S výcvikom psa je vhodné začať v 3 - 4 mesiacoch veku šteňaťa. Takto staré šteňa má už celkom dobre vyvinutú koordináciu pohybu a je schopné sa sústrediť dlhšiu dobu na nejakú činnosť a vnímať súvislosti. V takomto veku je šteňa veľmi vnímavé a teda aj dobre tvarovatelné. Je určite lepšie začať s výcvikom skôr ako sa pes dostane do puberty, pretože v pubertálnom veku, t.j. medzi 7 - 13 mesiacom bude váš pes už celkom dobre ovládateľný a hlavne už vy budete vedieť ako na psa správne vplývať, prípadne mu zabrániť v nežiaducej činnosti.
Pokiaľ ste si zadovážili staršieho psa, tak sa s ním sa dá samozrejme tiež pracovať. Pes je schopný učiť sa novým veciam a vykonávať spoľahlivo povely aj vo veku 8 rokov. Rozdiel je iba v tom, že za svoj život si osvojil určité návyky a má isté skúsenosti ktoré treba rešpektovať a treba zvoliť aj správnu výcvikovú techniku. Výchova a výcvik staršieho psa je teda trochu zdĺhavejší proces, ale jednoznačne nie nemožný. Veľa ľudí má mylnú predstavu, že pes začne poslúchať sám od seba, keď bude starší. NEZAČNE! Žiaden pes sa nenarodí vycvičený. Všetko sa musí naučiť a je len na držiteľovi psa, či bude mať jeho pes spokojný život a na vychádzkach bude na voľno, alebo bude odkázaný na celoživotné venčenie na vodítku dlhom dva metre.
Pokiaľ nemáte skúsenosti s výcvikom psa, je vhodné vyhľadať skúseného kynológa, ktorý sa zaoberá výcvikom psov a s ním konzultovať, ako naučiť psa to, čo od neho očakávate.
Základné povely a ich zvládnutie
Výcvik základnej poslušnosti zahŕňa zvládnutie nasledujúcich povelov:
- Ku mne (privolanie) - pes si musí sadnúť pred psovod.
- K nohe - chôdza pri nohe a obchádzanie psovoda z pravej strany, poza chrbát, až kým pes nezaujme polohu v sede pri ľavej nohe.
- Sadni - pes musí zaujať polohu v sede.
- Ľahni - pes musí zaujať polohu v ľahu, z tohto povelu môžeme psa privolať povelom "ku mne".
- Zostaň - je to dlhodobé odloženie psa, z toho povelu psa neprivolávame, musíme sa vždy k nemu vrátiť a pochváliť ho.
- Huj, nesmieš (zákazové povely) - pes musí prerušiť nežiaducu činnosť.
Základná obrana
Výcvik základnej obrany rozvíja koristnícky a obranný pud:
- Kúsanie na kožu, pešek a postupne na rukáv.
- Obrana psovoda, zadržanie (figuranta).
Existuje veľa literatúry o výcviku psov, ktorú vám rozhodne odporúčam si preštudovať, ale tieto knihy sú veľmi všeobecné a opisovaná metodika výcviku nemusí fungovať na každého psa. Neodporúčam pokúšať sa o výcvik psa podľa knihy pokiaľ s výcvikom nemáte skúsenosti, pretože môžete urobiť veľa nenapraviteľných chýb, alebo chýb ktoré sa budú len veľmi ťažko naprávať, alebo bude mať nesprávne zvolená metodika výcviku presne opačný efekt, ako by ste predpokladali.
