Zbieranie plastových vrchnákov bolo kedysi populárnou formou charitatívnej pomoci na Slovensku. Symbolizovali ho najmä veľké železné srdcia, ktoré sa nachádzali na mnohých miestach po celej krajine. Ľudia do nich s dôverou vhadzovali plastové uzávery z fliaš, pričom verili, že prispievajú na dobrú vec. Tieto zbierky však v posledných rokoch čelia viacerým výzvam, ktoré ovplyvňujú ich efektivitu a budúcnosť.
Srdcia pomoci: Symboly minulosti
Pred niekoľkými rokmi sa veľké železné srdcia stali symbolmi charitatívnych zbierok plastových vrchnákov. Ľudia do nich uzávery z fliaš hádzali doteraz, aj keď ich už takmer nikto nevykupuje. Pani Angelika sa zberu plastových vrchnákov venovala 13 rokov. Za peniaze z výkupu platila svojmu synovi Peťkovi a jeho kamarátovi Maťkovi hipoterapiu - teda liečbu pomocou koní. Veľkú časť vrchnákov získali práve cez železné Srdce pomoci, teda nádobu na ich zber, ktorú dalo v parku v Leviciach osadiť miestne občianske združenie v roku 2021. Končiacim srdciam pomoci sa v reportáži v Správach venovala redaktorka Marína Opálková: „Čo nás prekvapilo, bolo to, že aj keď prišli zálohové fľaše a neodnímateľné vrchnáky, tak srdce sa stále pravidelne napĺňalo a v podstate sme si ani nevšimli veľkú zmenu,“ vyjadril sa člen občianskeho združenia Festival pohybu Marián Kosnovský.
Srdcia sú rozmiestnené po celom Slovensku a stále sa zapĺňajú, aj keď vrchnáky už takmer nikto nevykupuje. Rozhodnutie, na čo budú srdcia ďalej slúžiť, je na tých, ktorí ich dali vyrobiť a osadiť. Vo viacerých mestách na Slovensku nájdeme nádoby, v ktorých sa zbierajú vrchnáky z plastových fliaš. Charitatívne organizácie takouto formou získavajú prostriedky napríklad na podporu detí s ojedinelými a vážnymi diagnózami. Zber je jednoduchý a darca vie, na aké účely sa prostriedky využijú.
Zmeny v legislatíve a problémy so spracovaním
Tento rok sa však situácia zmenila. „Podľa nariadenia Európskej únie prijatého v rámci smernice o plastoch na jedno použitie je od 3. júla 2024 povinné, aby plastové vrchnáky zostali pevne pripojené k plastovým fľašiam alebo nádobám na nápoje,“ uviedol generálny riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu Ján Chovanec.
Nevýhodou je aj hmotnosť vrchnákov - treba ich nazbierať veľké množstvo. Za jednu tonu dostala pani Angelika v minulosti 300 a v tomto roku už len 200 eur. Jedna tona sa rovná asi 90 vreciam. „Na jednej strane to so zbieraním vrchnáčikov bolo dosť aj náročné, ale toto všetko išlo bokom, keď ste vedeli, že vlastne to robíte pre syna,“ hovorí pani Angelika.
Firmy sa postupne rozhodli výkup plastových vrchnákov stopnúť. „V tých vrchnákoch boli rôzne kontaminanty hlavne železo. Aj keď máme pri procese recyklácie týchto vrchnákov rôzne magnety, nie všetko nám to dokáže zachytiť a zničilo nám to už po tretíkrát stroj v hodnote niekoľko desiatok tisíc eur,“ vysvetlil konateľ spoločnosti na spracovanie odpadu Michal Figúr.
„Tie peniažky budú chýbať, bolo to také, že som vedela, že odovzdám a prídu peniažky a môžeme ísť ďalej,“ konštatovala Angelika.
Neefektívnosť a ekologické alternatívy
Efektívnosť takejto formy charitatívnej činnosti je otázna. Na Slovensku sa ročne uvedie na trh približne 1 miliarda PET fliaš. Typický vrchnák váži 1,5 až 2,5 gramu, podľa typu fľaše aj viac. Ak za tonu materiálu získa organizácia 150 až 200 eur, tak na 1 euro je potrebné vyzbierať 2000 až viac ako 4400 takýchto vrchnákov. Keďže na 1 obyvateľa SR sa ročne uvedie na trh približne 185 plastových nápojových fliaš, aby 1 obyvateľ prispel na daný účel eurom, musí vyzbierať násobne viac vrchnákov, než sám za rok „vyprodukuje“. Plastové nápojové obaly sa pritom už dnes vo veľkej miere dobre triedia.
Navyše triedenie PET fliaš sa od budúceho roka zlepší, vďaka zavedeniu procesu zálohovania, ktoré sa na Slovensku spustí od 1. januára 2022. Preto takýto osobitný zber vrchnákov môžeme považovať za málo efektívny.
