Výber psa je významné rozhodnutie, ktoré ovplyvní váš život na mnoho rokov dopredu. Pes sa nevyberá podľa trendu, ale podľa jeho povahy a potrieb. Váš životný štýl rozhoduje. Niektoré plemená sú pre začiatočníkov ako stvorené, iné sú naopak väčšie sústo. Každý pes potrebuje vedenie, režim a váš čas. Zaoberajte sa aj pôvodom psa. Pes s PP ponúka istotu pôvodu a určité zdravotné záruky. Útulok môže byť skvelé riešenie.
Tak na túto otázku chce čím ďalej častejšie poznať odpoveď mnoho chovateľov. Patrí medzi nich majitelia feniek, ktorí dávajú svoju fenku krížiť prvýkrát, ale aj seriózni dlhoroční chovatelia, ktorým záleží nielen na tom, koľko titulov dostane ich pes, ale aj aké ocenenia dostanú šteniatka po ich fenke či psovi. Ostatní chovatelia sú tzv. Najčastejšie chovateľ vyberie psíka pre svoju fenku takého, ktorý sa mu proste páči.
Týmto chovateľom odporúčam, aby sa radšej s výberom vhodného chovného krycieho psa obrátili na poradcu chovu alebo na plemennú knihu a alebo na známeho chovateľa, ktorý im rád poradí vo výbere krycieho psa. Chceme si pre svoju fenku vybrať psíka sami, mali by sme nájsť takého jedinca, ktorý plne zodpovedá štandardu daného plemena.
Ako správni chovatelia by sme mali prihliadať u psa aj na vady, ktoré sú podmienené stavbou tela, nie exteriérom. Kondícia, o ktorej chovatelia často hovoria v súvislosti so svojím psom, koňom alebo iným zvieraťom, je podľa slovníka cudzích slov telesný a duševný stav. Ten má byť dobrý, aby sme mohli nechať pripustiť fenku. Dobrú kondíciu má mať aj pes, ktorým necháme fenku nakryť, inak môžeme majiteľovi takého psa krytie fenky odmietnuť. To isté platí aj v prípade našej fenky, kedy majiteľ môže odmietnuť krytie fenky svojím psom.
Výstavná a pracovná kondícia
Majitelia psov sa často stretávajú s pojmom výstavná a pracovná kondícia. Výstavná kondícia je celkový stav zvieraťa, aby mohlo byť vystavované na výstave, na ktorej by mal byť pes správne upravený. Pracovná kondícia je taká kondícia, aby pes mohol byť predvedený na skúškach výkonu alebo na sústredení a pod.
Genetika a dedičné vady
Vo výbere vhodného psíka chovateľom pomáha znalosť exteriéru daného plemena, ale aj veda, hľadajúca zákony dedičnosti (tzv. genetika). Tá sa okrem iného zaoberá príčinami výskytu niektorých dedičných odchýliek a chýb. Vymenujme si aspoň niekoľko najčastejších: vrodená dysplázia bedrového a lakťového kĺbu, rázštep pery, vchlípenie viečok (entropium), vychlípenie viečok (ektropium), hluchota (napr. u dalmatíncov - tá je viazaná na biele sfarbenie srsti), predkus (napr. u boxerov), podkus (častejšie u dlholebých psov) a pod.
Genetika je teda veda, ktorá sa zaoberá dedičnosťou niektorých defektov a chorôb. Mnohé vady pre nás chovatelia nie sú takou neznámou, ale je potrebné, aby sme poznali nielen ich príčinu, ale aj ako možno aspoň čiastočne zabrániť ich výskytu u psov.
Plemenitba: Príbuzenská a nepříbuzenská
K tomu nám pomáha tzv. plemenitba, ktorú delíme na príbuzenskú a nepříbuzenskú. Podľa F. Lercheho z knihy “Chov koní” (Jan Štrupl a kol., SZN, Praha, 1983) je plemenitba cieľavedomé rozmnožovanie hospodárskych (teda aj domácich - poznámka autora) zvierat, ktorým sa sleduje zlepšenie morfologických aj fyziologických vlastností... Pre tých, ktorí nevedia, čo je to výraz morfologických vlastností, poznamenávam, že morfológia je veda, ktorá sa bližšie zaoberá stavbou a tvarom živočíšneho tela. Výraz fyziologický je zodpovedajúci normálnemu zdravému stavu organizmu.