Charakteristika plemena Cane Corso
Cane Corso je mohutný, svalnatý a elegantný taliansky molos, ktorý spája silu gladiátora s dušou oddaného spoločníka. Aj keď jeho vzhľad s mohutnou hlavou a krátkou, lesklou srsťou vzbudzuje rešpekt, skrýva sa v ňom pokojná a citlivá povaha, ktorá sa naplno prejaví len pri správnom vedení. Teda - nie je to pes pre každého. Cane Corso patrí medzi najstaršie plemená sveta. Jeho korene siahajú až k rímskym molossom - "Canis Pugnax", odvážnym psom, ktorí sprevádzali légie do bojov, strážili tábory a stáli po boku vojakov v arénach. Po páde Rímskej ríše si Cane Corso našiel nové miesto po boku talianskych roľníkov a pastierov. Slúžil ako strážca fariem, ochranca stád i rodinného majetku. V priebehu 20. storočia však zmeny v poľnohospodárstve a úpadok tradičných fariem plemeno takmer zničili. Až v 70. rokoch sa skupina nadšencov vedená Paolom Breberom, Stefanom Gandolfim a Giancarlem Malavasim rozhodla Cane Corsa zachrániť. O niekoľko rokov neskôr sa podarilo plemeno geneticky stabilizovať a vypracovať oficiálny štandard, ktorého základným predstaviteľom bol legendárny pes Basir. V roku 1994 sa Cane Corso stal národným plemenom Talianska, a o dva roky neskôr ho FCI uznala medzinárodne (štandard č. 346).
Cane Corso je stredne veľký až veľký molos, ktorý dokonale spája silu, eleganciu a "atletickosť". Telo je pevné, kompaktné a výrazne osvalené, bez zbytočnej ťažkopádnosti. Hrudník siaha až po lakte, chrbát je rovný, panva široká a dobre osvalená. Hlava je typicky molossoidná - široká so štvorcovým profilom. Typický znak plemena je čistota línií - Cane Corso nemá byť prehnane ťažký/ťažkopádny, ale elegantne vyvážený a pohyblivý.
Cane Corso je stabilný strážca oddaný svojej rodine. Má vyrovnaný, sebavedomý temperament, s výrazným ochranným inštinktom a silnou orientáciou na človeka. Je to pes ako stvorený na stráženie. Ich impozantný vzhľad je ich prvou obrannou vlastnosťou proti votrelcom. Títo psi sú inteligentní, lojálni, dychtiví potešiť a verný k svojim blízkym, sú však tiež asertívni a svojvoľní a občas sa stáva, že nakoniec vlastnia oni majiteľa a nie on ich. Rovnako ako u každého iného veľkého strážneho psa je nevyhnutný zodpovedný chov a skorá socializácia s ľuďmi a inými psami.
Povaha a správanie
Cane Corso je pokojné a dobre naladené plemeno. Je láskyplný a láskavý k svojej rodine a jeho pokojné správanie z neho robí dobrého spoločníka pre staršie deti, s ktorými vychádza skvele a aj keď sa mu nejaká z detských hier nepáči, zdvihne sa a odíde. Jeho prah bolesti je dosť vysoký, preto sa s deťmi vydrží hrať dlhú dobu. Toto plemeno sa však neodporúča pre malé deti z dôvodu jeho veľkosti.
Korene strážneho sa u cane corso pravdepodobne prejavia, keď prídu domov nejaká návšteva. Pes má tendenciu byť podozrivý voči cudzím ľuďom a chrániť svoju rodinu a vnímané územie. S ostatnými zvieratami v domácnosti vychádza dobre, ak s nimi vyrastal od mlada.
Cane Corso je vysoko inteligentný pes, ktorý dokáže svoje jednanie v rôznych situáciách korigovať, takže nie je žiadny výbušný cholerik. Je vyrovnaný a pokojný, ale nie flegmatický či apatický, má nízky prah dráždivosti. Uzná-li, že situácia je tak vážná, že jeho zásah je nevyhnutný, udeří ako blesk z čistého neba: atak psa je bleskurychly a tvrdý. Rozvahu a premýšľavosť nemožno v žiadnom prípade považovať za lenosť: pes vždy tvrdo pracoval, ale nesmel byť zbytočne šteklivý, kúsavý a rvavý.
