Slovenský jazyk je plný farebných a výstižných porekadiel, ktoré obohacujú našu komunikáciu a dodávajú jej špecifický nádych. Jedným z nich je aj „V tom je pes zakopaný“, ktoré sa používa na označenie skrytej podstaty problému alebo hlavnej príčiny nejakej záležitosti. Slová spojenie „zakopaný pes“ používame vo význame skrytá hlavná potiaž, skrytý pôvod niečoho nepríjemného, neúspešného, nepriaznivého, predovšetkým v podobe „Tady je zakopaný pes.“
Existuje viacero teórií o pôvode tohto porekadla. Jedna z nich hovorí, že ide o doslovný preklad z nemčiny, kde sa používa fráza „Da liegt der Hund begraben“. Autori knihy „Zakopaný pes aneb o tom, jak, proč a kde vznikla některá slova, jména, rčení, úsloví, pořekadla a přísloví“ uvádzajú dve možnosti pôvodu. Prvá hypotéza spomína psa, ktorý v jednej rozprávke strážil zakopaný poklad. Druhá, pravdepodobnejšia verzia, sa týka psa grófa Wangenheima. Tento pes menom Štucl slúžil svojmu pánovi ako spoľahlivý doručovateľ milostných listov, čo napokon viedlo k svadbe a šťastnému manželstvu. Za svoju vernú službu bol pes Štucl pochovaný na miestnom cintoríne, čo bolo vtedy proti všetkým zvykom a predpisom. Vďaka tlaku verejnosti musel byť Štucl exhumovaný a v roku 1660 ho pochovali vedľa zámku. Z pôvodného nápisu na jeho pomníku sa zachovalo vyznanie: „tady jest pes zakopán…neb věrný byl vždy a jest.“
V ruštine sa s podobným významom používa fráza „вот где собака зарыта!“ (vot gde sobaka zaryta), čo doslova znamená „tak tam je pes zakopaný!“. Frazeologizmus „V tom je pes zakopaný“ znamená odhalenie podstaty problému, vysvetlenie, kde sa skrýva hlavná príčina nejakej ťažkosti alebo záhady. Používa sa, keď niekto konečne pochopí, kde je jadro problému alebo prečo niečo nefunguje tak, ako by malo.
Príklady použitia:
- Už dlho sa snažím schudnúť, ale stále sa mi nedarí. Až teraz som si uvedomil, že robím chyby v stravovaní - v tom je pes zakopaný.
- Nechápal som, prečo sa mi mobil stále vybíja, a potom som zistil, že mám zapnuté aplikácie na pozadí - v tom je pes zakopaný.
- Firma má nízke zisky a až po analýze sme prišli na to, že máme predražené výrobné náklady - v tom je pes zakopaný.
- Myslela si, že jej manžel je chladný, ale nakoniec zistila, že má veľa starostí v práci - v tom je pes zakopaný.
- Učiteľ sa čudoval, prečo žiaci nerozumejú látke, a potom si uvedomil, že vysvetľuje príliš rýchlo - v tom je pes zakopaný.
Pravdaže, pôvod úslovia nie je jednoznačný. Jazykovedci majú hneď dve hlavné teórie. Prvá hovorí o starých vyprávaniach a pohádkach, v ktorých sa objavoval pes ako hlídač pokladov zakopaných v zemi, ktoré ďábel nastražil ako lákadlo pre ľudí. Čierny pes so žhnúcimi očami teda znamenal satanovu pascu. Druhá teória vychádza z príbehu psa Štucla a jeho pána v 17. storočí. Duryňský hrabě Wangenheim miloval svojho psa a po jeho smrti ho nechal pochovať na hřbitove, čo videli ako znesvätenie a vévoda dal psa vykopať, no jeho báseň na pomníku sa údajne zapísala do povedomia národa.
Okrem pôvodu úslovia sa často diskutuje aj o tom, prečo sa číslo 106 stalo predmetom jednej z teórií o pôvode iných výrazov. V texte sa spomína aj krátke zamyslenie nad ďalšími slovenskými a českými prísloviami, ktoré ukazujú, ako jazyk reaguje na históriu a každodenný život spoločnosti. Niektoré úslovia sú odvodené od praktických činností dávnych hospodárov (tipec pri drůbeži, ktorý vznikol z nutnosti strhovať jazyky slepíc), iné zase z povier a historických príbehov o pokladoch alebo o dôrazoch na správanie a mravnosť.
V závere astrophov označenia - frázeologickú jednotku „V tom je pes zakopaný“ je možné užívať v každom z jazykových kontextov, no pôvod ostáva nejednoznačný. Jazykovedci ponúkajú dve hlavné teórie: jednož, že pochádza zo starých náboženských a pohádkových príbehov, kde pes bol strážcom pokladov zakopaných ďáblom; druhé, že ide o historickú figúru psieho hrdinu Štucla a jeho odkaz v histórii. Tieto príbehy ukazujú, že jazyk ako živý organizmus reaguje na kultúru a históriu spoločnosti.
Chcel som opraviť auto, no stále nešlo naštartovať. Ako vychovať syna k skutočnej mravnosti? Nie sme na svete preto, aby sme boli šťastní, ale preto, aby sme plnili svoje povinnosti; keď milujeme, niet nič lepšieho ako dávať, jednostaj dávať. Cestou poznania úslovia „kde je pes zakopaný“ sa prelína aj tradičný morálny odkaz a praktická ľudová múdrosť.
Na záver - pomysleli by ste si, že som si posledným článkom prevrhla hrnček, ale práve tieto rozprávania nám pripomínajú bohatstvo nášho jazyka a jeho schopnosť vložiť do krátkeho spojenia hlboký význam a históriu.