Austrálsky ovčiak je stredne veľký a pekný pes, ktorý bol pôvodne vyšľachtený na pasenie, a vyžaduje si tak náročné a rozmanité spôsoby zábavy, ktoré ho budú rozvíjať po fyzickej aj duševnej stránke. Austrálsky ovčiak si vás získa predovšetkým svojím neskrotným temperamentom, závideniahodnou vytrvalosťou a silným ochranárskym inštinktom. Je to skrz-naskrz pracovný pes, ktorý sa ani ako rodinný pes nevzdá svojho vrodeného pastierskeho a strážneho inštinktu. Práca je pre tohto aktívneho psa vášňou. Môžete si byť tak isto istí, že sa bude stopercentne sústrediť na všetky úlohy, ktoré mu zveríte. Je veľmi inteligentný a učenlivý a teší sa z každej novej výzvy. Tento čistokrvný pes, ktorý sa s láskou prezýva „australák“, je veľmi orientovaný na ľudí a rád sa im zavďačí. Chce svojich ľudí potešiť a rád s nimi pracuje. Vďaka svojej učenlivosti a ochote podriadiť sa a poslúchať človeka je čoraz obľúbenejší ako rodinný pes.
Voči cudzím ľuďom je spočiatku zdržanlivý. Vďaka jeho priateľskej a dobromyseľnej povahe sa však ľady rýchlo prelomia. Austrálsky ovčiak je tiež trpezlivý a dobre sa znáša s inými domácimi zvieratami a deťmi. Jeho pastiersky inštinkt však môžu prebudiť aj iné zvieratá, deti, bežci alebo dokonca autá. Preto je nutné, aby ste tomuto horlivému a všestrannému plemenu nastavili jasné hranice a postarali sa o to, že bude mať k dispozícii širokú škálu aktivít. To, že bol pôvodne pastierskym psom, poznáte podľa toho, že má veľkú chuť do práce, silnú túžbu po pohybe, ale aj podľa silného, ale veľmi pohyblivého a pružného tela. S výškou v kohútiku 51 až 58 cm u samcov a 46 až 53 cm u samíc a maximálnou hmotnosťou 22 kg je austrálsky ovčiak stredne veľký, ale stále pomerne ľahký pes.
Austrálsky ovčiak má veľmi robustnú stavbu tela, ktorá však nikdy nepôsobí hrubo. Jeho mierne klenutá až plochá hlava s výrazným stopom a približne rovnako dlhou papuľou je v dobrom pomere k jeho harmonickému telu. Má silný nôžnicový skus. Jeho trojuholníkové uši sú posadené vysoko na hlave a mierne sa nakláňajú dopredu alebo do strán, keď sa pes sústredí a dáva pozor. Pre niektoré psy tohto plemena je charakteristický krátky pahýľovitý chvost, ktorému sa v angličtine hovorí „natural bobtail“ (NBT).
Hladká až mierne zvlnená srsť austrálskeho ovčiaka je vďaka silnej podsade veľmi odolná voči poveternostným vplyvom. Srsť a golier sú u samcov o niečo viac ochlpené ako u samíc. Najväčšou zvláštnosťou tohto plemena, ktorá je jednou z dôvodov jeho veľkej popularity, je určite veľká rôznorodosť farieb srsti. V zásade existujú štyri základné farby, ktoré v kombináciách a s rôznymi znakmi ponúkajú 16 možných farebných variácií. Vo všetkých farbách prevládajú iné ako biele oči a uši. Biele znaky sú povolené, ale biela by nikdy nemala byť prevládajúcou farbou. Platný štandard plemena nepripúšťa biele škvrny na tele ani úplne nepigmentovaný nos. Farby očí sú pestré: modrá, hnedá, jantárová a iné variácie alebo kombinácie týchto farieb vrátane škvŕn a mramorovania.
Na rozdiel od názvu domovom tohto všestranného plemena nie je Austrália, ale Severná Amerika. Skutočný pôvod plemena však doteraz podarilo presne vypátrať, takže existujú len teórie o predkoch austrálskeho ovčiaka. Najrozšírenejšou teóriou je, že baskickí ovčiari priniesli tieto psy z Austrálie do USA, najmä v čase zlatej horúčky okolo roku 1840. Baskickí prisťahovalci ich priniesli so sebou ako pastierske psy pre svoje ovce merino, ktoré v Severnej Amerike dostali názov „austrálske ovce“.