Cane Corso je vysoce ostražitý, schopný bleskurychle reagovať na vnější podněty. Je neustále bdělý, čo je dané aj jeho vysoko vyvinutým teritoriálnym inštinktom. Citlivo sa zaujíma o to, čo sa deje s vami (registruje pocity pána, zmeny jeho nálad) i okolo vás (registruje prítomnosť cudzích osôb, zachytí signály hroziaceho nebezpečenstva). Cane Corso sa nikdy nenechá votrelcom zaskočiť: je to on, kto darebáka prekvapí, kto príde ticho a nečakane. Ak zostane votrelec stáť (sadne si, ľahne) a rezignuje, pes nezaútočí, iba varuje. Pes štekotom privoláva vodcu svorky - pána -, aby o osude votrelca rozhodol sám. Ak pán nie je doma, pes čaká na jeho návrat.
Cane Corso dobrovoľne komunikuje iba so svojimi ľuďmi, pes dýcha len pre svoju rodinnú svorku. Toto je filozofia plemena cane corso, ktorú žiadna prevýchova nezmení. Cane Corso je preto tak vynikajúci hlídač a strážca, že dostal do vienka hlbokú nedôveru k cudzím ľuďom. Ani výchovou jeho prirodzenú nedôveru k cudzím ľuďom neotupíte. Navyše pes presne vycíti váš vzťah k jednotlivým ľuďom a podľa toho sa k nim bude aj chovať.
Cane Corso je na molossa pomerne zmierlivý pes, než začne konať, premýšľa a zvažuje. Vycíti, kto to s ním myslí dobre a kto nie, takže nezabíja veterinárov a figurantov. Cudzí ľudia s ním môžu v prítomnosti pána manipulovať, ale len do istej miery, takže na canisterapii sa nehodí.
Počas venčenia psa zaujíma všetko, čo sa okolo neho deje, zrakom, sluchom a čuchom skúma okolie. To nie je pouhá zvedavosť, to je inštinktívne správanie obranára. V cudzom prostredí cane corso neutrálnych (neškodných) cudzincov ignoruje, známych a priateľov svojich ľudí pozdraví.
Cane Corso chráni svoje ľudí a stráži svoje teritórium bez ohľadu na vlastnú bezpečnosť či život. Ak je jeho človek napadnutý, v cane corso sa prebudí pastevecký pes: bráni do poslednej kvapky krvi, bojuje na život a na smrť, pud sebazáchovy je obrovskou dávkou adrenalínu potlačený. Jediným záujmom psa je ubrániť človeka a teritórium, to ostatné je pre neho vedľajšie.
Psychicky zdravý cane corso sa nikdy nevyznačoval "zlú" agresivitou, tj. túžbou sa biť kde s kým a zabíjať všetko živé. Na vidieku nikto nepotreboval psa, ktorý by znamenal pre domáce ľudí aj zvieratá nebezpečenstvo. Preto bol guľovnicou vyšľachtený psychicky vyrovnaný pes, ktorý vie, kedy je agresivita na mieste a kedy nie.
Od ostatných starobylých molossov sa cane corso výrazne odlišuje svojou poslušnosťou pánovi. Cane Corso "vlastnou hlavou" pochopí, že jeho človek stojí na vyššom stupni hierarchického rebríčka než on, takže nie je potrebné mu to siahodlho vysvetľovať. Skutočnosť, že šéfom je páníček (panička), pes trvale rešpektuje. Cane Corso nie je pes jedného pána, silná citová väzba ho viaže ku všetkým členom jeho ľudskej svorky a nerozlišuje - všetkých poslúcha rovnako.
Cane Corso je nielen ohľaduplný k deťom, ale ku všetkým, ktorí si ohľaduplnosť zaslúžia, k starčekom, päťdesiatikilovej gazdinej, ku všetkým, ktorí sú slabší než on.
