V jednom tichom mestečku žili dvaja veľmi rozdielni susedia - pes menom Max a mačka menom Mica. Max bol veľký a silný pes, ktorý miloval behať po záhrade a hrať sa s loptou. Mica, naopak, bola malá, rýchla mačka, ktorá sa rada vyhrievala na slnku a lovila motýle. V jednom meste sa túlaval malý psík. Patril k plemenu mops, takže bol taký malý, baculatý, mal krátke nožičky, silné telíčko, krátky ňufáčik a veľké guľaté oči. Nemal žiadne meno, pretože nikomu nepatril. A nikto ho ani nechcel. Túlal sa mestom sám.
V jednej dedine bol dvor, ktorý strážilo šesť psov. A tieto psy každý rok organizovali súťaž v preskakovaní prekážok, behaní a ďalších psích zručnostiach. Súťaž vždy vyhrával Trhač, veľký rotvajler. Jeho menší kamarát, bígl Billy, sníval o tom, že túto súťaž raz tiež vyhrá. A čo keby to bolo práve teraz? Len či je dosť vytrénovaný, napadlo ho. Zajtra má byť psia súťaž. Tak čo keby ešte šiel trénovať na záhradu?
Na statku v noci veľmi fúkalo. Rek, psík zo statku, ráno obchádzal všetky zvieratká a kontroloval, či im veľký vietor nepoškodil domčeky. Jeho prvá cesta viedla za prasiatkami. Existuje dom, v ktorom žijú len psíci. Ľudia sa tam o nich chodia starať. Dávajú im najesť, ošetrujú ich a hladkajú. Bývajú tam psíci, ktorí nemajú svojho pána. Sú opustení. Bola raz jedna veľká farma, kde žilo množstvo zvieratiek. Žila tam i malá ovečka menom Bibi. Najviac milovala nočnú oblohu a krásne hviezdičky. Rada ich v noci sledovala, keď už všetci spali, a mala pocit, že hviezdy svietia len pre ňu.
Bolo raz jedno veselé dievčatko, ktoré sa volalo Kristínka. Nemalo však žiadnych súrodencov, mamka s ockom boli často v práci a po škole sa nemala akosi s kým hrávať. Aj to poobedie, v ktorom sa náš príbeh odohráva, sa Kristínke skončila škola a ona sa vybrala na prechádzku s jej kamarátom Adamom. Bola raz jedna čarovná krajinka, kde žili zvieratká, ktoré nielenže vedeli rozprávať, ale i pracovať. Sloníky pracovali v obchodíkoch, sovičky učili zvieratká v školách a psíkovia pracovali ako zdatní policajti.
Pán Hrdlička žil v malom domčeku sám. A bolo mu samotnému smutno. Preto si povedal, že si zaobstará kamaráta. Niekoho, kto by s ním mohol chodiť aj von na prechádzku. Išiel sa teda pozrieť do obchodu, kde predávali domáce zvieratká. Bol krásny slnečný deň a rodičia si pre malú Kláru vybrali nevídané prekvapenie. Dnes mala totiž desiate narodeniny. Dievčatko vždy snívalo o tom, že jedného dňa bude mať psíka, malé šteniatko.
Táto rozprávková knižka s názvom Deduško Večerníček som si vybrala hlavne kvôli tomu, že ma v prvom rade upútala ilustrácia knižky a v neposlednom rade predhovor autora. Po prečítaní tohto krásneho diela, som si spomenula na moje detstvo, keď som nevedela až takú úprimne oceniť túto knižku. Mrzelo ho, že o tomto kúzelnom deduškovi, ktorý dennodenne otvára vrátka do večernej rozprávky, vedia deti iba to, že má psa, chalúpku a pred chalúpkou jabloň. Nevedeli, na aké zavolanie sa otočí jeho psíček, ako má zariadenú chalúpku, či kyprí aj akú - takú záhradku, ba ani len to nevedeli, že ako sa ten dedko volá.