Pomáhať si navzájom je dôležité. Ak chceme podporiť konkrétnu osobu v ťažkej situácii, radšej priamo pošlime peniaze na účet charitatívnej organizácie a vrchnák s fľašou hoďme do žltej nádoby (resp. ďalší rok vráťme v predajni). Naša pomoc tak bude mnohonásobne väčšia aj rýchlejšia.
Alebo na to poďme systémom „win-win“. Ak chceme pomôcť prírode a zároveň aj prispieť na dobrú vec, skúsme uprednostniť vodu z vodovodu, ktorú si napustíme do opakovane použiteľnej fľaše. Od roku 2022 budeme zálohovať PET fľaše a plechovky.
Budúcnosť zberu vrchnákov
Zákon o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje totiž neukladá povinnosť odovzdať fľašu aj s vrchnákom. Zároveň však chápe, že cieľom informačnej kampane je ľudí motivovať k odovzdávaniu PET fliaš aj s vrchnáčikmi. „Okrem toho, že takýto postup je ekologickejší, tak od roku 2024 bude platiť smernica EÚ, podľa ktorej už bude nutné odovzdávať fľaše aj s vrchnákmi. Vrchnáčiky. Za každým treba vidieť aj plastovú fľašu.
„Na Slovensku sa ročne uvedie na trh približne jedna miliarda PET fliaš. Typický vrchnák váži 1,5 až 2,5 gramu, podľa typu fľaše aj viac. Ak za tonu materiálu získa organizácia 150 až 200 eur, tak na 1 euro je potrebné vyzbierať 2000 až viac ako 4400 takýchto vrchnákov. Okrem toho, ako ukazujú ďalšie prepočty magazínu, ak na jedného Slováka ročne pripadne v priemere zhruba 185 plastových nápojových fliaš, na to, aby zberom vrchnáčikov prispel aspoň jedným eurom, musí vyzbierať niekoľkonásobne viac vrchnákov, než z pomyselných 185 fliaš. Zber vrchnákov teda motivuje k vyššej spotrebe plastových fliaš, čo teda ekologické zďaleka nie je.
Čo teda robiť? Zjednodušme celý proces, práve vynechaním medzistupňa - spomínaného zberu vrchnáčikov, budeme efektívnejšie pomáhať - aj ľuďom v núdzi aj planéte. Ako? 1. „Ak chceme podporiť konkrétnu osobu v ťažkej situácii, priamo pošlime peniaze na účet charitatívnej organizácie,“ radí online magazín Naše Bio&Eko. 2. Použité PET fľaše vhoďme aj s vrchnáčikmi do zberných nádob na to určených. 3. Minimalizujme spotrebu PET fliaš. Napríklad tým, že budeme piť vodu zo vodovodu, ktorá je lacnejšia, zdravšia, vždy čerstvá a nezostáva po nej žiaden odpad v podobe fľaše či krabičky. Navyše - takto ušetrené peniaze, ktoré by sme inak minuli na balenú vodu, môžeme tiež darovať ľuďom v núdzi, ktorí to potrebujú, uzatvára skutočne ekologický kolotoč pomoci, tentoraz už bez zbierky vrchnáčikov, online magazín Naše Bio&Eko.
Ako správne triediť plasty?
Podľa Martina Svočáka zo Športuj srdcom O.Z. by chceli zbieraním vrchnáčikov naďalej pomáhať tým, ktorí to najviac potrebujú. Podľa poslanca NR SR Kristiána Čekovského (OĽANO) budú môcť podobné zbierky pokračovať.
Zabezpečujú materiálnu pomoc a zároveň dbajú na to, aby funkčné veci zostali čo najdlhšie v obehu. Inšpiráciou bolo srdce umiestnené v mestskej časti Podunajské Biskupice a tak slovo dalo slovo a Centrum Rozárka a občianske združenie Aktívna Dunajská Lužná sa spoločne rozhodli realizovať projekt a podporiť komunitu, ktorá to potrebuje. Zbierkou organizátor podporí ľudí s hendikepom organizovaných v Centre hendikepovaných plavcov, ktorí sú pre zdravú populáciu často vzorom, pretože napriek svojmu hendikepu sa snažia žiť svoj život častokrát oveľa zmysluplnejšie ako zdraví ľudia a zaslúžia si náš obdiv pre ich húževnatosť, silu a vôľu prekonávať samých seba.
ANKETA:
- 39,1% áno, verím, že takto pomáham
- 22,0% nie, vidím to rovnako ako sa píše v článku, je to zbytočný medzistupeň, v konečnom dôsledku neekologický
- 12,2% nie, neriešim také záležitosti ako zbierky, resp.