Na zabezpečenie týchto morfologických a fyziologických vlastností (ako už bolo uvedené) slúži niekoľko spôsobov, ktoré môžeme v zásade rozdeliť na plemenitbu čistokrvnú a kríženie. Správni chovatelia dávajú prednosť nepříbuzenskej plemenitbe pred príbuzenskou.
Nepříbuzenská plemenitba je tá, kedy v rodokmeni šteniatka nie je žiadny spoločný predok, po ktorom by šteniatko mohlo získať nejakú dedičnú chybu či odchýlku, pretože ju napríklad jeho pradedko zo strany otca a starý otec zo strany matky mal. Naopak, príbuzenská plemenitba je plemenitba, kedy sa párujú medzi sebou navzájom príbuzné zvieratá. Tým sa u nich objavujú častejšie jednotlivé chyby a choroby. Stačí totiž, aby sa medzi sebou spárili jedinci najbližšie príbuzní, tj. dcéry s otcami (II. a I. generácia), matky so synmi (I. a II. generácia) a súrodenci (II. a II. generácia) a už sa jedná o tzv. úzku príbuzenskú plemenitbu. Tá má rovnako ako blízka príbuzenská plemenitba (pravnučky a pradedovia, tj. IV. a III. generácia a sesternice s bratrancami, tj. III. a III. generácia predkov) a vzdialená príbuzenská plemenitba, tj. párenie pravnukov s pravnučkami (IV. a IV. generácia predkov) za následok, že sa u šteniatok objavujú jednotlivé chyby a choroby, ktoré šteniatka získajú po príbuzných predkoch.
Práve preto, že šteniatka zdedia po takýchto predkoch nielen to dobré, ale aj to nežiaduce, ako sú dedičné chyby či odchýlky, by sa nemala príbuzenská plemenitba v chove psov uplatňovať. Preto by sme mali požiadať majiteľa psa o kópiu rodokmeňa a pozrieť sa, či sa nejaký predok tohto psíka nenachádza tiež v preukaze pôvodu našej fenky. Aspoň v týchto v rodokmeni uvedených generáciách, by nemala mať naša fenka spoločného predka s predkami vybraného krycieho psa.
Výber psa podľa životného štýlu
Rozhodujúcu rolu by pri výbere vhodného plemena mal rozhodne hrať náš životný štýl - nikdy by sme naopak nemali vyberať psa iba podľa jeho vzhľadu. Každá rasa má svoje výhody aj nevýhody po stránke chovateľskej, povahovej aj zdravotnej. Povaha a vlohy vyplývajú z plemennej príslušnosti a výchovou sa dajú formovať v obmedzenom rozsahu. Príkladom môže byť poľovný pes. Jeho pud mu vždy bude veliť pustiť sa za zverou, ale napriek tomu ho skúsený chovateľ vychová tak, že ho spoľahlivo privolá. Psy s jemnou povahou zase môžete socializovať do pokojného a vyrovnaného spoločníka, alebo z nich svojou vlastnou prchkosťou urobiť uzlíček nervov.
Práve preto je dôležité vyberať také psy, ktorí sú kompatibilní s vašou vlastnou povahou. Nemecký ovčiak bude vyžadovať inú pozornosť než napríklad jorkšírsky teriér. Určujúcim faktorom je tiež to, či hľadáte pokojného spoločníka, alebo hlídača. Zároveň však majte na pamäti, že menší pes nutne neznamená pokojnejší pes bez nutnosti výcviku a veľký pes nutne neznamená dobrého hlídača.
Výber psa podľa povahy sa odvíja tiež od starostlivosti, ktorú mu budete môcť venovať. Mali by ste byť schopní prispôsobiť mu cvičenie aj ďalšie čiastkové aktivity. Správnym výberom v tejto oblasti môžete ako sebe, tak psiemu parťákovi ušetriť veľa trápenia.