Výcvik poslušnosti Cane Corso
Výchova a výcvik Cane Corso
Včasná socializácia a výcvik šteniat sa odporúča pre všetky plemená psov, ale pre plemeno veľké a silné ako cane corso je to nevyhnutnosťou. Mnoho psov tohto plemena môže byť dominantných a ochranných; no a socializácia pomôže zabezpečiť, aby z nich vyrástli dobre upravení a dobre vychovaní dospelí jedinci. Výcvik poslušnosti im zabráni stať sa šéfom v domácnosti. Títo psi sú inteligentní a túžia potešiť, takže sa dajú relatívne ľahko trénovať. Napriek svojmu vzhľadu má cane corso veľké srdce a reaguje na lásku a odmeny oveľa lepšie ako na tvrdý výcvik alebo iné drsné tréningové metódy.
Pes sa netrestá, pes sa vedie a učí. Trestanie šteňaťa je kravina. Keď sa pes bojí, uteká, pretože sa vás bojí. Už samo to, že ho honíte, je pre neho dosť veľký stres a trest. Keď ho chytíte a pravdepodobne bijete alebo na neho kričíte alebo trasiete za kožu na krku, on sa vás strašne bojí a preto sa bráni - má z vás šialený strach. Takže prestaňte trestať a chovať sa k šteňaťu ako idioti, s prepáčením, a šteňa nebude mať dôvod sa vás báť. Jestli vám trestanie radí na cvičáku, choďte čo najskôr inam.
Nie ste pre psa ani o chovaní sa k psovi, ani o chovaní psa vôbec potuchy. Pes je z vás fakt na prášky, bráni sa vám zo strachu. Naučili ste ho, čo má robiť namiesto skákania alebo na neho len kričíte fuj a uväzujete? Naozaj si myslíte, že mu tým niečo naučíte? Máte ho učiť tomu, čo má robiť, nie ho trestať za to, čo nemá robiť. Naozaj to robíte naprosto zle. Trestaním naprosto stratíte dobré vzťahy, ak je možné ešte o niečom takom hovoriť a naučíte ho, že sa vás má báť a naozaj sa potom môže niečo stať, môže sa brániť a až bude dospelý, budete mať problém. Čo do psa vložíte, to sa vám vráti - či silu a tresty, bude potom jednať rovnako s vami a uvedomte si, že si to pri jej veľkosti nemôžete dovoliť.
Nepíšete, za čo vlastne šteňa chcete trestať. Nemôžete šteňa honiť a po odchytení potrestať. Za čo? Veď to šteňa vôbec nevie, čo sa deje a ako už bolo napísané, bojí sa vás, ste pre neho nečitateľná. Nie som za trestanie malých šteniat, ale ak už vôbec potrestať, tak jedine priamo pri čine, okamžite, bez najmenšej časovej predĺženia, samozrejme "trestať" úmerne veku a veľkosti šteňaťa a iba za to, CO STE ŠTEŇAŤU UŽ NAUČILI. Nepredpokladajte, že sa šteňa narodilo so znalosťou, čo je vhodné správanie rodinného psa a čo by robiť nemalo. Lepšie je vždy šteňa učiť, čo robiť má., napr. keď hryzie niečo, čo nesmie, zavolať si ho k sebe, dať mu malý pamlsok a potahať sa s ním o jeho hračku a tú mu potom nechať na kúsanie. Ak budete pokračovať podobne ako píšete, budete mať najskôr v dospelosti so psom problémy. Základom je totiž dobrý vzťah psovoda a psa a ten si vy sústavne nečitateľným správaním narušujete. A CC nie je práve pes jednoduchý na výchovu a výcvik.
Nemusí vedieť, hrá si tak, ako je jej prirodzené. Iné formy hry jej musíte naučiť, nie ju trestať. Zákazy ešte nikoho nič nenaučili. Keď pôjdete autom a bude vám niekto hovoriť - tadiaľ nie, tadiaľ nie, budete presne vedieť, kade máte ísť... tak veďte psa tak, aby vždy vedel, čo má robiť.