Farmári boli nadšení jeho všestrannými schopnosťami, ktoré siahali od pastierskych a dobytkárskych povinností až po stráženie, a začali toto plemeno šľachtiť. Austrálski ovčiaci zaujali aj divákov na westernových šou a rodeách a ich popularita sa zvýšila. V roku 1957 založil Australian Shepherd Club of America (ASCA) prvú plemennú knihu, ale jednotný štandard bol stanovený až o 20 rokov neskôr. Štandard plemena stanovený AKC vstúpil do platnosti v roku 1993. O tri roky neskôr, v roku 1996, FCI uznala austrálskeho ovčiaka za samostatné plemeno. FCI ho uvádza pod číslom štandardu 342 v skupine 1 a sekcii pastierskych a dobytkárskych plemien.
Hoci niektorí predstavitelia plemena sa venujú paseniu, väčšina dnes chová austrálskeho ovčiaka ako rodinného a asistenčného psa. Dve línie vznikli podľa použitia: Pracovná línia s pôvodnými pastierskymi vlastnosťami a o niečo pokojnejšia línia vhodná pre život v rodine. Aj táto vyrovnanejšia línia má však energia, často vetrajúca až do športových aktivít. Pri kúpe šteniatka je potrebné si to dobre premyslieť a vybrať seriózneho chovateľa. Pred cenou stojí aj dôležitosť zdravotných kontrol a kvality chovu.
Okrem fyzického zdravia je dôležitá aj výživa. Odporúčaná strava zahŕňa veľké množstvo mäsa (asi 70 %) a zeleninu s ovocím (20-30 %). Obilniny a cukry by mali byť minimalizované. Kvalitné krmivo je kľúčom a treba sledovať zoznam zložiek na obale. BARFovanie (biologicky vhodná surová strava) získava na popularite a umožňuje lepšiu kontrolu nad kvalitou. Austrálsky ovčiak nie je všeobecne náchylný na obezitu ani alergie, no krmivo by sa malo prispôsobiť individuálne podľa veku, hmotnosti, aktivity a zdravotného stavu.
Starostlivosť o srsť je potrebná denne kefovaním, pravidelne sa kontrolujú uši, zuby, labky a pazúry. Všeobecne je plemeno náročnejšie na chov a starostlivosť, než na výživu; potrebuje veľa aktivít a zábavy. Nie je to pes pre domáceho “záhradníka” - vyžaduje kondičný tréning a rôzne psie športy, prípadne výcvik na záchranárskeho, terapeutického či vodiaceho psa. Dobre začlenené a vyťažené austrálske ovčiaky sú lojálne, ochotné spolupracovať a tolerantné voči deťom aj iným domácim zvieratám.
Podľa štandardov FCI a národných klubov sú vhodné na chov dve línie a platí, že plemeno má jasné hranice medzi pastierskymi a rodinnými schopnosťami. Pri výbere chovateľa je dôležité hľadať seriózny chov a kontrolované zdravie rodičov, aby šteňa malo dlhý a zdravý život a prispelo k zdraviu plemena. Ako pri každom plemene, aj tu sa počty líšia podľa pohlavia a predispozícií; v priemere aussies dorastajú do výšky okolo 58 cm a vážia 16-32 kg, pričom očakávaná dĺžka života je 13-15 rokov.
Východoeurópsky ovčiak (VEO): charakteristika a historické trendy
Východoeurópsky ovčiak (VEO) je silný pes pevnej stavby tela, vyššej strednej výšky, obdéľníkového formátu, s dobre vyvinutým svalstvom a masívnou, no nie hrubou konštitúciou. Pohlavný dimorfizmus je dobre vyjadrený: psi sú silnejší a masívnejší než feny. Dĺžka trupu je o 10-17 % vyššia než výška v kohútiku, hlava je asi 40 % výšky v kohútiku a hrudné končatiny sú približne polovičnou výškou kohútika.