Veľkosť psa a bývanie
Výber budúceho maznáčika sa samozrejme nezaobíde ani bez otázky na veľkosť. Riešite, akého psa vybrať do bytu? Ani v tomto prípade sa nenechajte ošáliť roztomilým výrazom a malým vzrastom. Aj obľúbený Jack Russell teriér vám dokáže pokojný život pekne znepríjemniť, ak sa mu nedostane dostatok aktivity. Čo sa veľkých plemien týka, taký leonberger sa bez poriadneho výbehu logicky nezaobíde. Ak by sa vám však predsa len do bytu páčil skôr väčší pes, nezúfajte. S dostatočne nabitým programom vám môže robiť radosť zlatý retríver alebo trebárs pudel.
Kúpa šteniatka od chovateľa
Najvhodnejšou cestou je v každom prípade kúpa šteniatka priamo od chovateľskej stanice. Získate tak prinajmenšom istotu, že z kúpeného šteniatka vyrastie to, čo má. Navyše bude mať vykonané povinné zdravotné vyšetrenia a v prípade kvalitnej chovateľskej stanice iste aj niektoré nepovinné. Hoci záruku celoživotného zdravia na šteniatko nedostanete nikdy, kvalitný pôvod a vykonané vyšetrenia sú vždy dobrý základ.
Správny chovateľ by vám potom mal spolu s preukazom pôvodu doložiť aj zdravotné testy oboch rodičov. Samozrejmosťou je potom očkovací preukaz či rovno pas zvieraťa. V žiadnom prípade sa potom nenechajte odbiť starými mýtmi o tom, že dvanáste šteniatko z vrhu nedostalo preukaz pôvodu. Všetky šteniatka z vrhu po správne uchovnených rodičoch majú na preukaz pôvodu nárok - aj tie s kozmetickou či zdravotnou vadou. Ak vám chovateľ tvrdí niečo iné, narazili ste veľmi pravdepodobne na podvodníka.
Ako si vybrať šteniatko z vrhu
A ako si teda vybrať šteniatko? Hoci neexistuje 100% účinný návod, aj pouhým sledovaním šteniatka priamo u chovateľa dokážete vyčítať všeličo. Môžete vyskúšať nasledujúce tipy:
- Pozorujte, ako sa šteniatko chová v rámci celého vrhu.
- Prezrite si, ako dýcha.
- Skúste sa s ním pomaznať a skúmajte jeho reakciu.
- Nezdráhajte si so sebou vziať skúsenejšieho chovateľa.
Pes alebo sučka?
Ďalšou a nemenej dôležitou otázkou pri výbere býva, či zvoliť skôr šteniatko fenku alebo šteniatko psa. V tejto situácii pravdepodobne najviac záleží na vás samotných. Všeobecne platí, že psi sú viac svéhlaví, kdežto fenky bývajú od prírody poddajnejšie. U nekastrovaných feniek však musíte počítať aj s obdobím, keď dochádza k háraní a fena tak môže zabreznúť. Potrápiť vás ale môže aj falošná gravidita, ktorá môže vyústiť v zápal maternice či mliečnej žľazy. Neplánujete ak nechať fenku uchovniť, je vhodné ju zo zdravotných dôvodov nechať vykastrovať. Povesť o aspoň jednom vrhu šteniatok za život je ďalším z dávno vyvrátených mýtov.
Vek šteniatka
Pozor si dajte vždy tiež na to, aké staré šteniatko si zaobstarať. Minimálny vek pre odber udáva dokonca aj samotný zákon na ochranu zvierat, a to 50 dní. Slušný chovateľ vám mladšie šteniatko nedá a pred tými, čo dajú, rýchlo utečte.
Pes z útulku
Nech už sa chystáte mať šteniatko v byte, alebo plánujete psa k domu, postarajte sa o to, aby ste psa od útleho veku zoznámili so všetkým, čo na neho vonku čaká. Pohľad na roztomilé šteniatko je vždy dojímavý, napriek tomu by sme nemali zabúdať ani na štvornohých parťákov, ktorí prežívajú svoj jesenný vek. Osvojenie takýchto psov nebýva toľko obvyklé, avšak práve oni sa vám nepochybne odvďačia svojou radosťou a vernosťou.
