zduruje, fenka začína krvácať, vulva je znateľne zväčšená. Fenka je už pre psy príťažlivá, ale odmieta ich.
- Estrus (11.-23. deň): dochádza k ovulácii, výtok mení farbu na ružovú a slabne, fenka je príťažlivá a sama sa ponúka psom.
- Metestrus: koniec hárania, sliznica maternice je pripravená prijať oplodnené vajíčko.
Rozpoznanie správneho termínu krytia
Aby krytie prebehlo úspešne, je potrebné rozpoznať správny termín. Spoľahlivou metodou sú vatové výtery: fenke sa denne, ešte pred venčením, vytrie pošvová štrbina kúskom vaty a sleduje sa sfarbenie výtoku. Fenka je pripravená ku krytiu, keď sa farba výtoku mení zo sýto červenej do hnedo červenej až ružovej - toto obdobie trvá 3-5 dní. Koniec vhodného termínu signalizuje výtok špinavo žltej farby. Ďalšou metódou je mikroskopické vyšetrenie pošvového výteru a meranie telesnej teploty, ktoré môže veterinár odporučiť.
Krytie: predohra, vlastné krytie a spojenie
Pred krytím by mala byť suka zdravá, odčervená a očkovaná proti bežným infekčným ochoreniam. U dlhosrstých feniek je vhodné ostrihať srsť v okolí pošvového vchodu. Krytie sa delí do troch etáp:
- Predohra - psy sa zoznámia, hrajú sa a očuchávajú.
- Vlastné krytie - fenka stojí, pes sa jej nastaví; táto fáza trvá sekundy a prechádza do spojenia.
- Spojenie - v tejto fáze dochádza k ejakulácii semena; spojenie trvá 10-30 minút, počas ktorých ejakulácia prebieha postupne.
Po krytí je vhodné nechať fenku oddychovať; i po úspešnom nakrytí ostáva fenka ešte príťažlivá pre ostatné psy, čo môže spôsobiť nechcené prekrytie.
Brezivosť (gravidita)
Brezosť fenky trvá priemerne 63 dní, šteňatá sa môžu narodiť medzi 58. až 67. dňom. V prvej polovici brezivosti by mala fenka mať režim a záťaž, na akú bola navyknutá: dostatočný pohyb, správnu výživu, dobré ustajnenie a pokoj v rodine. Zo začiatku brezivosti môže fenka byť viac spavá, prítulnejšia alebo naopak nechutenstvájsť. Spoľahlivým potvrdením brezivosti je ultrazvukové vyšetrenie. V druhej polovici brezivosti už fenku pri dotyku brucha možno cítiť pohyby plodov, treba znížiť fyzickú aktivitu a upraviť stravu.
Príprava na pôrod
Majiteľ by sa mal pripraviť teoreticky (štúdium literatúry) aj prakticky (príprava pôrodných pomôcok). Pripravte dostatok čistých plátenných handier, nit a nožničky, nádobu s teplou vodou, misku s vodou pre fenku, termofor, kuchynskú váhu k zváženiu šteniat a papier s ceruzkou na zaznamenanie dôležitých údajov. Ideálnym miestom na pôrod je drevená bedňa umiestnená na pokojnom mieste. Fenku postupne navykajte na pobyt v pôrodnej bedni pred pôrodom.
Pôrod: priebeh a starostlivosť
Pôrod sa delí do troch fáz. V prvej fáze dochádza k otvoreniu krčku maternice a objavujú sa sťahy maternice, fenka je nepokojná. Táto fáza trvá obvykle 6-12 hodín. Druhé štádium - vypudzovanie - začína otvorením krčku maternice a prvými viditeľnými sťahmi, končí vypudením plodu. Šteňatá sú obalené plodovými obalmi; fenka ich väčšinou odstráni lízaním alebo prehryznutím obalov a pupočnej šnúry. Intervaly medzi narodenými šteniatami sa pohybujú medzi 15 až 60 minútami. Po pôrode je potrebné nechať šteňatá v pokoji pri matke, skontrolovať prisatie a pravidelne ich vážiť. Očistky trvajú približne 4 týždne a druhý deň po pôrode sa odporúča ultrazvuková kontrola maternice.
