Slovenský kopov je jediné plemeno duriča, ktoré vzniklo na území Slovenska. Jedná sa o slovenské národné plemeno a je veľmi múdre. Kopov je výborný poľovný durič a farbiar. V strednej Európe existovala už odnepamäti skupina psov, typických duričov, používaných na stavanie a lov zveri. Plemeno má horský pôvod, predkov dnešných kopovov správali hlavne poľovníci, ktorí potrebovali spoľahlivého, nebojácneho a odvážneho psa pre lovenie zveri, ktorý bol ideálne adaptovaný na miestne podmienky.
História a vývoj plemena
Základom dnešnej podoby slovenských kopova sa stal výber, nie kríženie viac rozdielnych plemien. Plemeno sa na území Slovenska správalo niekoľko storočí, v minulosti však nevyzeralo rovnako ako dnes. Spočiatku boli uprednostňovaní skôr vysokonohé telesne silnejší jedinci. Ich výška sa pohybovala od 40 do 65 cm. Boli sfarbené prevažne čierno, s hrdzavohnedým pálením, na srsti sa často vyskytovali biele škvrny. Prvý písomný doklad je z 17. -18. stor, písalo sa v ňom o zákaze krížiť kopova s inými plemenami.
K ustáleniu jednotného farebného rázu sa pristúpilo v roku 1915. Neskôr sa ustanovila aj znížená výška do 50 cm (na naháňanie zveri sa totiž nesmeli používať vysokonohé duriče). Za začiatok novodobého chovu plemena sa považuje rok 1936, kedy bol usporiadaný prvý chovný zvod českých kopovov v Banskej Bystrici. Vyberali sa tu chovné jedince, ktorí mali poslúžiť ako základ kontrolovaného chovu. Prvé zápisy do plemennej knihy a vydávanie rodokmeňov začalo v roku 1940. V roku 1963 Medzinárodná kynologická federácia uznala slovenský kopova za samostatné plemeno.
Povaha a využitie
Slovenský kopov je temperamentný pes s výrazne vyvinutým orientačným zmyslom a skvelým čuchom. Toto plemeno má obdivuhodnú schopnosť vytrvalo sledovať teplú stopu celé hodiny a hlásiť, bez ochabol. Na stope je výrazne hlasný. Vyniká tiež značnú ostrosťou; preto je vo svojej domovine používaný najmä na lov čiernej a škodnej zveri. Vhodný je na individuálny aj na spoločný lov, prehľadáva malé aj veľké húštiny. Osvedčil sa aj na dohľadávanie postrelenej zveri.
Je odvážny, silný, tvrdohlavý, neúnavný a nezávislý. Ak svojho vodcu uznáva, je k nemu veľmi lojálni. Ku svojej rodine je veľmi milý a prítulný. Je tiež dobrý strážca. Slovenský kopov je inteligentný, temperamentný a ostrý, preto poľuje najmä na diviaky. Výborný nos ho predurčuje na dohľadávanie všetkej raticovej zveri, kde sa dokáže vyrovnať aj farbiarom. Používa sa ako strážny a poľovný pes. Je znášanlivý s inými psami a vhodný ako pes pre aktívnu rodinu.
Vzhľad
Slovenský kopov je vždy čierny s pálením, je ľahkej stavby tela pri silnej stavbe kostry. Rámec je pretiahnuto obdĺžnikový. Mozgovňa je ľahko klenutá, má tvare pretiahnutého obdĺžnika. Nosný chrbát je rovný, v pomere k lebke dlhý, ale nie príliš široký. Čeľuste sú pravidelné, silné; s dobre vyvinutým úplným chrupom. Oči vyžarujú živosť a odvahu. Sú tmavé a trochu hlbšie uložené. Uši sú nasadené mierne nad líniou oka. Sú priliehavé, na koncoch zaoblené a stredne dlhé. Krk je kratší, svalnatý, bez voľnej kože. Chrbát je rovný, stredne dlhý. Bedrá nie sú príliš dlhá, dostatočne široké, pevné, svalnaté. Zadok je kratší, stredne široká, zaoblená. Hrudný kôš je stredne hlboký, primerane široký a dlhý.
Predné končatiny: pliecko a rameno kratšie, dobre vyvinuté a svalnaté. Zadné končatiny: stehno dostatočne široké, primerane dlhé a svalnaté. Chvost je nasadený pod líniou chrbta, primerane silný, ku špičke zužuje, dosahuje po päty. Srsť je dlhá 2 až 5 cm, stredne silná, priliehajúca, hustá. Na chrbte, krku a chvosta je dlhšia. Podsada je hustá, predovšetkým v zimných mesiacoch, ale nesmie chýbať ani v lete. Sfarbenie čierna s hnedými až mahagónovými znakmi na končatinách.