Stačí, keď si preštudujete niečo o výchove šteňaťa. Nie, vážne to nie je dieťa a chyby vo výchove sa vypomstia. Ak šteňa priväzujete za trest, myslíte, že bude rado chodiť na vodítku? Až dorastie, budete dumať nad tým, prečo váš pes nemá rád vodítko. To vôbec nie je vhodné. Ak napr. šteňa skáče na vás, stačí ho okríknuť (používať stále rovnaký povel: napr. FUJ) a buď si ho prestať všímať alebo sa snažiť odviesť jeho pozornosť (napr. pamlsok v ruke a ruku mu dám za jeho hlavu s povelom sadni - ihneď odmením). Čo sa týka vášho názoru - udrieť nie je na škodu - to sa mi snáď ani nechce komentovať. Nie som za výhradne pozitívnu výchovu, ale u šteňaťa do 10 - 12 mesiacov ÁNO!.
Výchova psa nie je o pamlskoch a trestoch. Miesto trestania jej naučte, čo má robiť. Navyše netrestáte, keď sa to stane, ale keď ju chytíte, čo už sa dávno spojitosť stratila a ona nevie, za čo ju trestáte a bráni sa. Mimochodom, trestať uväzovaním je dobrý návod na to, ako psovi na celý život urobiť z úväzu kadekoľvek poriadny stres. Ten pes vás zožerie, otázkou je či najskôr vás alebo vaše deti. Psi sú voči ľudským chybám veľmi tolerantní, vďaka Bohu. Možno zožerie, ale bude chudák celý život.
Majitelia psov-obranárov nesmú dopustiť, aby sa dostali do situácie, kedy bude pes nútený zasiahnuť. Tiež dobrak od kosti možno pokaziť, zlomiť jeho psychiku. Preto nesmieme k šteňaťu cane corso pristupovať ako k potenciálnemu zabijakovi, ktorým žiadny pes ako vysoko domestikované zviera už stovky rokov nie je. Dokonca u mnohých jedincov služobných plemien sa musí vynaložiť isté úsilie, aby zaútočili na figuranta "ohrozujúceho" je či psovoda. Cane Corso zaútočí na cudzieho človeka len v prípade, kedy ohrozuje je (pud sebazáchovy) alebo ich človeka (inštinkt obrany), výcviku na obranu netreba.
Kŕmenie a starostlivosť
Chovateľovi sa opýtame, čím kŕmil, aby sme z hodiny na hodinu šteňa nepřeuviedli na diametrálne odlišný druh potravy. Kŕmil-li granulami, tie samé granule šteňaťu kúpime, pretože má fenka Aura tvrdila, že aj medzi granulami je rozdiel: po jedných sa zvracia hneď, po jednych neskôr. Rozhodneme sa šteňaťu s láskou vyvárať, musíme si počínať s rozmyslom, aby sme neurobili hrubú dietetickú chybu. Napríklad psie bábätko nedokáže tráviť cukry, tuky a niektoré uhľohydráty, takže je dobré preštudovať si moju knihu Ako kŕmiť psy, venovanú výžive psa od šteňaťa až po starobu.
Metóda: Hlad je najlepší kuchár! je v prípade psa odkázaného na to, čo mu dáme, sadizmus. Akonáhle psovi niečo príjemne vonia, vylučuje veľké množstvo slín, ktoré potravu nielen zmäkčí, ale aj čiastočne chemicky spracujú. S chuťou zjedenú potravu preto pes lepšie trávi. Pes po potrave, ktorú zje len preto, že má obrovský hlad, neprosperuje. Nevyváženou potravou možno aj zo zdravého šteňaťa z kvalitného chovu urobiť psychicky labilného a prihlúpleho tvora. Zvlášť v prvom roku života psa je vyvážená potrava v patričnom množstve dôležitá: nervové bunky sa u podvyživeného psa plne nevyvinú a zle fungujú. Špatne živený pes je neinteligentný a život s ním je rovnaká štreka, ako život s obmedzeným a nekrifným mužským.