Vývoj šteniat a odber
Šteňatá sa rodia slepé a hluché, s výrazným sacím reflexom. Oči sa otvárajú približne 12. deň, dvoj- až trojtýždňové šteňatá začínajú chodiť a reagovať na podnety. Obdobie medzi 3. a 12. týždňom je kľúčové pre socializáciu. Medzi 6. a 8. týždňom je vhodný čas na odchod šteniat k novým majiteľom. Tretí až šiesty mesiac je dôležitý pre výchovu a výcvik, medzi šiestym mesiacom a rokom nastupuje puberta. Od jedného roka je pes telesne vyvinutý.
Praktické rady pre chovateľov
- Vyberajte chovateľov s dobrými referenciami; preferujte členov registrovaných klubov.
- Zabezpečte rovnovážnu stravu a pravidelné veterinárne kontroly.
- Pripravte si pôrodné pomôcky vopred a sledujte telesnú teplotu fenky (pokles 12-24 hodín pred pôrodom).
- Pri chove dbajte na zdravie suky a psa, genetické testy a správny vek na krytie.
- Neodporúča sa uskutočniť prvé krytie pri prvom háraní - počkajte kým je fenka vyvinutá.
- Pri kúpe šteňaťa sa vyhnite ponukám z neznámych zdrojov a „mini“ variantom od neserióznych predajcov.
Chovateľská skúsenosť - príbeh rodinnej chovateľskej stanice
Vítame Vás na stránkach rodinnej chovateľskej stanice EL SZANTÓRO. Malá rodinná chovateľská stanica sa zaoberá chovom Jorkširského teriéra vo všetkých farebných prevedeniach, ktoré sa označujú ako plemená: Biewer Yorkshire Terrier a Golddust Yorkshire Terrier, Black Yorkshire Terrier. Šteniatka z našej chovateľskej stanice sú rozmaznané a vychované v domácom prostredí a hľadáme im tie naj rodinky. Postupom času z jedného jorkšíra doma boli dvaja a potom traja a potom nás uchvátili výstavy v zahraničí a nakoniec sme sa rozhodli založiť si rodinnú chovateľskú stanicu a toto plemeno ponúknuť i na Slovenský trh.
Skúsenosť s prvou fenou
K nám do rodiny prišla prvá jorkšírská slečna v roku 1990. Tento malý špunt si okamžite podmanil všetkých členov našej domácnosti, vrátane mačiek. Volali sme ju Trixinka. Trixinka zanechala v našom živote veľa krásnych zážitkov a stala sa začiatkom našej dlhoročnej práce s týmto plemenom.
Ako začať s chovom - čo si uvedomiť
Chov yorkshirských teriérov nie je jednoduchý. Vyžaduje to čas, peniaze a veľa vedomostí o týchto psíkoch, ale najmä o fenkách. Chov je veľká zodpovednosť. Nie vždy sa podarí úspešný pôrod. Fenka sa hára raz za 6 mesiacov a niekedy iba raz ročne. Chov je aj časovo náročný, fenka rodí často v noci, je potrebné sa poriadne postarať o fenku, psíka a šteniatka. Pre dobrý chov musíte mať aj domové podmienky: postačí troška zelene a malá miestnosť s pôrodnou skrinkou.
Upozornenie
Tento obsah má čisto informačný charakter. Všetky naše články a informácie berte ako priateľského sprievodcu v psíčkarskom svete. Môže sa teda stať, že niektoré detaily daného plemena vidia skúsení chovatelia trochu inak. Pre odborné poradenstvo sa, prosím, obráťte na oficiálny chovateľský klub konkrétneho plemena. Ak narazíte na nepresnosť alebo máte vlastné dlhoročné skúsenosti, ktoré by mohli článok obohatiť, budeme radi, ak sa nám ozvete - článok radi aktualizujeme.
tags: #yorkshire #terrier #rozmnozovanie