V útulku navyše narazíte aj na psov, ktorí sa nachádzajú v optimálnom vekovom rozmedzí (napríklad 1 až 5 rokov). Domov si tak môžete priviesť už vyvinutú, ale stále tvárnu osobnosť. Najmä ak ako psíčkari začínate, je viac než vhodné dbať na informácie pracovníkov útulku. Vedľa pohodových psíkov tam nezriedka narazíte aj na tých, ktorých dostal do útulku ich ťažký osud. Ak im ten zanechal šrámy ako na tele, tak na duši, nemusí s nimi byť vždy ľahké spolužitie. V prípade, že však zvolíte adopciu psa z útulku, môžete jednej zvieracej duši dať druhú šancu na radostný život, čo sa vždy počíta.
Ako v prípade chovateľských staníc, tak aj tu platí, že aj útulky je potrebné si náležite preveriť.
AKO SI VYBRAŤ SPRÁVNEHO PSA PRE VÁS! OD CESARA MILLANA!
Výber psa pre začiatočníkov
Niektoré psíky sú na psíčkarske začiatky jednoducho vhodnejšie. A to nielen vďaka svojej vyrovnanejšej povahe a ochote spolupracovať, ale najmä preto, že náročnejšie plemená dokážu nováčikovi veľmi rýchlo rozbiť jeho idylickú predstavu o spolužití. Jemný, maznavý parťák, ktorý miluje ľudskú blízkosť. Pokojnejší, milý hafan, ktorý si rýchlo vytvorí pevné puto so svojím človekom. Veselý, citlivý spoločník, ktorý dobre zvláda mestský ruch aj život v menšom byte. Skvelo sa na vás naladí a spolupracuje. Spoločenský pohodár, ktorý miluje byť nablízku svojmu človeku. Patrí medzi krátkolebé plemená, takže pri ňom sledujte teplotu, dýchanie a nepreťažujte ho pri aktivitách. Mimoriadne inteligentný pes, ktorý rýchlo chápe a výcvik ho vyslovene baví. Skvelá voľba, ak chcete psa učiť viac než len základné povely. Láskavý, trpezlivý pes, ktorý miluje ľudí a spoločnosť rodiny. Skvelý parťák pre rodiny aj aktívnejších páničkov. Má vyrovnanú povahu, rád spolupracuje a učenie mu ide takmer samo. Citlivý, láskavý a úžasne učenlivý parťák. Veselý, maznavý a veľmi milujúci hafan, ktorý má rád ľudí, spoločnosť aj malé deti. Vďaka zvedavému nosu býva na prechádzkach trochu svojhlavý, takže potrebuje trpezlivé vedenie.
Náročnejšie plemená pre skúsených
Niektorí hafani sú úžasní parťáci, no na prvú psíčkaru skúsenosť môžu byť jednoducho príliš veľké sústo. Nejde o to, že by boli „zlé“, ale majú veľa energie, silné inštinkty alebo potrebujú naozaj isté vedenie každý deň. Že vás aj tak láka zaobstarať si takého parťáka? Jasné, ale treba sa lepšie pripraviť a nič vo výcviku nepodceniť. Toto sú psy, ktoré majú turbo mozog a ešte väčšiu chuť pracovať. Ich inštinkty idú na plné obrátky. Sú samostatní, občas tvrdohlaví a bez skúseného vedenia pôjdu podľa seba. Tieto psy majú silnú nezávislú povahu a prirodzený inštinkt „vyhodnocovať situáciu nezávisle od povelov“, čo môže byť dobré, ak potrebujete strážcu k rodinnému domu alebo inému objektu. Keď od vás necítia jasné a konzistentné vedenie, veľmi rýchlo prevezmú rolu toho, kto rozhoduje. K ľuďom často neskutočne milujúci maznáčikovia, no citliví a emočné intenzívni.
Finančné hľadisko
Zaobstaranie psa vám zmení každodenný život. S tým treba jednoducho počítať a ak na takú zmenu nechcete pristúpiť, radšej si psíka nezaobstarať - napokon by ste trpeli obaja. Pes sa totiž neprispôsobí úplne všetkému, čo máte „zabehnuté“. Rovnako ako si on ladí svoj svet na ten váš, aj vy sa budete ladiť na ten jeho.
Ak si vyberiete malé plemeno, je jasné, že za jedlo a maškrty zaplatíte menej než za bernardína. To isté platí napríklad aj pri vodítkach a iných popruhoch. Teraz sa na to poďme pozrieť zo zdravotného hľadiska. Ak si vyberieme väčšieho psa, môže tu vzniknúť problém s kostrou. Predsa len - nosiť na nožičkách toľko kíl nie je sranda. Ak nastanú problémy, na veterine môžeme nechať aj pár tisíc. Niektorí drobčekovia môžu byť zase prešľachtené a musia užívať rôzne doplnky stravy.
