Výcvik to je ako škola pre psi. Je to pre nich ťažké ale sú dve možnosti. násilie a tak psa naučíte iba tretinu z toho čo ste chceli. psovy a tak (to si budte istý) ho naučíte 100% z toho čo ste chceli. nebúchajte ho ale len mu pohrozte prstom. Napríklad škrabkanie za uchom, házanie loptičkov, hádzanie aportom atď. -povel SADNI- Pes musí vedieť ako má počúvať pána. si. Toto je najlepšia možnosť pre vyžli. zastanete, ukazovákom mu pritlačte zadoček k zemi. 5-10 krát dennne. ľahol bez ohľadu na akékoľvek rozptyľovanie. trpezlivo. Existuje niekoľko spôsobov, ako psa tomuto úkonu naučiť. najvhodnejšie použitie maškrty, spojené s ťahom vodítka a signálom ruky. psa ku svojej ľavej nohe, v pravej ruke schovajte maškrtu. jeho meno, aby ste upútali jeho pozornosť. psieho nosa až na zem. tlakom na chrbát. až z polohy v ľahu. Keď si pes správne ľahne, pochváľte ho a dejte mu maškrtu. Tento cvik opakujte maximálne päťkrát, potom sa so psom pohrajte a cvičenie opakujte. Počas dňa tento nácvik opakujte niekoľkokrát.
Základné povely a postupy pre poslušnosť a prvotný aport
- V minulém díle jsme si prošli prvních pět základních kroků potřebných k naučení aportování. V tomto článku celý výcvik dokončíme.
- 6. Kozlík teraz položíme na zem a velíme aport. Dokiaľ máme na kozlíku položenú ruku pes ho spravidla vezme. Ak však ruku oddialime, pes kozlík nevezme. Trhnutím vodidla a tiahnutím v smere ku kozlíku prinútime psa, aby kozlík zobral. Pri sebamenšom prejave dobrej vôle, okamžite chválime čo psa povzbudí. Po samostatnom správnom uchopení sa postavíme pred psa zavelíme ’’sadni’’ a ’’pusť’’. Po správnom prevedení nasleduje veľká pochvala. V opačnom prípade zosilnený nátlak.
- 7. Teraz odhodíme kozlík na vzdialenosť niekoľkých krokov. Psa máme stále uviazaného na voidle. Nasleduje povel ’’aport’’. Ak pes neuposlúchne ťahavými pohybmi ho priťiahneme ku kozlíku a donútime ho túto pomôcku uchopiť. U psa mäkšej povahy využívame klasické obojky, avšak pri tvrdohlavejších jedincoch môžete použiť podľa vlastného uváženia aj ostnatý obojok.
- 8. Teraz kozlík odložíme na väčšiu vzdialenosť. Psa rýchlo priťahujeme. Ak uchopí, nasleduje povel ’’sadni’’ a ’’pusť’’.
- 9. Rýchle uchopenie. S rozkazom ’’aport’’ prechádzame rýchlou chôdzou okolo kozlíka ležiaceho na zemi. Pes tak aby pánovi stačil, musí kozlík rýchlo uchopiť.
- 10. Teraz kozlík odhodlíme a velíme ’’sadni’’, potom vypustíme psa z vodidla a velíme ’’aport’’.
Pri správnych prevedeniach chválime, pri nesprávnych, alebo pri neuposlúchnutí opäť nasleduje zosilnený nátlak. Toto by bolo asi náplňou druhého týždňa. Zo začiatku býva pes veľmi smutný a len zdráhavo vykonáva požadované cviky. Ak však nevynecháme žiadny stupeň a prikračujeme ku každému vyššiemu stupňu len vtedy, keď pes už nižší stupeň špičkovo ovláda, mení sa smútok a znechutenosť psa na radostnejší výkon. Zvlášť teraz po 10. 11. Drevený kozlík zamieňame aj s inými predmetmi. Slameným kozlíkom, polienkom, topánkou, ťažkou topánkou, gumovými čižmami, a samozrejme ak takú vlastníme, aj sedacou palicou. Predovšetkým sedacia palica má veľmi výchovný účinok.
Postupné rozšírenie a terénne cvičenie
13. Prinášanie v tejto fáze začíname cvičiť už aj v teréne a spájame ho s dohľadávaním rôznych predmetov po vlastnej stope. Príklad: pozabudnete niekde v lese klobúk, či spomínanú sedaciu palicu, stratíte náboj, penaženku, rukavicu a pod. Postup je nasledovný: Priložíte psa k vlastnej stope a velíte ’’stratil’’. Pes by sa mal vracať po vlastnej stope až po stratený predmet a tento priniesť pánovi. Tento cvik je relatívne jednoduchý a ľahko nacvičiteľný. Taktiež je mimoriadne užitočný.