Jarné ochorenie „Ukazuje sa pekná úroda jabĺčok,“ hovorí si potešením deduško Večerníček. V záhradke pod jabloňou si všimol aj drobné padavky, na jednej sa dokonca i pošmykol. Vraví si že ich treba zamiesť, preto si šiel po brezovú metlu, no len čo ju deduško chytil, rozsypala sa mu v rukách. Pomyslel si a potom sa rozhodol, že musí ísť do lesa pre novú. Havkovi nakázal, aby dohliadol na dom a na všetko ostatné. On ako vždy, aj teraz si vzal rozkaz svojho pána k srdcu.
Behá okolo domu, záhradky, dáva pozor nielen na majetok, ale i na domáce zvieratká. Šteká, chvostom krúti, ba stačí ochutnať ešte aj jedno zelené jabĺčko. „Si kyslé ako ocot,“ zabrechal na padavku. Takto Havko prešiel cez rozum aj ostatným padavkám. Všetky ich zjedol, ale potom začal skuvíňať. Zbehli sa okolo neho všetky deduškove zvieratká. Vraveli si, že mu musia pomôcť liečivými bylinkami. „Havka asi rozboleli nohy od toľkého behania, treba mu natrhať kostihoj.“ Hovoria koza Lýra a baran Orión. Kohút a sliepka si zasa mysleli, že ho rozboleli pľúca od toľkého štekania, preto navrhujú aby mu naordinovali pľúcnik lekársky. „A ja si myslím, že ho od toľkého krútenia hrôzostrašne rozbolel chvost. Napokon sa všetci dohodli, že ho určite bolí všetko, ináč by tak neskuvíňal.
Doniesli mu nielen kostihoj, pľúcnik, myší chvost, ale aj púpavu, čakanku, materinu dúšku a iné liečivé bylinky. Hneď na to prišiel deduško s novou brezovou metlou, šiel pozametať všetky padavky, no ani jednej už nebolo. Všetkým jeho zvieratkám sa poďakoval za ich šikovnosť, no oni o ničom netušili. Ako náhle zbadal Havka ako leží na zemi so slzami v očiach, napadlo mu, kto za tým upratovaním stojí. Havko bol rád, že mu bude lepšie, preto sa deduško s mačičkou išli postarať o liek.
Ako náležitá letná páľava zaľahla na svet, zostali všetci odvážni. Zaľahla na svet letná páľava. V tej najväčšej horúčave ochorel baran Orión. Deduško vzal kanvu, že skropí jeho kučeravý kožuch. No ani kvapka sa mu neušla. Náhli sa k studni pre vodu, ale aj studňa plakala. Deduško je v koncoch. Tá však po ceste uschla, pretože slnko pálilo a pálilo. Aj pes Havko a mačka Polárka si spomenuli, že pod horou je živý pramienok. Vzali si so sebou drevený súdok, naplnili súdoček vodou a vybrali sa domov. No súdok sa na pražiacom slnku rozsušil, začalo z neho kvapkať, potom tiecť. Domov prišli na prázdno.
Deduško vidí, že tu nepomôže ani hora. Preto deduško Večerníček do ďaleka vyhlási, že toho, kto poslúži dobrou radou, odmení večernou rozprávkou. Sova sa po chvíli zobudila, udrela sa halúzkou do čela a už letela. Rovno za deduškom, ktorému niečo pošepla. „Že som ja na to hneď neprišiel.“ Udrel sa dedko do čela a odišiel do chalúpky pre pomoc. Vráti sa s veľkými nožnicami ostrihať barana. Potom jeho bohaté kučery vyhadzoval do neba, spojili sa do veľkého barana a začalo liať ako z krhly. Zemi sa zaceľujú pukliny a tráva začíná ožívať.