Štandard plemena
- Celkový vzhľad: Vždy čierny s hrdzavohnedým až mahagónovým pálením na pyskoch, nad očami, vnútornej strane ušníc, končatinách, spodnej strane chvosta a na zadku. Ľahšej stavby tela, ale pritom pevnej kostry obdĺžnikovitého tvaru.
- Výška v kohútiku: Psy: 45 - 50 cm; Suky: 40 - 45 cm.
- Váha: 15 - 20 kg.
- Srsť: Dlhá 2 až 5 cm, stredne hrubá, priliehavá a hustá. Na chrbte, krku a chvoste dlhšia. Podsada hustá, najmä v zimných mesiacoch, nesmie chýbať ani v lete.
- Hlava: Primerane veľká.
- Nos: Vždy čiernej farby, primerane veľký, nozdry mierne otvorené, koniec nosa mierne zašpicatený. Nos rovný, v pomere k lebke primerane dlhý, nie príliš široký. Pysky sú kratšie, priliehajúce, neprevísajú, sú tenké so zreteľným kútikom.
- Čeľuste: Pravidelné, pevné, s dobre vyvinutým úplným chrupom.
- Lebka: Mierne zaokrúhlená na temene, obdĺžnikového tvaru, zreteľné nadočnicové oblúky. Badateľná čelná ryha s hmatateľným tylovým výstupkom. Čelový sklon asi 45°. Smer pozdĺžnych osí nosového chrbta a lebky je približne rovnobežný.
- Oči: Prezrádzajú živosť a odvahu. Sú hlbšie vsadené, tmavé, mandľového tvaru. Očné viečka sú vždy čierne.
- Uši: Sú nasadené kúsok pod rovinou oka, priliehavé, zaokrúhlené, stredne dlhé.
- Krk: Dobre nasadený, nesený v uhle asi 135°, kratší, svalnatý, bez voľných záhybov kože.
- Predné končatiny: Plece a rameno kratšie, dobre vyvinuté a svalnaté. Ramenný uhol tvorí asi 110°. Predlaktie smeruje kolmo dolu a je suché. Zápästie je krátke, záprstie taktiež kratšie, mierne sklonené. Labky sú oválne, prsty dobre klenuté. Pazúre vždy čierne a silné. Vankúšiky na labkách vždy tmavé, dobre vyvinuté.
- Trup: Hruď široká, dobre vyplnená. Hrudník stredne hlboký, mierne široký a dlhý. Rebrá oblúkovité, šikmo nasadené. Chrbát rovný, stredne dlhý. Bedrá kratšie, dostatočne široké, pevné, svalnaté. Brucho a slabiny mierne vtiahnuté. Zadok kratší, stredne široký a zaoblený.
- Zadné končatiny: Stehno dostatočne široké, primerane dlhé a svalnaté. Holeň široká, primerane dlhá, dobre osvalená. Päta asi 15 cm vysoká, mierne široká. Pätový uhol asi 150°. Priehlavok a predpätie je dlhé asi 8 cm. Smeruje mierne dopredu. Je bez vlčích pazúrikov. Labky oválne, prsty uzatvorené a dobre klenuté. Vankúšiky prstov dobre vyvinuté, tmavej farby.
- Chvost: Nasadený o niečo nižšie, ako je rovina chrbta, primerane silný, ku koncu sa zbiehajúci. Siaha po pätový kĺb. V pokoji je nesený zvisle dolu, v akcii šabľovito hore v uhle asi 150°.
Starostlivosť a chov
Slovenského kopova môže byť ubytovaný celoročne vonku. Starostlivosť o srsť je nenáročná. Ide o loveckého psa, ktorého by si mal robiť len človek, ktorý pozná špecifiká plemena a vie mu poskytnúť dostatočné psychické i fyzické vyžitie. Nie je moc vhodný pre začiatočníkov. Hodí sa skôr pre skúseného poľovníkov, ktorý je dôsledný a vie, ako pristupovať k výcviku. Vyzrieva až okolo tretieho roku, potom sa z neho stáva výborný lovec do rozsiahlych terénov.
Klub chovateľov slovenských kopovov (KCHSK) je nepolitickou, dobrovoľnou, záujmovou organizáciou, ktorá združuje chovateľov, majiteľov, držiteľov poľovníckeho plemena - slovenského kopova. Poslaním KCHSK je cieľavedomý chov slovenského kopova. Cieľom klubu je zveľaďovanie a zušľachťovanie slovenského kopova v rámci štandardu a zlepšovanie jeho pracovných vlastností. Klub je zodpovedný za dodržiavanie štandardu a v prípade potreby navrhuje jeho zmeny a doplnenia.
Slovenský kopov Klady a zápory | Výhody a nevýhody slovenského chrta
Majitelia chovných psov a feniek musia dodržiavať stanovy klubu. V prípade nesplnenia záväzkov alebo pohľadávok voči klubu, môžu nastať sankcie, ako napríklad odporúčanie na krytie alebo vydanie krycieho listu. Pre členov klubu sú poplatky nižšie ako pre nečlenov.