14. Teraz môžeme kozlík začať postupne nahrádzať zverou a to zhruba v tomto poradí: drobná pernatá, pernatá do veľkosti bažanta. Nakoniec pernaté dravce. Ak narazíme pri niektorom druhu zveri na odpor pri prinášaní, opakujeme cviky zostreným nátlakom. Pritláčame kožu pyskou o očné zuby a prinútime psa takúto zver uchopiť.
15. Postupne začíname cvičiť nasledovné: Postupujeme so psom proti vetru ku zveri voľne pohodenej v krytine, ktorú pes predtým nevidel. Pokiaľ zver okamžite neuchopí a neprinesie, použijeme zostrený nátlak a cvik často opakujeme. Výcvik síce označujem v článku za ukončený, no musím upozorniť, že v revíre ho treba neustále utvrdzovať a vylepšovať. Netrpieť unáhlenosť, tým menej vypustenie zveri pred odovzdaním.
Fotografie a osobné skúsenosti uvádzajú, že prvé týždne bývajú náročné, no s dôslednosťou a správnym prístupom prichádza pokrok. Z dlhodobého hľadiska je kľúčové postupovať po jednotlivých stupňoch až do zvládnutia vyšších disciplín a zároveň neustále udržiavať motiváciu psa bez zbytočného tlaku.
Praktické pohľady na výcvik a psychológiu psa
Weimarský stavač je inteligentné, temperamentné a pracovne založené plemeno, ktoré potrebuje jasné vedenie, pravidelný tréning a zrozumiteľnú komunikáciu. Výcvik tohto plemena zahŕňa spojenie poslušnosti, mentálneho zamestnania a loveckých vloh. Socializácia musí byť riadená a bezpečná, a štart do výcviku sa kladie už od štěňaťa. Pes potrebuje značnú dávku pohybu, ale aj pravidelnú krátku poslušnosť a pachové hry, ktoré rozvíjajú jeho prirodzené zručnosti.
Mapa poznatkov z praktických skúseností zdôrazňuje, že výcvik oharov si vyžaduje systémový prístup s minimálnym násilím a maximalizáciou pozitívnej motivácie. V súčasnosti sa využívajú moderné technológie ako GPS obojky a výcvikové obojky, ktoré zvyšujú bezpečnosť a efektivitu výcviku, najmä pri loveckých aktivitách v teréne. Správna voľba obojku podľa temperamentu psa a cieľov výcviku je zásadná pre dosiahnutie dobrých výsledkov bez zbytočného stresu.
TIPy pre začiatočníkov a skúsených
- Začnite s jasnými kvalifikovanými povelmi a doplňujte ich gestami alebo zvukom výstrelu podľa potreby.
- Udržiavajte konzistentný režim tréningu a postupujte pomaly, aby pes zvládal nový cvik až po zvládnutí predchádzajúceho.
- Sociálne prostredie a možnosť cvičiť s kamarátmi zvyšujú motiváciu a znižujú stres psa.
- V teréne vždy skontrolujte, či pes reaguje aj na vetre a v prítomnosti rušivých vplyvov.
- Nezabúdajte na odpočinok a zabavenie psa, pretože vyčerpaný pes znižuje bezpečnosť aj efektivitu.
História a skúsenosti veľkého poľovníckeho kynológa
Niektoré pasáže uvádzajú skúsenosti Josefa Hendla a jeho známe súťaže, ktoré ilustrujú dlhodobú cestu výcviku ohařov: od úplných štádií po vrcholné skúšky, ako memoriály a šampionáty. Rozhovor s ním zdôrazňuje dôležitosť trpezlivosti, kolektívnej práce a vzájomného učenia sa medzi vedením a psom. Vzorové príbehy ukazujú, že s správnou podporou, vedením a skúsenosťou môže byť výcvik aj náročný, ale zároveň veľmi uspokojivý a motivujúci pre majiteľa a psa.
Okrem praktík výcviku sa dotýkajú aj otázky chovu, spoločenskej spodiny a vplyvov prostredia na kvalitu drobnej zveri, ktorá vplýva na trpezlivosť a výsledky výcviku. Správna zmena zvyklostí, konzistencia a využitie pozitívnych metód sú kľúčmi k udržaniu vysokého štandardu výcviku po celý život psa.