Jedného jesenného dňa nevedel deduško Večerníček, do čoho sa skôr pustiť, či dolu do mrkvy, alebo hore do gaštanov. Ako tak nahlas premýšľal, jeho dvaja vnuki Miro a Imro sa ponúkli, že mu pomôžu. Dlho na seba nenechali čakať ani Havko s Polárkou. „My, deduško, ti pomôžeme s mrkvou.“
Miro a Imro teda zaútočili na gaštan. Vyhadzovali naň konáre, kamene, ale gaštanom sa nechcelo. Preto deduško navrhol iné riešenie. „Nebolo by zlé sa vymeniť, na mrkvovú hriadku postačia dvaja a nebolo by od veci, keby sa pohrali aj s petržlenom.“ Miro a Imro sa hrali na červených Indiánov a biele tváre. „Hurá do boja!“ Zakričal Miro v bielom svetri a začal hádzať do Imra petržlen. Lietajúce mrkvy a petržleny mali na koniec svoje miesta. Na druhej strane záhradky veselo padali zo stromu gaštany. Mačka sa vyšplhala na strom a nie len gaštany ale aj drievka padali dolu len taký cupot. Pes nosí na jednu hromadu drevá a drievka, deduško napĺňa gaštanmi kôš. Keď každý dokončil svoju prácu, potom ešte spoločnými silami vykopali a pozbierali zemiaky. Deduško začal chystať svojim milým pomocníkom jesennú hostinu. Najprv podpálil palicovú vatru. Keď bola zem plná horúcej pahreby, nahádzal do nej gaštany a zemiaky. Deduško Večerníček priniesol do vnútra stromček, ktorý bolo treba vyzdobiť. Havko a Polárka sa radia, čím ho ovešajú. Deduško sa pozrie na skriňu a všetci traja jednotne poznamenajú, že krásnymi červenými jabĺčkami. Na to Polárka vyskočila na skriňu a púšťala jabĺčko po jabĺčku Havkovi do šiltovky. Keď deduško rozvešal všetky jabĺčka, gule nechal na svojich štvornohých priateľov. „Ja zatiaľ odnesiem darčeky svojim vnúčatám.“ Deduško odišiel do mesta. Pes pozorne podáva mačičke krehké gule, jednu za druhou.
Keď chcel otvoriť aj druhú škatuľu, mačka zoskočila zo stromčeka a povedala: „Koniec, bodka. Viac nevešiam! My deduška Večerníčka celým srdcom milujeme a on si odíde za svojimi vnúčatami. Nás má rád sotva s polovice. Ani my všetky gule nepovešiame, stačí polovica!“ Pes dal mačke za pravdu. Potom spolu spomínali, ako sa o nich deduško staral celý rok a oni nemajú preňho ani malý darček. Boli smutní a bez nálady. Radšej sa prikryli darčekovým papierom, aby ich takýchto nevidel. Takto pod stromčekom aj zaspali. Deduško prišiel neskoro, musel rozniesť veľa darčekov a všade chceli aby zostal na večeru. Ale deduško mal pre každého rovnakú odpoveď: „Rád by som, ale nemôžem nechať Havka a Polárku tak dlho samých.“
Ako vstúpil dedko do izby, hneď mu padli oči pod stromček na dva veľké darčeky. Keďže bol zvedavý, stiahol z oboch darčekov papier. „Krásne dary! Milé dary!“
V tomto príbehu chcel autor poukázať na priateľstvo, na snahu o pomoc, ale i na nepremyslené konanie a humor. Mladý čitateľ by si mal zobrať k srdcu hodnotu dobrosrdečnosti, vyvarovať sa chybe, ktorú spravil pes Havko a zobrať si ponaučenie z príbehu. Taktiež sa autor snaží oboznámiť a naučiť spoznávať bylinky a liečivé rastlinky. Hlavnými postavami sú: pes Havko, koza Lýra, baran Orión, kohút, sliepka, mačka Polárka a deduško Večerníček.