Pes s preukazom pôvodu (PP)
Psík s preukazom pôvodu (PP), teda ľudovo „s papiermi“, má dohľadateľný pôvod. Keď si takého chlpáča zaobstaráte, dostanete k nemu kompletný rodokmeň. Je to zbytočné? A teraz to najdôležitejšie. Aby sa pes vôbec mohol stať chovným, musí prejsť zdravotnými testami na dedičné ochorenia typické pre dané plemeno. Sledujú sa aj vrodené chyby a povaha. Ak je niektorá chyba príliš závažná, pes je z chovu vyradený, a to aj napriek tomu, že má PP. Vďaka tomu sa genetické ochorenia ani nežiaduce povahové črty ďalej nešíria.
„Môj názor je, že čistokrvný pes bez PP často čistokrvným nie je. A moje skúsenosti s problémovými psami to čoraz častejšie potvrdzujú. Chovatelia často uvádzajú rôzne dôvody, prečo nemajú ich čistokrvné psy - rodičia šteniatka - papiere. Tie však často len zakrývajú skutočný dôvod, prečo nemohli byť zaradení do chovu. Či už pre problémovú povahu alebo zdravotné ťažkosti. Pes bez papierov môže byť úžasný parťák, len je potrebné počítať s tým, že neviete úplne presne, akú povahu alebo zdravotné predispozície bude mať. Nie každý „nepapierák“ je automaticky problém, no bez overeného pôvodu sa zvyšuje riziko, že šteniatko pochádza z neetického chovu. Tu je potrebné byť naozaj obozretný.
Pozor na množiarne!
Určite viackrát započujete: mám čistokrvného psíka, len jeho rodičia nemali papiere. Tu už ide o naozaj veľký prúser, ktorý nemá s chovateľstvom nič spoločné. Množiarne nie sú nič iné než biznis postavený na utrpení psov. Takéto šteniatka často prichádzajú do nových domovov choré, vystresované a s psychickými problémami. V takom prípade sa jednoducho otočte a hľadajte inde. Je smutné, že toto konkrétne šteniatko z takéhoto chovu nezachránite, no jeho kúpou tento krutý biznis v podstate podporíte. Jediná cesta, ako tomu urobiť prietrž, je nikdy si z množiarne žiadneho psíka nezaobstarať.
„Veľký pozor si treba dať na to, odkiaľ psík pochádza. Práve čivava a yorkšírsky teriér sú často chované vo veľmi zlých podmienkach (malé priestory, vysoká koncentrácia psov, žiadny kontakt s ľuďmi). Áno, hovoríme o množiarňach psov. MVDr.
Adopcia zo útulku
Útulky vedia veľmi dobre poradiť, ktorý psík sa hodí práve k vám. Poznajú jeho povahu, zvyky aj to, ako reaguje na ľudí a ďalšie zvieratá. „Ak si chcete vziať psa bez PP, vezmite si ho z útulku. Tam zvyčajne viete, do čoho idete. Navyše vám skúsení zamestnanci väčšinou pomôžu vybrať toho správneho psa pre vás. Majú ich tam totiž nejaký čas, pracujú s nimi, a tak poznajú ich povahy. A navyše budete mať dobrý pocit, že ste zachránili jednu úžasnú živú bytosť. Sám som si to zažil. A vždy mám dobrý pocit z nášho „slepýška“, ako voláme slepého novofundlanďana, ktorého sme si priviezli v jeho ôsmich rokoch. Pôvodní majitelia ho chceli nechať uspať, pretože už nebol vhodný pre deti na hranie.
Mýty o výbere psa
Okol výberu psa koluje množstvo mýtov, ktoré môžu viesť k zlému rozhodnutiu. Malý pes automaticky neznamená málo starostí. Mnohé drobné plemená sú živé, citlivé alebo poriadne tvrdohlavé, takže potrebujú úplne rovnaký tréning a vedenie ako veľkí hafani. A keď týmto drobčekom chýba jasné vedenie, vedia byť ostražití alebo dosť „ukričaní“. To pozná asi každý, kto niekedy stretol malého psieho šéfa na prechádzke v parku. Pes nerieši metre štvorcové, ale ľudí okolo seba. Naopak pes „na záhrade“ bez pozornosti sa môže nudiť, utekať alebo byť nešťastný.
