Plemeno oficiálne nazýva československý vlčiak. Vzniklo krížením nemeckého ovčiaka a karpatského vlka. Vyšľachtenie nového plemena bolo pôvodne nápadom pohraničnej stráže s cieľom vytvoriť národné plemeno. Pod vedením Ing. Karla Hartla sa tento vedecký experiment začal v roku 1955. Vlčiaci sa dožívajú v priemere 13 až 16 rokov. Samice vážia najmenej 20 kg a samci najmenej 26 kg.
Vzhľadom na svoj pôvod nie je prekvapivé, že československý vlčiak má niektoré vlastnosti vlka: skvelý čuch, vytrvalosť, pevné zdravie a vernosť svojmu pánovi. To môže, ale nemusí byť výhodou, lebo vlkodav často trpí separačnou úzkosťou. Vlčiaky sú veľmi intelligentné a nezávislé psy s geneticky vrodenou túžbou po svorke. Potrebujú veľa pozornosti a času a je to pes, ktorý potrebuje „pracovať“ - rád plní povely, stráži záhradu alebo slúži polícii. Ďalšou silnou povahovou črtou je lovecký inštinkt, ktorý môže byť problémom pri stretnutí s inými menšími druhmi zvierat. Často sú tiež podozrievavé voči cudzím ľuďom, aj keď ich majitelia nie sú cudí.
Pôvod a historia plemena
História tohto plemena siaha do polovice 50. rokov minulého storočia, keď Ing. Karol Hartl začal krížiť karpatský vlk s nemeckým ovčiakom. Pôvodne išlo o vedecký experiment, z ktorého neskôr vyrástla myšlienka vyšľachtiť nové plemeno. Prvé krížence sa narodili v Libějoviciach 26. mája 1958 (vlčica Brita a Cézar z Březového hája). Z týchto šteniat sa uplatnili sučky Betty a Berta; Berta odchovala niekoľko generácií krížencov druhej filiálnej generácie.
V 60. rokoch sa uskutočnili pokusy o registráciu a založenie klubu, no tieto snahy zlyhali. Koncom 60. rokov bol príkazom experiment zastavený a krížence ostali na Slovensku, kde pokračovalo kríženie pod vedením majora Františka Rosíka. Na Slovensku vznikla silná iniciatíva pre uznanie plemena. Oficiálny prvý klub vznikol v roku 1981 a o rok neskôr bolo plemeno uznané Federálnym výborom chovateľov. V roku 1989 FCI uznala československého vlčiaka; definitívny štandard bol stelesnený v roku 1999 v Mexiku.
Vzhľad a stavba tela
Československý vlčiak je väčšieho vzrastu: dospelý pes dosahuje výšku minimálne 65 cm (suky približne 60 cm). Telo má obdĺžnikového rámca s pomerom výška: dĺžka 9:10. Dlhé bedrové a hrudné končatiny, srsť je hustá a rovná. Farby srsti sú žltosivé až striebrostivé, s svetlou maskou; prípustná je aj tmavosivosfarbená. Na hrudi a spodnej časti krku sú biele znaky. Sezónne sa mení srsť: v zime je ihneď viditeľná hustá podsada, ktorá dodáva telu výrazné osrstenie, zatiaľ čo v lete je srsť kratšia a jemnejšia.
Hlava má typický vlčí rys, úzke šikmé oči jantárovej farby a trojuholníkové, vztyčené uši. Chvost je vysoko nasadený, v pokoji býva nosený nižšie. Končatiny sú pevné, labky so silnými pazúrmi a výraznými vankúšikmi. Pohyb je charakteristický klus.
Povaha a správanie
Živý, temperamentný a veľmi aktívny pes s mimoriadne vyvinutými zmyslami a orientáciou v teréne. Kvôli vlčiemu dedičstvu je potrebný prísny a zároveň citlivý prístup k výcviku; nie je vhodný pre dril ako u niektorých iných ovčiakov. Vlčiak si vyžaduje pevný, spravodlivý a dôsledný výcvik a socializáciu už od šteňaťa. Je veľmi naviazaný na svorku a vyžaduje úzky kontakt s majiteľom. Ak mu chýba motivácia (napríklad potravou), nemusí vykonať povel.
Jeho lovecké inštinkty zdieľajú s vlkom, čo je potrebné pri venčení na vodítku a voľných výpravách. Do rodiny je veľmi tolerantný a vie sa prispôsobiť, avšak vyžaduje skúseného majiteľa s pevnou autoritou. Môže byť rodinným psom, ak sú splnené podmienky socializácie a dostatočného pohybu. Pri kontakte s deťmi je potrebná veľká trpezlivosť a opatrnosť.