V tejto rozprávke autor vyzdvihuje dôležitosť vody pre človeka, zvieratá a prírodu. Dáva najavo oddanosť, priateľstvo ale tiež poučuje a v optimálnej miere používa humor. Hlavné postavy sú: baran Orión, deduško Večerníček, pes Havko, mačka Polárka, koza Lýra a sova. Autor chcel vyjadriť, ako sa dá hravo spraviť práca, keď i navzájom pomáhame. Za každú dobre vykonanú prácu, by nemala chýbať odmena. Chce naučiť deti, aby boli pracovité, aby si navzájom pomáhali a že nie je ani v takejto práci zakázaná hra a humor. Hlavné postavy: vnuci Miro a Imro, deduško Večerníček, mačka Polárka a pes Havko.
V tomto krásnom príbehu sa autor snaží deťom priblížiť, že Vianoce nie sú len o darčekoch, ale hlavne o citoch, štedrosti, vzájomných vzťahoch, dobrosrdečnosti, chápavosti a v neposlednom rade aj o pomoci. Autor chce priblížiť deťom to, že nezáleží na veľkosti darčeka, ale záleží na veľkosti citov. Hlavnými postavami v tomto príbehu je deduško Večerníček, mačka Polárka a pes Havko.
Táto rozprávková knižka ma veľmi zaujala a oslovila hneď ako som ju chytila do rúk. Keď som si ju začala listovať, čítať si nadpisy príbehov a pozerať si ilustrácie, vedela som, že ďalej hľadať ani nemusím. Prvý dojem bol veľmi pozitívny. Náhodne som si prečítala jeden príbeh a veľmi som sa na ňom pobavila. O dve hodiny neskôr som ju mala celú prečítanú. Dokáže tiež pobaviť, ale hlavne si vie čitateľ predstaviť konanie postáv z častí príbehu. Autor sa snažil dať na hlavné miesta povahové vlastnosti, ktoré preniesol na zvieratá. Používal veľa prirovnaní, ale i rýmu, čím si čitateľ osvojuje a obohacuje svoj slovník. Ilustrácie boli maľované a veľmi krásne.
Zo zahraničných mám pocit umelosti. Jedine čo by dali mladému čitateľovi je fantázia. Túto knižku by som odporučila nielen všetkým deťom od šesť rokov, ale i dospelým, pretože často si nevedia vážiť hodnotu ako materiálnych vecí, tak i duševných potrieb. Deti chceme učiť a samy niekedy nevieme, čo je v živote dôležitejšie. Po prečítaní tohto diela sa mladý čitateľ veľa naučí, ale i dostatočne zabaví.
Večerníčky a ich slávne postavy
Úvodné skeče s nie príliš múdrym horárom a ľstivým zajacom sú len začiatok. Československý seriál z roku 1975 prináša príbehy malého dievčatka a jej psíka, ktorému dala meno Fík. Puf a Muf je ešte čiernobiely animovaný seriál o dvoch nezbedných kocúroch a ich dobrodružstvách. Zamestnaní tvorcovia sa snažili priniesť deťom zábavu aj poučenie. Macko Uško, Pat a Mat, Lolek a Bolek, Maťko a Kubko, Bob a Bobek - všetky tieto postavy navždy zostávajú súčasťou večerníčka v slovenských domácnostiach.
- Maxipes Fík - pes Aja a jeho dobrodružstvá
- Pat a Mat - dvaja majstri, ktorí skúšajú opraviť veci
- Bob a Bobek - králici z klobúka
- Lolek a Bolek - bratia z poľskej rozprávky
- Pásli ovce valasi - Maťko a Kubko
- Maťko a Kubko - slovenská rozprávka o salašoch
Najznámejšie ukážky večerníčkov často pripomínajú, že večerníček nie je len o zábave, ale aj o rodine, priateľstve a vzdelávaní. Deduško Večerníček je stálicou, ktorá sprevádza deti už viac ako 40 rokov a symbolizuje spojenie medzi generáciami.
Spomienky na staré časy a ikonické postavy večerníčka sa prenášajú aj do dnešných dní - cez tričká, ponožky a ďalšie memorabilia. Ktorá večerníčková postava je vašou favoritkou a ktorú by ste radi ukázali aj svojim deťom?
tags: #vecernicek #rozpravky #pes