Poďme si povedať jednu dôležitú vec: „bojové plemeno“ neexistuje. To, čo si ľudia myslia, sú v skutočnosti úžasní zástupcovia bull plemien. Výzvou však môže byť vzťah alebo kontakt s inými psami. Nebezpečné nie je plemeno, ale zlé vedenie a nedostatok práce. A mimochodom, vedeli ste, že stafordšírsky bullteriér má prezývku baby dog?
Každé plemeno má svoje špecifiká
Každé plemeno má svoje typické povahové rysy. Že každé plemeno sa nehodí pre každého, je stále presadzovaná, ale dosť opomínaná stará pravda. Vráťme sa ale k spomínaným povahovým rysom. Nech si vezmeme akúkoľvek vlastnosť, napr. samostatnosť, je to rys, ktorý je pre jedného človeka očarujúci, pre iného mierne nepríjemný a niektorí ľudia takú vlastnosť považujú priamo za neznesiteľnú, teda s daným plemenom by spokojní neboli. Preto rozbor “príjemných a nepríjemných” vlastností vyskytujúcich sa u psov je pred výberom vhodného plemena a kúpou samotnou veľmi dôležitý.
Chcete sa venovať určitej oblasti (napr. agility, športová kynológia, poľovníctvo…), nie je vhodné experimentovať, ale vyberať z plemien v daných oblastiach osvedčených.
Existuje viac ako 400 psích plemien, (u nás a susedných štátoch sa ich vyskytuje cca 270) a preto rozhodnutie “ktoré je to pravé” by sa možno zdalo byť veľmi zložité. Ale… Každé plemeno bolo vytvorené pre nejakú potrebu. Je rozumné si dať tú prácu a urobiť siahodlhý zoznam všetkých u nás sa vyskytujúcich plemien a zakúpiť si atlas psov. Predovšetkým si “vyškrtnite” plemená, ktorých veľkosť vám nevyhovuje. Ďalej zo zoznamu vypustite plemená, ktoré majú takú dĺžku srsti či úpravu, ktorá vám tiež nevyhovuje (česanie, pĺznutie, ubytovanie…). Teraz sa zamerajte na povahu a využitie zostávajúcich plemien. Chcete nekompromisného hlídača, iste nesiahnete napr. po labradorskom retrívrovi, ak si libujete v turistike, je krajne nevhodný napríklad Anglický buldog, alebo ak radi lenošíte, voľba napr. Ak poctivo budete vyberať zo zostávajúcich plemien iba tie, ktorých povaha je vám “šitá na mieru”, zostane vám iba asi 5 až 20 plemien. Teraz sa ešte informujte na orientačnú cenu (pre mnohých budúcich majiteľov je to otázka veľmi dôležitá) a z týchto plemien vyberajte tie, ktoré sa vám exteriérovo páčia najviac. Ak výber zúžite na púhe 2 - 4 plemená, je vhodné sa na každé z nich čo najpodrobnejšie informovať, ale v rozhodnutí sa ešte neunáhliť. Rôzne informácie o rôznych plemenách nájdete ako v odbornej literatúre a časopisoch, tak samozrejme tiež u chovateľov daných plemien a v chovateľských kluboch združujúcich tieto plemená.
Mnohé plemená sa vyskytujú aj v rôznych farebných variantoch, teda vďaka tomuto si “príde na svoje” snáď naozaj každý.
Použitá literatúra:
- Jaromír Dostál, Chov psů - genetika v kynologické praxi, DONA, Č. Budějovice, 1995
- Zdeněk Procházka, Chov psů, SZN, Praha, 1989
- Josef Najman, Chov a výcvik malých loveckých psů, SZN, Praha, 1973
- Jan Štrupl a kol., Chov koní, SZN, Praha 1983
- Jan Koller, Kynologická příručka, SZN, Praha, 1979
- Vladimíra Tichá, Malá škola pro chovatele psů, DONA, Č. Budějovice, 2000
- Hellmuth Wachtel, Chov psů v roce 2000, DONA, Č.