Keď šteňa kŕmite, musíte ho naučiť, aby si nechalo odobrať potravu a strpelo dotyk počas kŕmenia. Nie je nič horšie, než obrovský lakomý pes, ktorý si stráži potravu, kosti a hračky. Ako to psa naučíme? Začneme hneď v šteňacom veku. Než mu podáme misku, dáme mu niekoľko pamlskov z ruky. Som veľký priaznivec kŕmenia z ruky, pretože pes nikdy nekusne do ruky, ktorá ho obdarováva potravou. Prečo? Potravou vo svorke disponuje len najvyššie postavené zviera. Naučte šteňa povelu Daj! alebo Pusti! Dá-li vám svoju obľúbenú hračku, pochváľte ho a dajte mu pamlsok. Potom sa s ním pohrajte. Vrčí-li, ihneď ho potrestajte plesnutím alebo zatrasením a hračku mu odoberte. Pohrajte si s ňou a potom ju nechajte ľahostajne ležať. Až si s ňou pes začne hrať, povedzte: Daj! Akonáhle vám hračku dá, pochváľte ho a dajte mu pamlsok. Odmena a trest sú pri výchove psa kľúčové pomôcky, ale musia byť vždy spravodlivé, primerané a vykonané hneď.
Cane Corso je krátkosrstý pes, ktorý sa nehodí k celoročnému pobytu v našom chladnom a daždivom klímy. S týmto faktom musíme pri obstarávaní šteňaťa počítať.
Šteňa žijúce v dome musí mať možnosť vybehnúť von, aby sa naučilo zachovávať čistotu a mohlo si hrať na čerstvom vzduchu a na slniečku, čo sú dôležité predpoklady pre zdravý život. S malinkým šteňaťom vybiehame von my, a to v pravidelných intervaloch, najmä potom po kŕmení a pred večerníčkom. Staviame ho na rovnaké miesto a k činu ho nabádame stále rovnakým povelom. Keď sa dielo podarí, šteňa pochválime. Za mláčky nemôže šteňa, pretože zvierač močového mechúra mu začne slúžiť až medzi tretím a štvrtým mesiacom, ale my svojou nepozornosťou a ...
Cane Corso má krátku, hustú, hladkú a lesklú srsť, ktorá je nenáročná na starostlivosť. Farba srsti býva najčastejšie čierna, svetlosivá, tmavosivá (až modrá), hnedá, plavá, tmavohnedá, ale môže byť aj červená alebo olovená. Biele Cane Corso nie je štandardne akceptované a nejde o pôvodnú farbu srsti tohto plemena. Srsť je spravidla jednofarebná, no môže mať tiež melírovaný (žíhaný) vzor, ktorý je prelínaný bledšími a tmavšími odtieňmi daného sfarbenia. Pĺznutie srsti prebieha dvakrát do roka, pričom zhadzovanie srsti je zväčša nárazové.
Vo všeobecnosti sa toto plemeno teší dobrej kondícii. Vzhľadom na telesnú stavbu a rozmery sa u Cane Corso objavujú typické genetické ochorenia charakteristické pre veľké a obrie plemená. Ochorenia srdca - u psov tejto veľkosti je kardiovaskulárny systém zaťažovaný vo väčšej miere, preto sa môžu objaviť ochorenia ako aortálna stenóza, dilatačná kardiomyopatia alebo šelest, či viac alebo menej závažné arytmie. Alergie - najčastejšie na niektorý druh bielkoviny, ale taktiež môže ísť o alergiu na peľ. Napriek tomu, že má toto plemeno hustú srsť, podrast je krátky, preto je vhodné v chladnejšom počasí poskytnúť psovi prístrešok a teplý pelech mimo vetra a prievanu. Predídete tak prípadnému prechladnutiu. Menej často môže byť prítomná geneticky podmienená hluchota - šteniatko sa s touto poruchou už narodí.
Vzhľadom na potreby a povahu tohto plemena, Cane Corso nie je vhodné do bytu. Áno, biela srsť sa v prípade Cane Corso vyskytuje. Nejde však o oficiálne uznávaný štandard - pôvodné sfarbenie srsti.