Temperament je vyrovnaný, sebavedomý, pozorný a učenlivý; je spoľahlivý spoločník a ochranca. Hlavy sú klinovité, s plochou alebo mierne vyznačenou čelní ryhou; stop je stredne dlhý. Tlama je klínovitá, s čiernou nosnou hruďou a pevnými, bielymi zubami (skus nôžkový). Uši sú stredne dlhé, trojuholníkového tvaru, nasadené vysoko a vztyčené. Oči sú stredne veľké, oválne, tmavé alebo s tmavým obalom. Ocas je nasadený a mierne zahnutý, v pokoji nesený dole; pri vzrušení sa zvyšuje na úrovni chrbta.
Srst je dvojitá, mäkká podsada a vonkajšia štruktúra s tvrdou, hustou srsťou; farebná škála zahŕňa čiernu, sivo-čiernu, čierno-plavú a podobné odtiene s tmavými maskami a vyznačenými znakmi. Výška v kohútiku pre psa je 67-72 cm a pre fenu 62-67 cm. Odlišnosti v vzhľade a chove vedú k dvom líniám: pracovná línia s výrazným pastierskym inštinktom a druhá, vyváženejšia línia vhodná pre rodinné prostredie. Dôležité je včasné socializovanie a dôsledná výchova, aby pes dokázal svoj potenciál a zamedzil nežiaducim návykom.
Vo všeobecnosti je VEO veľmi odolný a pracovne orientovaný pes, ktorý potrebuje nielen pravidelný pohyb, ale aj mentálnu stimuláciu. Bez dostatočnej aktivity môžu ľahko vzniknúť problémy s chovaním. Pri vhodnom vedení sa jedná o spoľahlivého partnera, ktorý dokáže byť skutočným ochrancom i verným členom rodiny. Dôkladný výcvik zahŕňa socializáciu, jasné hranice, základné povely a prevenciu separačnej úzkosti. Upozornenie: každý jedinec s typickými znakmi plemena by mal byť v chove len pod dohľadom skúseného chovateľa.
Chov a výživa: krátky prehľad
Pre fyzické zdravie vášho australáka je rovnako dôležitá aj jeho strava. Odporúča sa strava s veľkým podielom mäsa (min. 70 %) a zeleniny s ovocím (20-30 %). Obilniny by mali byť podávané v minimálnom množstve a cukry vynechané. Pri výbere krmiva je dôležité čítať zloženie na obale a vyhýbať sa plnidlám, sladidlám a umelým prísadám. BARF je čoraz populárnejší spôsob kŕmenia, ktorý umožňuje úplnú kontrolu nad kvalitou potravín.
Pri výbere šteňaťa je dôležité obrátiť sa na kompetentného chovateľa; nekupujte lacné zvieratá z veľkochovov, ktoré často bývajú choré a bez vhodných zdravotných overení. Dedičné choroby ako dysplázia bedrových a lakťových kĺbov, očné ochorenia (katarakta, PRA), epilepsia a defekty chrupu sú u tohto plemena možné. Podobne ako u kólií, MDR1 defekt môže viesť k precitlivenosti na liečivá. Pri merle párení môže nastať hluchota alebo sleposť dieťaťa; v niektorých krajinách sa spájanie merle s merle zakazuje. Zodpovedný chovateľ zabezpečí zdravotné prehliadky rodičov a genetické testy, aby šteňa malo čo najväčšiu šancu na dlhý a zdravý život.
Okrem starostlivosti o srsť je dôležité dodržiavať pravidelný očný a dentálny režim a zamerať sa na celkovú pohodu psa. Austrálsky ovčiak nie je plemeno pre každého, vyžaduje si vysokú úroveň aktivity a pravidelný tréning. S dostatkom pohybu a správnou stimuláciou sa však stane spoľahlivým, lojálnym a veľmi milujúcim členom rodiny. Pri spoločnom živote s ním je dôležité stanoviť hranice a zaručiť pes aj majiteľovi kvalitný spoločný čas.
Test paseniarskeho inštinktu miniatúrneho austrálskeho ovčiaka
- Socializácia šteniatka v prvých 3-16 týždňoch pre sebavedomého psa.
- Nastavenie jasných hraníc a pravidelných povelov pre lepšiu orientáciu v rodine.
- Pravidelný tréning a výber vhodných psích športov na duševnú aj fyzickú stimuláciu.
- Kvalitná výživa s primeraným pomerom mäsa a zeleniny a vyhýbanie sa zlým prísadám.
Meta informácie
tags: #vychodoeuropsky #ovciak #for #rent