Ako zvládať socializáciu a výchovu
Výchova je náročná a najlepšie výsledky prichádzajú, ak majiteľ je autoritou a venuje psovi dostatok času. Sociálna integrácia musí začínať už v šteňacom veku a pokračovať systematicky. Pes potrebuje veľa fyzickej aj psychickej stimulácie a background skúseností, aby sa vyhol nežiaducim reakciám na neznáme prostredie či ľudí. Je dôležité ukázať psovi, že ste vodcom svorky a že mu nie je potrebné zasahovať do všetkého.
Starostlivosť, výživa a zdravie
Starostlivosť o srsť nie je náročná; pravidelné česanie počas presrsťovania a na udržanie srsti po celý rok. V období pĺznutia je potrebné česanie každý deň. Výživa: vlčiak má vlčie inštinkty a môže vyžadovať surové mäso; krmivo by malo obsahovať všetky potrebné živiny a byť prispôsobené rastu a aktivite psa. Dávka býva často rozdelená na dve časti, kŕmiť dvakrát denne, aby sa predišlo tráviacim problémom. Dôraz na kĺbovú výživu v šteňacom veku je odporúčaný pre správny vývoj pohybového aparátu.
Napredovania v zdraví: plemeno má vo všeobecnosti pevné zdravie a odolnosť voči počasiu; pri niektorých jedincoch sa môžu objaviť problémy s bedrovými a lakťovými kĺbmi. V rámci chovu sa zvyčajne vykonávajú vyšetrenia na vylúčenie dedičných ochorení. Fenky hárajú raz ročne, čo je menej časté než u mnohých iných plemien. Z hľadiska ceny štandardného šteniatka od renomovaného chovateľa sa cena pohybuje okolo 1 100 až 1 500 eur.
Kríženie a chov
ČSV vznikol z pokusov o kríženie vlka s nemeckým ovčiakom; cieľom bolo vytvoriť služobné plemeno s výraznou odolnosťou, vytrvalosťou a ostražitosťou na hraniciach. Proces bol vedený na Slovensku a v Českej republike; prvé generácie sa skúmali z hľadiska povahy a intenzívneho výcviku. Krížence bola nutné starostlivo vyberať a socializovať, a až po dlhom období sa plemeno dostalo do oficiálneho registra, pričom medzinárodná organizácia (FCI) uznala plemeno v roku 1989 a definitívny štandard bol potvrdený v roku 1999.
Najvýznamnejšie mená v histórii plemena sú Ing. Karl Hartl (iniciátor projektu) a mjr. František Rosík (podpora na Slovensku). Hartl nesie zásluhy za unikátny projekt kríženia vlka s nemeckým ovčiakom a Rosík za vybudovanie stabilnej chovateľskej základne na Slovensku a za uznanie plemena. Bez týchto prínosov by plemeno neexistovalo v takejto podobe a rozsahu.
Pre koho je plemeno vhodné?
- Skúsení majitelia so skúsenosťami s náročnými plemenami a silnou túžou po výcviku.
- Majitelia s dostatkom času, priestoru a ochoty venovať sa dlhým prechádzkam a aktivite v prírode.
- Ľudia s pevnou autoritou a schopnosťou viesť svorku v rodine aj mimo nej.
ČSV nie je vhodný pre začiatočníkov ani pre ľudí, ktorí nemajú čas venovať sa dôslednému výcviku a socializácii. Pes potrebuje pravidelný pohyb, duševnú stimuláciu a vhodné prostredie mimo mestského ruchu. V prípade dobre oploteného pozemku a spoločného vychádzania môže žiť aj vonku, avšak potrebuje spoločnosť a pravidelné prechádzky do prírody.
Praktické rady a tabuľky
- Uistite sa, že chovateľská stanica je čistá a šteniatka vyrastajú v priateľskom prostredí (očkovanie, odčervenie, čipovanie).
- Šteniatka by mali zostať s matkou aspoň 8 týždňov; v niektorých krajinách zákonom stanovené minimum.
- Pri výbere krmiva zvážte veľkosť a rýchly rast šteňa; začnite s kĺbovou výživou a rozdeľte krmivo na dva diely denne.
Záver
Československý vlčiak je fascinujúce plemeno, ktoré spája jedinečné vlastnosti vlka a psa. História, temperament a potreby sú výnimočné a robia z neho skvelého spoločníka pre aktívnych majiteľov ochotných investovať čas a energiu do výcviku a socializácie. Pôvod plemena je výsledkom spolupráce chovateľov, kynológov a armády, a jeho eventualné využitie ako služobného či rodinného psa vyžaduje dôsledný a zodpovedný prístup majiteľa.
